Myslela si, že má rakovinu: diagnóza ju šokovala

Zdroj foto: Shutterstock.com

Depresia. Áno, depresia sa často prejavuje aj telesnými príznakmi, vtedy o nej hovoríme ako o depresii so somatizáciou. Svoje o tom vie aj pani Júlia, 35-ročná Bratislavčanka, manželka a matka dvoch detí.

„S manželom sme prekonali dosť vážnu manželskú krízu. Po 20-tich rokoch manželstva som mu prišla na neveru. Bol to pre mňa šok, veľmi som sa preto trápila. No manžel k tomu hneď zaujal postoj, s milenkou sa rozišiel, snažil sa nám svoj prešľap vynahradiť. Dohodli sme sa, že to spolu skúsime. Prešli dva roky, naše manželstvo to paradoxne ako keby zocelilo, manžel sa naozaj veľmi snažil, venoval všetko všetko svoj čas iba našej rodine, hovoril mi, že ma ľúbi, že už vie, o čo by prišiel, keby ma stratil, zahŕňal ma darčekmi... No aj tak som sa necítila dobre. Zdravotne. Bola som veľmi často unavená, nevládala som robiť bežné veci v domácnosti, len som tak celé dni polihovala, búšilo mi srdce, nechutilo mi jesť, nevedela som sa na nič sústrediť, napokon som musela dať výpoveď v práci. Najhoršia bola tá neustála únava. Myslela som si, že mám leukémiu. Bola som si istá, že je to niečo vážne. Na manželov popud som začala chodiť od lekára k lekárovi. Všetky výsledky som mala relatívne dobré, až mi moja obvodná lekárka položila jednoduchú otázku: „Neprešli ste si za poslednú dobu v živote niečím bolestným, stresujúcim? Napríklad v práci...“. A v tom mi to docvaklo – Juraj a jeho nevera. Tak veľmi to vtedy zabolelo!“ spomína Júlia.

Prečítajte si tiež:

• Psychológ radí: čo robiť, keď veci nejdú tak, ako by mali?
• Naše choroby sú odrazom našich myšlienok a pocitov
• Poznáte rozdiel medzi depresiou a melanchóliou?

Obvodná lekárka poslala Júliu k špecialistovi – psychiatrovi. Ten iba potvrdil podozrenie obvodnej lekárky. Jeho diagnóza znela – depresia so somatizáciou. „Nebolo mi všetko jedno, nevedela som, čo ma čaká, nechcela som, aby si ľudia o mne mysleli, že som blázon,“ prezradila Júlia svoje prvé pocity po potvrdení diagnózy. No psychiater Júliu vzápätí upokojil, depresia je bežné a pomerne časté ochorenie, ktoré sa väčšinou podarí úspešne vyliečiť. Hneď stanovil liečbu – Júlii naordinoval antidepresíva v kombinácii s psychoterapiou. Už po pár týždňoch sa Júlia cítila oveľa lepšie. Po roku mohla vďaka vhodne nasadenej liečbe konečne vysadiť antidepresíva.

Júlia sa aj bez tabletiek cítila výborne, začala znovu pracovať, s manželom si robili neustále drobné radosti –výletmi, zážitkami, venovala sa viac deťom, záhrade, obnovila vzťah s priateľkami z detstva, začala zavádzať do života pravidelnosť - cvičila, dbala na dostatok spánku a príjem vitamínov, plánovala si aktivity, vedela si určiť priority. Dnes sú tomu dva roky, čo Júliin psychiater povolil, aby vysadila liečbu a Júlia sa cíti stále skvele – ba čo viac, možno aj lepšie, ako kedykoľvek pred tým. Už vie, ako sa lepšie vysporiadať so stresom, do svojho života pustila pravidelnosť a najmä harmóniu.