Nebezpečenstvo strachu z psychického tlaku
Zdroj: Shutterstock.com
Deficit relevantných prieskumov
Slováci sú veľmi málo a nedostatočne informovaní i vychovávaní k ozdraveniu duše. Je pravdou, že obyvateľstvo je polarizované na veriacich (teistov) a neveriacich (ateistov), pričom tí pravidelne navštevujúci kostol a bohoslužby, podliehajú duševnej kúre, ktorá ich ozdravuje.
Duševné zdravie podceňuje jednotlivec – človek sám, ale hazarduje s ním aj štát a spoločnosť. Za posledné desaťročia v Slovenskej republike úplne chýbajú nielen relevantné prieskumy duševného zdravia s dobrou rozlišovacou schopnosťou a vypovedacou hodnotou. Chýbajú aj rozsiahle informačné kampane a medializácia jasných informácií o kritickom stave duševného zdravia Slovákov. Duševného zdravia – nie v zmysle poruchy hlavy alebo myslenia, ale v zmysle pesimizmu, skepsy, hlbokých depresií. K tomu možno pridať strach z budúcnosti, pocit straty zmyslu života, beznádej a absenciu hodnotových cieľových snažení. Rovnako tak chýbajú všetkým dostupné masové lacné preventívne programy a cvičenia (jóga, meditačné techniky).
Pozrite si tiež:
Často sa bojite? Pozrite sa, čo spôsobuje váš strach
Nebezpečný vzorec strachu
Nesúlad medzi super rýchlym životným tempom, deficitom kritického myslenia, prebytkom stresu a sedenia, nedostatkom relaxu a pohybu i kontaktu so živou prírodou na strane jednej a dostupnými, najmä všetkým známymi technikami k posilneniu ducha i meditácie duše na strane druhej – zamestnávajú neustále aj tých najbystrejších.
Najhorší však zostáva veľký strach jednotlivca a jeho pocit ohrozenia z verejnej mienky a odmietnutia okolia, ak prejaví slabosť. Ide o akýsi systém „džungľa-hrozba“, kde keď ukážeme v spoločnosti alebo na trhu, že sme v niečom slabší, tak nás silnejší „predátori“ okamžite ohrozia, vysmejú až zničia.
V podmienkach Slovenska je to veru tak, že napriek vyspelej dobe tretieho milénia platí zažitý stupídny, hlboko iracionálny vzorec zvykového práva v tom, že i ten najmenej psychicky vyčerpaný a unavený sa to bojí priznať nielen okoliu (na ulici, medzi susedmi, na pracovisku medzi kolegami), ale i úplne najbližšiemu okoliu (partnerovi, rodičom, rodine, lekárovi psychológovi alebo psychiatrovi).
Vzorec znie asi takto:
Bolesť duše = psychický problém = strach priznať to sebe samému = strach priznať to najbližšiemu okoliu = strach ísť to liečiť odborne = riziko priznať to = bude odmietnutý a spochybnený a opovrhovaný, niektorými potajme možno vyhlásený za blázna = riziko straty partnera = riziko straty zamestnania = riziko komplexného úpadku.
Poradca – psychológ - psychiater
Osobným diskomfortom človeka sa zaoberajú viaceré profesie. Napríklad osobní kaučovia, personálni poradcovia, sociológovia, psychológovia, psychiatri. Ale veľká časť ľudí o nich nevie, alebo ak aj vie, z rôznych dôvodov nevyužíva ich služby. Určite by bolo zaujímavé v danom smere zrealizovať v SR široký prieskum s jedinou otázkou typu „Navštívili by ste psychiatra alebo psychológa bez strachu a osobných komplexov?“ Pravdepodobne by zvíťazili odpovede typu „nie, nepotrebujem to + nenavštívil, viem sa vyliečiť sama + nie som blázon, čo si to dovoľujete...“ Alebo?
Spoločenská klíma v súčasnosti predostiera obraz Slovenska, ktoré napreduje k lepšiemu zajtrajšku, ale trvá to pridlho a deje sa to priveľmi pomaly a za cenu veľkých obetí. Stále je v krajine obrovská korupcia, vysoká čierna ekonomika, nízka vymožiteľnosť práva, nedôvera v súdy a inštitúcie. Balík neriešených sociálnych problémov a zanedbaných štrukturálnych reforiem ľaká neustále občana nielen v súčasnosti, ale najmä z hľadiska jeho pomyslenia na budúcnosť (jeho jeseň a zimu života v starobnom dôchodku).
Zdroj: Shutterstock.com
Zhrnutie a závery
Priveľa tlaku má za následok aj nárast negatívnych emócíí. Nielen zlosti a nervozity a nespokojnosti, ale aj strachu. Ľudská duša je krehká a človek zažíva veľa rôznych druhov strachu (fóbií).
Normálne sa báť je ľudské, nenormálne sa báť je však nezdravé.
Takže učme sa nebáť alebo báť sa menej. Fungujúcou úľavou na začiatok prevencie i terapie proti strachu je nebáť sa o tom verejne hovoriť i porozprávať v dôvernom kruhu doma, v rodine, na pracovisku, s kolegami i priateľmi. Zdravie si treba chrániť, ale strach pri tom nie je múdrym poradcom.
Prečítajte si aj tento článok:
