Dva veľké problémy nášho potravinárstva: zeleninoví veksláci a diskrimácia slovenského pestovateľa

Zdroj foto: Shutterstock.com

Nadbytkové plodiny

Problémom, s ktorým sa denne stretávame, je podvodný predaj takzvaných nadbytkových plodín u niektorých jednotlivcov na trhovisku. Naštevujeme mnohé z nich a stretávame sa s neoznačeným tovarom bez vystopovateľnosti pôvodu. Poniektorí trhoví predajcovia pod vlastnými prebytkami zo záhrady rozumejú ananásy, banány a iné ovocie a zeleninu z dovozu.

Zeleninoví veksláci

Podľa dôveryhodných zdrojov si títo špekulanti odoberajú tovar z pristavených kamiónov, prichádzajúcich zo západnej európy. Tieto kamióny sa nachádzajú tesne za neďaleko vzdialenou slovensko-maďarskou hranicou. Samotní predajcovia pravdepodobne iba obchádzajú povinnosť platenia daní a ako prebytky z vlastnej záhrady predávajú produkty kúpené z kamiónov, čakajúcich na území Maďarska. Voláme ich “zeleninoví veksláci”.

Pokiaľ nejaká zelenina napríklad nespĺňa určité požiadavky a je vyradená niekde v Holandsku, naloží sa do kamiónov a pri maďarsko-slovenských hraniciach ich “zeleninoví veksláci” odoberú pre ďalší predaj bez dokladov a vystopovateľnosti jej pôvodu. Tí ju ďalej na Slovensku predajú ako prebytkovú zeleninu a ovocie v priestoroch mestských tržníc.

Pozrite si tiež:

Videoreportáž: takéto rajčiny nám ponúkajú v supermarketoch

Diskriminácia slovenského pestovateľa

V rámci nedávnych testov zeleniny sme takisto natrafili na diskrimináciu slovenského pestovateľa, keďže naše slovenské produkty sú kontrolované už počas ich pestovania po celú dobu až po zber, ako aj následne po ich dodaní s cieľom predaja. Samozrejme, to iba v prípade, pokiaľ sa nevyvezú do zahraničia, čo je na Slovensku častejším trendom.

Celý tento proces je kontrolovaný oveľa tvrdšími normami, ako u ovocia a zeleniny z dovozu. Pri týchto dovozových plodinách často podľa EÚ legislatívy ani neexistujú normy pre kontrolu rôznych nebezpečných látok, ako aj spomínaných dusičňanov. Zo západnej Európy sú tak často dovážané menej kvalitné produkty. Na poniektoré ako sme už spomínali, neexistujú žiadne normy pre určité kontroly, najmä čo sa týka už viackrát rozoberaných dusičňanov.

Príklad slovenskej a nemeckej uhorky

Slovenská uhorka je kontrolovaná prísnymi (ešte česko-slovenskými) normami už počas pestovania a takisto uvádzaná na trh pod tlakom prísnych noriem po jej dopestovaní.

Holandská uhorka, ktorá môže byť ošetrená i voskom, nie je nijako za bežných okolností kontrolovaná, keďže na túto plodinu neexistujú žiadne EÚ legislatívne normy v porovnaní s tou slovenskou. Zdroj foto: Shutterstock.com

Na konci reportáže sa pán riaditeľ vyjadril aj k “Youtube” testom, ktoré boli vykonané pochybným spôsobom a neznámym prístrojom. Takisto boli prezentované formou anonymity sprevádzanej poburujúcim obsahom.

Taktiež sa pán Bíreš vyjadril k výsledkom testov, ktoré boli vykonané nami ako reakcia na spomínané “Youtube” testy. Tie sme vykonali pod profesionálnym dohľadom a v certifikovanom laboratóriu štátnej potravinovej kontroly.

Zdroj videa: YouTube.com

Pozrite si aj túto reportáž:

Videoreportáž: takéto rajčiny nám ponúkajú v supermarketoch

Zaujímate sa o viac takýchto tém? Potom sledujte našu FB stránku - Bez servítky o potravinách - ZDRAVIE.sk.