Vzťah plný násilia: prečo je také ťažké z neho odísť?

Zdroj: Shutterstock.com

Existuje mnoho dôvodov, prečo je pre obete domáceho a sexuálneho násilia ťažké odísť od svojich zneužívajúcich partnerov. Prvým dôvodom je jednoznačne strach. Obeť je často presvedčená, že je viac nebezpečné násilného partnera opustiť, než ostať vo vzťahu s ním. Násilník totiž môže hroziť ublížením na zdraví alebo dokonca zabitím obete v prípade, ak sa pokúsi o odchod. O hrozbách, spojených s odobratím či zranením detí, ani nehovoriac.

Ekonomická a sociálna izolácia ženy-obete

Násilný partner často kontroluje celý chod domácnosti a jeho finančné zabezpečenie. Sleduje partnerkin prístup k mobilnému telefónu (výpis volaných čísel), drží u seba kľúče od auta, často dokonca aj lieky, hygienické potreby či jedlo. To obeť limituje, rozrušuje a znevýhodňuje. V očiach okolia môže vyzerať ako osoba, ktorá nie je schopná nezávisle podporovať samu seba a svoje deti. Ide však iba o domnienku. Pokým s potenciálnou obeťou nenadviažete komunikáciu a nespoznáte celú situáciu, nedokážete pochopiť tento typ ekonomického podmieňovania a vytváranie finančnej závislosti.

Osoby, zažívajúce násilie, nemusia vždy vedieť, že sú obeťami takéhoto násilia. Nevedia tiež, ako a kde hľadať pomoc v podobe bezpečia, nového útočiska a potrebnej podpory od odborníčok. Realita je často taká, že sa boja o takéto informácie požiadať. Okrem toho obeť po dlhodobom vplyve a kontrole násilníka nie je schopná hľadať, nájsť si a udržať slušné zamestnanie, a teda riadiť svoje financie (vrátane platenia účtov). Často sa v nej zakorenia obavy, že sa po odchode od partnera nebude vedieť o seba sama postarať.

Podobné je to aj so sociálnou izoláciou. Násilník často obmedzuje schopnosť obete komunikovať s priateľmi a rodinou. Dlhodobá izolácia od blízkych pretrháva putá a spôsobuje, že obeť nie je schopná získať podporu od ostatných. Vedenie preberá násilník, ktorý postupne plne rozhoduje o tom – kedy, komu, čo môže obeť povedať.

V tom istom čase sa však násilník môže vonkajšiemu svetu a širokému okoliu partnerky javiť ako šarmantný, priateľský a starostlivý. Takto sa obeť stáva čoraz viac psychicky závislá od násilníka ako jediného zdroja “sociálnej podpory”.

Prečítajte si tiež:

Akých práv sa môžu obete domáceho násilia domáhať bezprostredne po útoku?

Zotrvať vo vzťahu na úkor vlastnej bezpečnosti

Keďže násilie je ponižujúce, obete sa zdráhajú priznať si, že sa im to deje, a s niekým o tom hovoriť. Môžu sa obávať, že nahlásenie násilia na polícii ohrozí ich bezpečnosť. Tým, že násilie prebieha v cykloch, partner nemusí vykazovať známky násilia po celý čas trvania vzťahu. Najmä vo fáze medových týždňov dáva svojej partnerke (obeti) nádej, že sa zmení. Aj preto obeť tak dlho zotrváva v taktomto násilnom vzťahu – v nádeji, že sa situácia zlepší a nebude taká bolestivá. Ďalším dôvodom, prečo odchod od násilníka nie je jednoduchý, je pocit stigmy, hanby a neúspechu.

ADRA, UN Women | Zdroj: súkr.archív

Mnoho obetí (a, žiaľ, aj niektorí ľudia v ich okolí) si myslí, že zlyhanie je na ich strane. Že ony samy sú zodpovedné za prežívajúce násilie. Poznáte ten výraz: „Samy sú si na vine. Koledovali si.“

Niektoré z obetí preto cítia obrovskú hanbu a rozpaky voči násilnému správaniu partnera a paradoxne nechránia pred násilím seba a svoje deti, ale majú potrebu pomôcť partnerovi-násilníkovi, pretože si myslia, že sú tomu celému na vine. Snažia sa prispôsobovať náladám partnera alebo zmeniť svoje konanie s cieľom zastaviť prejavy násilia.

Často je tu prítomná i otázka úplnej rodiny a starostlivosti o deti. Tí, ktorí zažívali násilie, sa môžu domnievať, že ich deti si zaslúžia predsa oboch rodičov a kompletnú rodinu, a tak ostávajú v nezdravom vzťahu aj na úkor vlastnej bezpečnosti. V takomto prípade môže obeť pocítiť dodatočný tlak až vydieranie, aby zostala, pretože je v stávke jej česť. Plus riskuje výčitky a ponižovanie zo strany celej širokej rodiny, ak odíde a rozbije rodinu, zoberie deťom otca.

Sľuby o zmene versus podanie pomocnej ruky

Ľudia, zažívajúci násilie, môžu naozaj stále veriť, že už sa čosi podobné naozaj nikdy nestane, keď sa násilník obeti ospravedlní krátko po čine a sľubmi ju uistí o snahe zmeniť sa. Nám, ako nestranným pozorovateľov z diaľky, sa to môže zdať neuveriteľné, ale naozaj tak týraná partnerka reaguje. Ak ešte k tomu naviac násilník obeti vyčíta, že to vlastne iba kvôli nej musel byť hrubý a udrieť ju.

Zdroj: Shutterstock.com

Z tohto neustáleho kolobehu je týraná osoba zmätená a začína veriť vo svoju vinu a pričinenie na násilí, ktoré sa na nej pácha. Násilník tiež vyhľadáva odpustenie u partnerky a presviedča ju o tom, že je jej povinnosťou dať mu ďalšiu šancu, lebo patria k sebe. Nádej v zmenu, resp. sľuby o zmene sú silné prekážky v tom, aby sa obeť jednoducho zbalila a partnera opustila.

Už bolo naznačené, že často je páchané násilie prehliadané i najbližším okolím obete. Nie je brané vážne ako rodinou, tak často ani zdravotným personálom, poskytovateľmi sociálnych služieb, právnikmi, policajtmi, úradmi. Obeť sa musí cítiť ešte viac bezmocná a zraniteľná. Človek, zažívajúci násilie, môže naviac dostať „radu“ od náboženských vodcov, konzervatívne zmýšľajúcich a veriacich príbuzných, ale i priateľov, aby zotrval vo vzťahu s násilníkom, nech rodina ostane pohromade. Odchod potom naozaj ostáva len na sile rozhodnutia obete...

Možnosť zmeny však existuje. Násiliu sa darí najmä vtedy, keď mlčíme (ako obete, tak i jej okolie).

Efektívny spôsob, ako sa dostať von z tmy, viny, hanby a všetkých ponižujúcich pocitov, spočíva vo vypočutí si slov obete. Alebo aspoň v jej povzbudení: hovoriť o prežívanom násilí nahlas, ak sa čosi takéto u nej doma deje.

Nenechajte svoje pocity uzavreté len vo vašom vnútri, ale požiadajte o podporu, napríklad cez tento web: https://www.adra.sk/pomoc-obetiam-nasilia-kit/. ADRA KIT (Krízový intervenčný tím) vyráža za obeťami domáceho a sexuálneho násilia do terénu a poskytuje im komplexnú pomoc. Skúste sa ozvať.

Prečítajte si aj tento článok:

Akých práv sa môžu obete domáceho násilia domáhať bezprostredne po útoku?