Zmena času môže súvisieť s poruchami spánku

Posun na zimný čas | Zdroj: Shutterstock.com

Výskum parasomnie

Pracovníci Neurologickej kliniky UPJŠ LF sa venujú výskumu a liečbe porúch spánku a bdenia viac ako dvadsať rokov, pričom upriamili svoju pozornosť predovšetkým na narkolepsiu a parasomnie. Vrátane parasomnie označovanej ako porucha správania v REM spánku, teda fázy spánku s prítomnými rýchlymi pohybmi očí. Prejavuje sa najmä nadránom rozprávaním alebo kričaním zo spánku, rozhadzovaním rúk alebo nôh, vykonávaním pohybov, o ktorých sa pacientom práve sníva a u časti pacientov nebezpečným správaním spojeným s úrazmi a pádmi z postele.

Prečítajte si tiež:

Jet lag - pásmová choroba

Predzvesť Parkinsona

Dôvodom tohto záujmu odborníkov je fakt, že prítomnosť tejto poruchy, spolu s inými symptómami, môže s vysokou pravdepodobnosťou predznamenávať blížiacu sa Parkinsonovu chorobu.

Výskumu týchto symptómov sa niekoľko posledných rokov venuje tím pracovníkov Neurologickej kliniky UPJŠ LF a UNLP pod vedením prof. MUDr. Zuzany Gdovinovej, CSc. a MUDr. Mateja Škorvánka, PhD. V súvislosti s týmto výskumom okrem iného realizovali množstvo nočných polysomnografických vyšetrení ľudí s vyšším rizikom v rámci projektu, na ktorom participovali aj študenti a doktorandi Lekárskej fakulty UPJŠ dohliadajúci na priebeh nočných vyšetrení pacientov.

O Parkinsonovej chorobe

„Parkinsonova choroba je druhé najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňuje bežný život pacientov. Najdôležitejším príznakom je spomalenosť a ochudobnenie pohybov, ktoré sa môže vo včasnom motorickom štádiu prejavovať napríklad zmenšením písma, neobratnosťou končatiny, chýbaním súhybov horných končatín pri chôdzi alebo svalovou stuhnutosťou.

V neskorších štádiách sa pridávajú problémy s chôdzou, stabilitou, často aj s opakovanými pádmi a u približne 70 percent pacientov je prítomný tras, ktorý je typicky pokojový (pri chôdzi alebo keď pacient nič nerobí). Okrem motorických prejavov majú pacienti aj množstvo nemotorických prejavov, zahŕňajpce napríklad problémy s močením, stolicou, výkyvmi krvného tlaku, nadmernou spavosťou, poruchami nálad a v neskorých štádiách často aj demenciou a halucináciami,“ hovorí MUDr. Matej Škorvánek, PhD.

Ako je to s diagnostikou?

Problém diagnostiky je podľa jeho slov ten, že v čase objavenia sa prvých motorických prejavov, keď sú lekári v súčasnej dobe schopní klinicky stanoviť diagnózu Parkinsonovej choroby, už ochorenie u človeka prebieha 10-20 rokov. Teda je v skutočnosti v pomerne pokročilom štádiu, keď je možná len symptomatická liečba a všetky stratégie na spomalenie alebo zastavenie progresie ochorenia boli doteraz neúspešné.

„Identifikácia pacientov v predmotorickom štádiu je teda kľúčová k včasnej diagnostike ochorenia a možnosti vyskúšať aj cielenú liečbu na spomalenie progresie Parkinsonovej choroby. V súčasnosti na Neurologickej klinike UPJŠ LF a UNLP prebieha rozsiahly dlhodobý výskumný projekt, zameriavajúci sa na štúdium predmotorických štádií Parkinsonovej choroby a špecificky dvoch jej rizikových faktorov.

Jedným z najšpecifickejších prejavov predmotorického štádia ochorenia sú práve poruchy správania v REM spánku - u viac ako 80 percent pacientov vznikne do niekoľkých rokov plne vyjadrená Parkinsonova choroba alebo iné degeneratívne ochorenie.

Spiaci muž | Zdroj: Shutterstock.com

Ďalším z týchto predmotorických prejavov je dôkaz prítomnosti patologickej bielkoviny alfa-synukleín v periférnych tkanivách, napríklad koži, črevnej sliznici alebo slinných žľazách - viac ako 80 percent pacientov, u ktorých sa tieto zmeny nájdu má alebo bude mať plne vyjadrenú Parkinsonovu chorobu... Preto sme sa zamerali na sledovanie týchto dvoch predmotorických prejavov, pričom realizujeme na našej klinike rozsiahly výskum, ktorého prvé výsledky už boli prezentované na viacerých významných medzinárodných fórach a publikované v prestížnych medzinárodných časopisoch,“ dodáva MUDr. Škorvánek.

Čo je to spánok

Stav spánku charakterizuje spomalený rytmus dýchania, tepu srdca a nižšia citlivosť na vonkajšie podnety. Je to pravidelný stav odpočinku u ľudí, ale aj iných cicavcov a ďalších živočíchov, ktorý zabezpečuje regeneráciu organizmu a jeho nedostatok sa negatívne podpisuje na duševnom i telesnom stave človeka a prejavuje sa psychickou i fyzickou vyčerpanosťou. Dôsledkom bývajú často bolesti hlavy, poruchy myslenia a pamäte, nepokoj, zmeny nálady alebo depresie.

Ľudí trpiacich nespavosťou častejšie trápi zvýšený krvný tlak a sú náchylnejší na infekcie. Kvalitu života môžu výrazne zhoršiť zvlášť dlhšie pretrvávajúce a neliečené poruchy spánku. Dĺžka spánku potrebná na dobrú regeneráciu organizmu je pritom veľmi individuálna.

Čo vplýva na dobrý spánok

K dobrému spánku prispieva mnoho faktorov, medziiným pravidelné cvičenie a šport, zdravý životný štýl (žiadny alkohol, kofeín a cigarety), málo stresu, pohodové životné tempo, relax, pohodlná posteľ, tmavá a chladnejšia miestnosť, skorý budíček, pohodlná poloha pri spánku, bylinkové čaje alebo preparáty (valeriána, chmeľ, medovka, materina dúška), vôňa levandule či teplý kúpeľ.

Relax vo vani | Zdroj: Shutterstock.com

Desatoro spánkovej hygieny

1. Od neskorého popoludnia (4-6 hodín pred usnutím) nepite kávu, čierny alebo zelený čaj, kolové a energetické nápoje. Pri problémoch so spánkom obmedzte aj ich používanie počas dňa, pretože pôsobia povzbudivo a ovplyvňujú spánok. Nekonzumujte večer ani alkohol, pretože kvalitu spánku taktiež zhoršuje.

2. ** Vynechajte večer ťažké jedlá** a posledný pokrm si dajte najneskôr 3-4 hodiny pred uľahnutím k spánku.

3. Ľahká prechádzka po večeri pomôže zlepšiť spánok, no intenzívnejšie cvičenie 3-4 hodiny pred spaním môže spánok narušiť.

4. Nepremýšľajte nad vážnymi vecami v posteli, ani neriešte pred spaním dôležité témy, ktoré vás môžu rozrušiť. V prípade, že pociťujete stres, snažte sa ho príjemnou činnosťou zbaviť a pripraviť sa na spánok.

5. Krátko pred usnutím a v čase nočného prebudenia nefajčite, pretože nikotín organizmus povzbudzuje.

6. V spálni zabezpečte vhodnú teplotu (najlepšie medzi 18-20 ºC) a vlhkosť.

7. V miestnosti určenej na spanie minimalizujte hluk a svetlo.

8. Posteľ a spálňu používajte len k spánku a intímnemu životu - odstráňte z izby televízor, necvičte v nej a nejedzte v posteli.

9. Ľahnite si spať a vstávajte každý deň, aj počas víkendu, v tom istom čase, ideálne je, ak rozdiel nie je väčší ako 15 minút.

10. Obmedzte pobyt v posteli na spanie - po prebudení sa zbytočne neprevaľujte, ale vstaňte a buďte aktívni.

Prečítajte si aj tento článok:

Jet lag - pásmová choroba