Dôvod, prečo zívame
Zdroj foto: Shutterstock.com
Zívanie ako proces
Ide o nervovo-svalovú postupnosť, ktorá musí prebehnúť celá. Neexistuje pomalé alebo rýchle zívanie. A tiež nie je možné zívať polovičato. Priemerné zívnutie trvá približne šesť sekúnd, niekedy je kratšie, ale môže byť aj dlhšie.
Mozog potrebuje schladiť
Kedysi sa verilo tomu, že zívame najmä vtedy, keď má naše telo nedostatok kyslíka. Na základe pokusov sa dokázalo, že je tomu trochu inak...
Za zívanie je podľa vedcov zodpovedný mozog. Tento proces pravdepodobne pomáha ochladiť prehriaty mozog. Vedci prišli na to, že zívaním sa zrýchľuje prietok krvi v mozgu, čím sa ochladzuje a následne začne lepšie fungovať. Mozog totiž ideálne funguje len pri určitých teplotných podmienkach. Keď sme vo veľkom strese, unavení, vyčerpaní alebo nahnevaní, teplota mozgu sa mierne zvyšuje. No súčasne sa nám spomalí myslenie a reflexy. Vtedy príde čas na zívnutie, ktoré mozog ochladí, a na chvíľu sa zvýši tep i prúdenie krvi.
Prečítajte si tiež:
Cítite sa často unavení? Toto sa za tým môže skrývať
Z nudy sa nezíva
Mysleli ste si, že zívanie je znakom nudy? Omyl! V okamihu, keď si zívnete, sa z tela vyplavia toxíny, prekrvia sa mozgové bunky a zaplavia vás hormóny šťastia (endorfíny). Týmto spôsobom mozog zároveň pripravíte na väčší výkon a sústredenosť. Zívajú napríklad niektorí atléti pred štartom, študenti pred skúškou či hudobníci pred koncertom.
Prečo je zívanie nákazlivé?
Polovica ľudí naokolo reaguje tak ako vy, a to je príčinou toho, že sa pridávajú i k vášmu zívaniu. A nezáleží na tom, či cítia únavu, alebo ide o prejav empatie. Zaujímavosťou je, že tento typ nákazlivosti sa vyvinul len pri živočíšnych druhoch s vyššou inteligenciou a autistické deti nezívajú vôbec.
Podľa vedcov má zívanie určitú spoločenskú funkciu, ktorá je intenzívnejšia, ak máte bližší vzťah k zívajúcemu.
Zdroj: Shutterstock.com
Ako zívanie prospieva organizmu?
-
okysličenie mozgu, očí a celého tela
-
stiahnutie a následné uvoľnenie svalstva očí
-
stiahnutie a následné uvoľnenie svalstva od hlavy až po končeky prstov (pri hlbokom zívnutí)
-
zmena pH (kyslosť krvi)
-
zníženie hladiny toxínov v organizme
-
stimulácia produkcie sĺz (premývanie unavených a suchých očí)
-
zmena negatívnych emócii na pozitívne
Zaujímavosť
Vedci zistili, že zívanie závisí aj od teploty vzduchu v prostredí, v ktorom sa práve nachádzame. Nákazlivé zívanie nastáva najmä vtedy, ak sa teplota vzduchu pohybuje okolo 20 stupňov Celzia. Naopak, menej zívame vtedy, ak sú teploty vyššie ako 35 stupňov Celzia alebo okolo bodu mrazu.
Prečítajte si aj tento článok:
