Neurológ: migrénu si pacienti mýlia s epilepsiou alebo cievnymi mozgovými príhodami

Archív F.J. - primár Neurologického oddelenia Nemocnice sv. Michala v Bratislave | Zdroj: súkr.archív

RED: V spoločnosti je migréna málo akceptované ochorenie. Myslíte si, že existuje forma osvety pre laikov, vďaka ktorej sa to môže zmeniť?

FJ: Migréna je bolestivé neurologické ochorenie, ktoré postihuje všetky aspekty života. Doslova prenasleduje ľudí v práci i vo voľnom čase. Žiaľ, nielen na Slovensku je toto ochorenie spoločnosťou stále neakceptované a výrazne zľahčované. Migréna je však choroba, ktorú je dôležité včas rozpoznať od bežnej bolesti hlavy a liečiť, podobne ako iné neurologické ochorenia.

Osveta o tomto závažnom ochorení nikdy nebola veľmi výrazná, ale v poslednom období sa stretávam s mnohými výstižnými článkami o migréne v časopisoch a novinách určených širokej i odbornej verejnosti. Na Slovensku existujú rôzne formy osvety a jednou z nich je aj pacientska organizácia Migréna je choroba. Táto organizácia je veľmi aktívna a robí osvetu o migréne na základných a stredných školách.

Rozprávať o migréne ako o závažnom neurologickom ochorení, a to nielen na úrovni širokej, ale aj odbornej verejnosti, je nesmierne dôležité.

RED: Spúšťačmi migrény môžu byť rôzne faktory: hormonálne zmeny, počasie, jedlo... Stretli ste sa počas svojho lekárskeho pôsobenia aj s menej obvyklými príčinami?

FJ: Najčastejším spúšťačom migrény u ľudí, trpiacich týmto závažným ochorením, je zo 70 percent stres. Takže moja prvá otázka, určená pacientovi - migrenikovi, je venovaná práve stresu a stresovým faktorom. Počas svojej praxe som sa stretol s pár pacientami, ktorým výrazná fyzická aktivita, zahŕňajúca aj sexuálnu aktivitu, vyvolala migrénu. Čo je rozhodne menej častý spúšťač migrény.

Prečítajte si tiež:

Zakladateľka organizácie „Migréna je choroba“: veľa ľudí sa nelieči na chronickú bolesť hlavy, len užíva lieky

RED: Migréne niekedy predchádza takzvaná aura. Pri nej pacient pociťuje záblesky svetla pred očami, vidí svetlé škvrny, vlny či rozličné tvary... Ako si vysvetliť tento jav?

FJ: Migrenózna aura je charakterizovaná ložiskovými neurologickými príznakmi (vazokonstrikciou), ktoré bolestiam hlavy predchádzajú alebo ich sprevádzajú. Trvajú väčšinou menej ako 60 minút. Najčastejším typom je práve vizuálna aura (iskrenie, záblesky, výpadky zorného poľa). Iné časté neurologické príznaky sú parestézie – mravenčenie v končatínách, hypestézie – zníženie citlivosti tela na všetky somatosenzitívne modality, poruchy polohocitu a pohybocitu. Zriedkavejšie sú motorické poruchy a poruchy reči.

Od skončenia aury do vzniku bolesti hlavy môže uplynúť pár minút až hodina. Čiže prítomnosť aury signalizuje, že migréna prichádza.

Zdroj: Shutterstock.com

RED: Stretávate sa ako neurológ často s pacientmi, ktorí za vami prídu prioritne s migrénou? Alebo si všímajú skôr jej vedľajšie príznaky a chorobu samotnú podceňujú?

FJ: Samozrejme, je to ojedinelé, ale stretávam sa aj s takými pacientami, ktorých pošle praktický lekár s podozrením na migrénu. Avšak najčastejšie prichádzam do kontaktu s pacientami, sťažujúcimi sa na bolesť hlavy. Spájajú si ju s iným neurologickým ochorením ako migréna. Takíto pacienti v prvom rade požadujú, aby sme im vylúčili alebo potvrdili iné neurologické ochorenia, a až potom uveria, že majú migrénu. Niekedy je veľmi obtiažne jednoznačne a počas jedného sedenia potvrdiť pacientovi diagnózu migrény.

RED: S akými inými chorobami si ľudia najčastejšie zamieňajú migrénu okrem bežnej bolesti hlavy?

FJ: Pacient, ktorý prvýkrát zažije auru spojenú s výpadkami zorného poľa a čiastočným ochrnutím jednej časti tela, sa vydesí a hneď pomyslí napríklad na cievnu mozgovú príhodu alebo onkologické ochorenie. Migréna môže byť zamieňaná s epilepsiou, alebo ischemickými náhlymi cievnymi mozgovými príhodami.

Niekedy aj s ochorením, charakterizovaným dočasným zúžením tepien v mozgu, sprevádzaným silnými bolesťami hlavy, a rôznymi ďalšími poruchami centrálneho nervového systému. Rovnako sa môže zamieňať aj s tenznou bolesťou hlavy, či klastrovou bolesťou hlavy. Takže tých diagnóz, ktoré potrebujeme vylúčiť, kým stanovíme migrénu, je naozaj dosť.

RED: Máte k dospozícii aj nejaké aktuálne čísla ohľadom pacientov trpiacich migrénou na Slovensku za posledné obdobie?

FJ: Z posledného prieskumu vyplýva, že na Slovensku trpí týmto ochorením zhruba pol milióna ľudí. Čo je naozaj vysoké čislo a je nutné, aby sa tomuto ochoreniu venovala dostatočná pozornosť. Alarmujúce ale je, že len veľmi malé percento migrenikov je sledovaných na odborných neurologických ambulanciách na Slovensku.

RED: Dá sa povedať, že určitá veková skupina ľudí je viac náchylnejšia na migrénu? Alebo tu vek nehrá žiadnu rolu?

FJ: Migréna vzniká kombináciou environmentálnych a genetických faktorov. Takže môže začať v akomkoľvek veku, hoci prvý záchvat sa často vyskytuje počas dospievania. V puberte postihuje viac chlapcov ako dievčat a v dospelosti je to naopak. Po 25. roku života u mužov výskyt migrény výrazne klesá. Migréna sa objavuje u žien 3-krát častejšie ako u mužov, s vrcholom okolo 40. roku a postupne sa stáva menej závažnou s nižšou intenzitou.

RED: A ako je to u mužov a žien? Ktoré pohlavie sa podľa štatistík častejšie stretáva s týmto ochorením?

FJ: Ako som už hovoril, tak migréna je častejšia u žien než u mužov. Približne 70 percent migrenikov má rodinnú anamnézu a výskyt migrény je častejší u matky než u otca. U žien má výraznú úlohu znížená hladina estrogénu, ktorá sa javí ako príčina zvýšenej prevalencie migrény.

Tehotenstvo obvykle náchylnosť k migrénam znižuje. Čo je pre budúce mamičky rozhodne príjemná správa.

Zdroj: Shutterstock.com

RED: Migréna nie je len bolesť hlavy. Je to choroba, vyžadujúca si sériu neurologických vyšetrení. Vedeli by ste nám ich objasniť bližšie?

FJ: Neexistuje objektívny test, ktorý by mohol migrénu jednoznačne potvrdiť. Pri stanovení diagnózy využívame dotazníky zisťujúce frekvenciu a intenzitu záchvatov bolesti hlavy, trvanie migrény, prítomnosť aury a iných príznakov spojených s migrénou. Dôležitá je presná anamnéza, aby sme zistili, kedy a za akých okolností dochádza k záchvatu migrény.

Dôležité je vylúčiť iné neurologické ochorenia a k tomu nám pomáha vyšetrenie mozgu počítačovou tomografiou (CT), ako aj vyšetrenie aktivity mozgu elektroencefalografiou (EEG). Ak máme podozrenie na postihnutie vnútrolebečných tepien, je dobré urobiť aj ultrasonografiu (USG), pomocou ktorej stanovíme parametre prietoku krvi v cievach na krku alebo v mozgu. Vyšetrenie magnetickou rezonanciou (MRI) nám pomôže vylúčiť závažné postihnutie mozgu. Je teda dôležité, aby bolo vylúčené krvácanie do mozgu, prítomnosť nádorov alebo podozrenie na meningitídu, a vtedy môžeme odporučiť aj lumbálnu punkciu.

RED: Čo by ste ako odborník poradili pacientom, ktorí už migrénou trpia, aby sa ich stav zlepšil, prípadne nezhoršoval?

FJ: Pravidelne navštevovať odbornú neurologickú ambulanciu a dodržiavať pokyny lekára.

Prečítajte si aj tento rozhovor:

Zakladateľka organizácie „Migréna je choroba“: veľa ľudí sa nelieči na chronickú bolesť hlavy, len užíva lieky