Joga a rakovina - 4. časť: starostlivosť o chrbticu
Škola jogy AD joga | Zdroj: súkr.archív
Terapia jogou, zameraná v prvom rade na konanie zo záujmu a posilnenie ľudskej bytosti v jej slobode a nezávislosti, však zahŕňa celkom prirodzeným spôsobom aj starostlivosť o chrbticu a posilnenie oporného (svalovo-kostrového) aparátu tela.
Joga a chrbát sú v bežnom ponímaní silne prepojené – ľudia začnú chodiť na jogu, lebo ich bolí chrbát, cvičia jogu, lebo ich vďaka nej chrbát nebolí. Jogové cviky bezpochyby majú blahodarný vplyv na stav chrbta. Tento pozitívny vplyv však nemá svoj skutočný pôvod v rôznorodom mechanickom ohýbaní chrbtice, ale pramení z hlbších súvislostí medzi schopnosťami ľudskej duše a možnosťami tela.
Zdravie chrbtice – teda jej flexibilita a sila – je zároveň obrazom aj duševného zdravia, ktoré sa podieľa na schopnosti vzťahovo-radostne vstupovať do situácií, ktoré život prináša, aj na schopnosti trpezlivej a formujúcej konfrontácie s nárokmi a výzvami života.
Prečítajte si tiež:
Joga a rakovina – 3. časť: liečivo-terapeutické účinky jogových pozícií
Členenie chrbtice z fyziologického hľadiska
Prostredníctvom jogových pozícií sa dajú spoznávať rôzne zákony svetového tvorstva. Je to už spomínaný zákon zanechania a nového začiatku (zániku a znovuzrodenia), zákon rytmu v plynutí (striedanie nádychu a výdychu, rytmus srdca meniaci sa pri pohybe) a tiež napríklad zákon členenia a diferenciácie.
Telo rastliny sa člení na koreň, stonku, listy a kvet, pričom každá časť rastliny má svoju vlastnú úlohu a význam. Ľudské telo sa člení na hlavu, trup, končatiny; ľudská chrbtica sa člení na stavce a tie formujú tri hlavné časti chrbtice – krčnú, hrudnú a driekovú. Aj časti ľudského organizmu majú svoje vlastné, celkom odlišné úlohy. Na intelektovej úrovni je to známa informácia a nikoho zaiste neprekvapí.
Iná situácia však nastane, ak má človek svojim vnútorným zmyslom vnímať jednotlivé zóny chrbtice a rozoznávať ich ozajstnú funkčnosť v pohybe a opore tela. Viacerí by iste súhlasili, že lokalizovať hrudnú chrbticu a vykonať konkrétny pohyb v tejto zóne je značne zložitá úloha. Rozvinutie zmyslu pre pohyb chrbtice je v skutočnosti zlepšovaním schopnosti koncentrácie a vnútorného zmyslu, nakoľko chrbtica sa dá prostredníctvom vonkajších zmyslových orgánov vnímať len málo.
V joge sa môžeme chrbticou zaoberať takzvaným obrazným spôsobom – predstavovať si v rôznych jogových pozíciách jej rozloženie a skúmať spôsob, akým pracuje, aby vydala čo najlepšie sily pre vykonanie ásany. Z vedomého zaoberania sa obrazom ásany vzniká prostredníctvom vôle jej prvotná forma a táto je ďalej vedená k ideálu polohy prostredníctvom citového vnímania a pokoja. Tým sa môžu blokády v tele postupne uvoľniť a človek spoznáva v prvých náznakoch pojem telesnej slobody.
Členenie chrbtice z hľadiska duševných síl
V antropozofických pojednaniach (skúmanie duchovných oblastí prostredníctvom vedeckej a duchovnej skúsenosti) sa jednotlivým úsekom chrbtice priraďuje význam na duševnej úrovni. K hlavným silám duše patrí myslenie, cítenie a vôľa.
Oblasť krčnej chrbtice je regiónom sily myslenia, oblasť hrudnej chrbtice je regiónom sily cítenia a drieková zóna je prostriedkom pre nasadenie sily vôle. Takéto členenie prináša nový uhol pohľadu na blokády a stuhnutosť v rôznych úsekoch chrbtice. Pretrvávajúce mentálne preťaženie pri súčasnej zvýšenej miere stresu vedie k bolestiam a stuhnutiam regiónu pliec a krku.
Podobne by sme našli paralelu medzi ochoreniami driekovej chrbtice a dlhodobým výkonovým zaťažením v stoji či v sede. Prežité citové traumy, ústupové tendencie v zmysle potláčaných želaní a prianí, potreba chrániť sa pred vonkajším nátlakom sa prejavia v blokádach a obmedzeniach pohyblivosti hrudnej chrbtice. Sú aj veľmi častým sprievodným javom pri karcinóme prsníka. „Týmto degeneratívnym silám, ktoré nutne utláčajú pocitový život a zväzujú a fixujú život vôle, sa musí vzoprieť vnútorná sila vzpriamenia. Človek zasiahnutý rakovinou sa má učiť, znovu so skutočnou, citovou a vzťahovou radosťou aktívne smerovať do sveta“ (M.Örs).
Vedomá a rytmická práca s chrbticou
Zo správneho usporiadania jednotlivých úsekov chrbtice sa odvíjajú možnosti formovania jogových pozícií do širších rozsahov a esteticky pekných vykonaní. Pri vykonávaní jogových pozícií platia pre jednotlivé úseky chrbtice určité pravidlá - región krku a pliec ponechávame v uvoľnení a ľahkosti, tak ako by sme chceli dopriať mysleniu voľnosť a objektivitu. V spodnom regióne chrbta dokáže človek vyvinúť veľkú silu a spevnenie, ktorými dokáže odľahčiť ostatné časti tela a pracovať s nimi v novo získanej ľahkosti a pohyblivosti.
Do stredného úseku chrbta smeruje pri cvičení intenzívna aktivita – dynamika a sila pnutia. Tomuto regiónu prináležiaci citový život človeka je v súčasnej dobe skôr oslabený. Prostredníctvom jogy mu vraciame jeho podstatu a učíme sa rozlišovať medzi pocitmi, ktoré sú emotívnou reakciou na podnety z okolia (eufória, hnev, ľútostivosť) a skutočnými cíteniami (vnímanie priestoru, empatia, sila prírody). „Tento diferencovaný a členený prístup k pohybu vedie k prvému pocitu šírky ponad telo a napĺňa účastníka novými, oživujúcimi a osviežujúcimi cíteniami. Vo vedomí človeka sa tým nanovo zakladá sila JA. Voľa sa oslobodzuje zo zošnurovaní a fixácií, ktoré vychádzajú z minulosti alebo z choroby a tým je pre jednotlivca viac k slobodnej dispozícií.“ (M.Örs).
Môže potom znova aktívne smerovať vôľu k aktivitám podľa svojho záujmu a využívať svoje sily tvorivým spôsobom pre nový začiatok v živote.
Literatúra:
-
Murat Örs, Joga a rakovina, Duševné teplo a posilnenie imunity v joge, SK -
-
Heinz Grill, Vysvetlenie, profylaxia, terapia rakoviny z celostného medicínskeho a spirituálneho hľadiska, DE-2001
-
Heinz Grill, Voľný dych a svetelno-duševný proces, DE-2017
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu:
Joga a rakovina – 3. časť: liečivo-terapeutické účinky jogových pozícií
