Ľudia dnes majú problém byť šťastní: prečo je tomu tak?
Zdroj: Shutterstock.com
Tendencia extrémnych názorov na šťastie
Ak platí, že všetko je relatívne, tak potom o pocite šťastia to asi platí dvojnásobne. Profesor Eunkook Mark Suh z univerzity v Soule už v roku 2007 upozornil, že v individualistických krajinách (napríklad USA alebo členské krajiny EÚ), kde sa na nešťastných nazerá ako na niekoho, kto v živote sklamal a neuspel, majú ľudia tendenciu nadsadzovať ich pocit šťastia. Naopak, vo viac kolektivistických krajinách ázijských národov majú ľudia ku šťastiu skôr fatalistický prístup – veria, že je to dielo i požehnanie nebies. Preto si tí, na ktorých sa šťastie neusmialo (napríklad nevyhrali v lotérii milióny), nemusia pripadať menejcenní. Netrpia pocitom viny, keď nie sú dosť šťastní, pretože to nemá nič spoločné s ich osobnými schopnosťami.
Prednášky profesorov šťastia sú hitom na veľkých univerzitách v celom svete a stredobodom záujmu. Súčasne vo vyspelej časti sveta vzniká stále viac ústavov pre výskum kvality života. Experti i vedci skúmajú šťastie z viacerých strán. Existuje aj periodikum – odborný časopis pre výskum šťastia (Journal of Happiness Studies). V roku 2005 už experti vedia presne zadefinovať, čo je pre šťastie priaznivé a bezrizikové, čo naopak nepriaznivé, rizikové a čo z toho škodí zdraviu. Nie je ďaleko doba, keď veda bude vedieť namiešať zdravý a legitímny elixír šťastia (tým nemyslíme látky škodlivé pre ľudský organizmus, ako napríklad drogy) a bude vedieť spoľahlivo rozhodnúť a určiť, aký životný štýl je vhodný z pohľadu šťastia pre daný typ osobnosti.
Výskumníčka Ruth Veenhovenová tvrdí, že je veľmi ťažké intepretovať konzistentne údaje z najrôznejších výskumov šťastia. V niektorých jazykoch totiž slovo šťastie ani nemá žiadny presný ekvivalent. Dokonca ani v angličtine (jeden z najmnohovýznamovejších jazykov na svete) nemá rovnaký význam pre všetkých ľudí. Výskumníčka doteraz zozbierala pätnásť rôznych vedeckých definícií šťastia.
Prečítajte si tiež:
Lifestyle politika rozvíja biopsychiatriu
Ak odbočíme od vedcov a skúsime politikov, tak napríklad vo Veľkej Británii je evidentná snaha preferovať nástup tzv. „lifestyle“politiky, ale na báze rešpektovania reálnej ekonomiky. Dnes i najtvrdší ekonómovia rešpektujú záver, že kľúčom k väčšiemu šťastiu človeka je odklon od čisto ekonomického rastu k rastu osobnému.
Zdroj: Shutterstock.com
Toto sa však bije s kapacitnými problémami krajín, ich vlád a možností zdrojov celej planéty. Ako? Biopsychiatria dospela k vedeckým záverom, že by vlády mali znižovať nezamestnanosť, zlepšovať starostlivosť o duševné zdravie ľudí v ich štáte, odradzovať ľudí od túžby po vysokom postavení a posilňovať priamu demokraciu.
Čo z toho však skutoční politici naozaj chcú docieliť a presadiť, čo z toho len a len deklarovať? A koľko tieto ušlachtilé ciele vyžadujú zdrojov z verejných financií štátu a ktorý štát na to má?
Každý môže byť šťastnejší viac
Či chceme alebo nie, svet zostáva svetom moci, peňazí, postavenia a vecí. Práve preto sa stáva dopyt po šťastí stále intenzívnejší a komplikovanejší. Ľudia sú ochotní platiť za lekcie šťastia od odborníka, preto majú úspech aj založené inštitúty a ambulancie šťastia vo vybraných krajinách. Reálnym faktom zo spoločných záverov vedcov je, že každý môže byť oveľa šťastnejší, než momentálne je. Tento záver motivuje firmy, ktoré sú už teraz pripravené a ochotné platiť za školenie šťastia pre ich zamestnancov, lebo vychádzajú z logického princípu, že šťastní zamestnanci dosahujú oveľa lepšie pracovné výkony a vyššiu produktivitu práce, ale najmä sú kreatívnejší a aktívnejší – nie sú len „plničmi fliaš“, ale tiež vyvíjajú technológie a rozmýšľajú, ako procesy zlepšiť.
Šťastie je vážny biznis
Mnohé firmy hovoria, že šťastie je vážny biznis, pretože zvyšuje zdatnosť personálu. Zhrnutie vedeckých záverov k téme šťastie vyznieva tak, že šťastie nezáleží najmä na našej inteligencii. Pramení predovšetkým z kladného postoja k životu, z pocitu – že máme náš osud pod kontrolou a z dobrých medziľudských vzťahov. Východiskom je možno i úvaha, aby sa človek neporovnával s najbohatšími na zemi (napríklad s miliardárom Billom Gatesom), alebo sa neporovnával najradšej vôbec s nikým, lebo každý človek je originál a pre každého tkvie šťastie prameniace z jeho najhlbšieho a utajeného vnútra v niečom úplne inom.
Prečítajte si aj tento článok:
