Srdce - čo o ňom treba vedieť a prečo zlyháva?
Zdroj foto: Shutterstock.com
Anatómia srdca
Uložené je v medzihrudí (mediastíne), teda priestore medzi ľavými a pravými pľúcami. Tvoria ho dve predsiene a dve komory. Pravá predsieň je tenkostenná dutina srdca, do ktorej sa dostáva odkysličená krv z celého tela prostredníctvom hornej a dolnej dutej žily.
Pravá komora je hrubostenná dutina srdca, čerpajúca odkysličenú krv zo srdca do pľúc. Ľavá predsieň je tenkostenná dutina, ktorá dostáva okysličenú krv prostredníctvom štyroch pľúcnych žíl z pľúc. Ľavá komora je hrubostenná dutina a zároveň najmohutnejšia dutina srdca, vypudzujúca okysličenú krv do celého tela.
Pravá a ľavá strana srdca sú oddelené srdcovými priehradkami (septami) - predsieňovým a komorovým. Medzi predsieňami a komorami sa nachádzajú cípovité chlopne - vpravo trojcípa (trikuspidálna) a vľavo dvojcípa (mitrálna). Medzi komorami a veľkými tepnami (aortou a pľúcnicou) sa nachádzajú polmesiačikovité (semilunárne) chlopne. Chlopne umožňujú prúdenie krvi jedným smerom.
Prečítajte si aj:
Funkcia srdca
Pri činnosti srdca sa strieda systola (zmrštenie) s diastolou (ochabnutím).
Pri diastole predsiení sa predsiene postupne plnia krvou zo štyroch pľúcnych žíl a z hornej a dolnej dutej žily. Keď sa predsiene naplnia krvou, zvýši sa v nich tlak, ktorý spôsobí, že sa cípy cípovitých chlopní prehnú smerom do komôr, čím sa od seba vzdialia.Takto sa chlopne otvoria a krv prúdi z predsiení do komôr - toto vyvrhnutie krvi cez mitrálnu a trikuspidálnu chlopňu sa nazýva systola predsiení. Po odtečení krvi klesne tlak v predsieňach a chlopne sa uzatvoria.
Po systole predsiení nastáva systola komôr - v komorách sa po naplnení krvou zvýši tlak, otvoria sa polmesiačikovité chlopne a krv sa vypudí cez pľúcnu a aortálnu chlopňu do veľkých tepien.
Po systole komôr nasleduje diastola komôr, keď komory ochabujú a pľúcna a aortálna chlopňa sa uzatvárajú.
Pri kontrakciách sa hrot srdca dvíha a naráža na stenu hrudníka, preto údery srdcového hrotu možno hmatať pomocou priloženia dlane na hrudník v oblasti jeho uloženia.Táto oblasť sa nazýva srdcová krajina. Svalové kontrakcie majú názov údery srdca. Srdce pumpuje okolo 5 litrov krvi za minútu, pričom sa stiahne asi 72-krát.
Krvný obeh
Krvný obeh predstavuje sústavu ciev, ktoré zabezpečujú cirkuláciu krvi. Poznáme malý (pľúcny) a veľký (telový) obeh.
Pľúcny obeh odvádza odkysličenú krv do pľúc, kde sa okysličuje. Začína v pravej komore, odtiaľ sa pri systole vypudí krv do pľúcnej tepny. Pľúcna tepna sa vetví na vlásočnice (kapiláry), omotávajúce pľúcne mechúriky, do ktorých sa uvoľní kysličník uhličitý a z nich sa do krvi cez vlásočnice dostáva kyslík. Z pľúc ide okysličená krv cez štyri pľúcne žily do ľavej komory.
Pľúcny obeh teda vyzerá nasledovne: pravá komora - pľúcnica - pľúca - štyri pľúcne žily - ľavá predsieň
Telový obeh
Rozvádza okysličenú krv do celého tela a privádza odkysličenú krv z tela späť do srdca. Začína v ľavej komore, odkiaľ sa okysličená krv pri systole komôr vypudí aortou do celého tela.
Telový obeh vyzerá nasledovne: ľavá komora - aorta - telo - horná a dolná dutá žila - pravá predsieň
Časť krvi využíva srdce na svoju výživu. Túto krv vedú tepny, ktoré obopínajú povrch srdca ako veniec, preto sa volajú vencovité.
Prevodový srdcový systém
To, že srdce tepe po celý náš život, bez prestávky, zabezpečuje prevodový srdcový systém, ktorý automaticky a pravidelne vytvára signály, riadiace sťahy srdcovej svaloviny. Prevodový systém srdca tvoria špecializované kardiomyocyty, v ktorých vzniká a je vedený elektrický impulz.
Prevodový systém srdca začína v pravej predsieni sínusovým uzlom - tam sa vytvárajú elektrické vzruchy, ktoré sa šíria viacerými dráhami do ľavej predsiene a k predsieňovo-komorovému uzlu. Ten umožňuje prenos vzruchu z predsiení na komory. Z neho vychádza Hissov mostík (predsieňovo-komorový zväzok), ktorý sa v medzikomorovej priehradke delí na pravé a ľavé ramienko. Pomocou ramienok sa šíria vzruchy do pravej a ľavej komory. Ramienka smerujú ku hrotu srdca a rozvetvujú sa do siete Purkyneho vlákien.
Srdcové poruchy
Srdce zdravého človeka neustále pravidelne pracuje, no existujú viaceré chorobné stavy, ktoré môžu spôsobiť zhoršenie jeho činnosti.
O srdcovom zlyhávaní hovoríme vtedy, keď srdce nedokáže pumpovať krv, nedokáže teda prečerpávať toľko krvi, koľko potrebuje organizmus. Je to stav, keď srdce prestáva plniť svoju funkciu.
Srdce môže zlyhávať akútne v priebehu hodín až dní - často to býva pri infarkte myokardu, alebo chronicky - postupne počas týždňov, mesiacov až rokov.
Príčiny zlyhávania srdca môžu byť napríklad ischemická choroba srdca, artériová hypertenzia, chlopňové chyby, poruchy srdcového rytmu, anémia a podobne.
Pri nedostatočne liečenom alebo neliečenom krvnom tlaku môže nastávať chronické preťažovanie srdca.
Zlyhávať môže pravá srdcová komora (pravostranné srdcové zlyhávanie) - vtedy sa hromadí krv v žilách, zväčšuje sa pečeň, môžeme pociťovať bolesť pod pravým rebrovým oblúkom, začínajú vznikať opuchy dolných končatín. Najprv v okolí členkov, postupne sa môžu šíriť na predkolenia či stehná, pacient priberá na hmotnosti.
Pri zlyhávaní ľavej komory (ľavostranné srdcové zlyhávanie) sa krv hromadí v pľúcach. Pacientovi sa zle dýcha - najprv pri záťaži, postupne môže vznikať nočná dýchavica, so zlepšením stavu v sedacej polohe. Môže byť takisto prítomná únava či slabosť a iné príznaky. Ak sa vyskytne dýchavica, opúchanie dolných končatín alebo priberanie na hmotnosti, je nevyhnutné vyhľadať lekára a nečakať.
Pri podozrení na zlyhávanie srdca by mal lekár okrem odobratia anamnézy a fyzikálneho vyšetrenia pacienta odobrať krv na vyšetrenie krvného obrazu, biochémie, NTproBNP, zrealizovať RTG hrudníka, EKG a ECHOKg.
EKG je nebolestivé vyšetrenie, pri ktorom sa pomocou elektród, pripevnených na končatinách a na hrudníku, zisťuje elektrická aktivita srdca. ECHOKg je takisto nebolestivé ultrazvukové vyšetrenie, pomocou ktorého odborník vie posúdiť veľkosť srdcových dutín, hrúbku srdcovej svaloviny, chlopne a iných častí.
Prečítajte si aj tento článok:
