Psychológ radí - 8 otázok a odpovedí o depresii
Zdroj foto: Shutterstock.com
Rozlišujeme niekoľko typov depresie:
1. Endogénna depresia - je to depresia, spôsobená vnútornými príčinami, genetickými predispozíciami, bez prítomnosti spúšťacej situácie. 2. Reaktívna depresia - ide o depresiu v dôsledku nejakej udalosti. Môže ňou byť napríklad rozchod, opustenie, úmrtie v rodine, strata zamestnania a podobne. 3. Larvovaná depresia - to je depresia skrytá, neprejavujúca sa, alebo sa prejavujúca netypicky.
V psychiatrii sa depresia považuje za závažnú duševnú afektívnu poruchu, ovplyvňujúcu akúkoľvek činnosť človeka. V závažných prípadoch môže viesť až k patologickej zmene osobnosti.
Pre posúdenie toho, či sa jedná o depresiu a o aký druh je nevyhnutné zistiť podrobnú anamnézu, najmä posúdiť zmenu medzi súčasným stavom a praemerbidnou osobnosťou.
Prečítajte si aj:
Ako najrýchlejšie človek zistí, či má depresiu?
1. Ako zistíte, že pacient trpí depresiami?
V anamnéze zisťujeme pocity smútku, zvýšenej únavy, stratu záujmov, energie, beznádej, nízke sebahodnotenie a malé sebavedomie, uzatváranie sa pred okolím, objavujú sa autoakuzácie - sebaobviňujúce myšlienky, poruchy spánku a prejaviť sa môžu aj rôzne somatické ťažkosti. Toto môže byť sprevádzané stratou zmyslu života, v dôsledku toho nezriedka zisťujeme pokus o samovraždu (najmä u ťažkých depresií). Depresívny človek má pocit úplného ochromenia, býva paralyzovaný v zmysle, že nemôže, nedokáže nič urobiť, dokonca ani vstať ráno z postele. Ochorenie môže byť sprevádzané derealizáciou, depersonalizáciou či s úzkostnou poruchou . V štatistikách sa objavuje zvýšená úmrtnosť depresívnych pacientov najmä, ak podcenia svoje ochorenie a nepodrobia sa liečbe.
Pre depresiu sú typické tieto príznaky:
- smútok – dlhotrvajúci a hlboký smútok je typický pre depresiu
- pesimizmus – zameranie sa na negatívne stránky života
- pocit zlyhania – vedomie zlyhania v dôležitej veci
- nenávisť voči sebe – nenávidenie seba, svojich vlastností, svojho tela
- pocit viny – vedomie ťažkého previnenia
- vedomie, že si zaslúžim trest – predstava, že by som mal byť potrestaný
- sebaobvniňovanie – prisudzovanie si viny a zodpovednosti
- samovražedné myšlienky – riešenie bezvýchodiskovej situácie je videné v samovražde
- častejší plač – ľudia v depresii častejšie plačú, niekedy naopak by chceli plakať a nemôžu
- podráždenosť – vyššia citlivosť na rušivé situácie
- nerozhodnosť – neschopnosť rozhodnúť sa alebo veľmi dlhé rozhodovanie aj v maličkostiach
- neupravenosť zovňajšku – strácanie záujmu o svoj zovňajšok
- zmena telesnej hmotnosti – dôsledok prejedania sa alebo odmietania jedla
- spomalenosť – predĺženie času potrebného na vykonávanie rôznych činností
- zmena dĺžky spánku – väčšinou ide o neskoré zaspávanie a skoré prebúdzanie
- pocit vyčerpanosti – vyskytuje sa aj bez namáhavej činnosti
- strata apetítu – „strácanie chuti“ do jedla a pôžitku z jedla
- strata energie – zvýšená únavnosť, nechuť niečo robiť
- nespokojnosť – so sebou, svetom, rodinou, svojím telom…
2. Aké metódy používate na zistenie depresie?
V psychológii je najrozšírenejšou metóda rozhovoru. K tomu existuje celý rad psychologických a psychodiagnostických metód, ktoré pomerne spoľahlivo dokážu posúdiť nielen prítomnosť depresie, ale tiež jej stupeň od ľahkej, cez strednú až po ťažkú formu.
3. Aké druhy liečby odporúčate?
Najjednoduchšou liečebnou metódou je psychoterapia, avšak najmä v ťažších formách depresie samotná psychoterapia nestačí. Tu musí pribudnúť farmakoterapia, pričom v dnešnej dobe je celá paleta liekov štvrtej generácie, ktoré účinne pomáhajú zvládať najťažšie depresie. Z psychoterapeutických metód sa veľmi osvedčuje skupinová psychoterapia, pričom jej škála je veľmi široká. Od kognitívno - behaviorálnej terapie, cez systemickú terapiu až po hlbinnú - dynamickú terapiu.
4. Ako prebieha kognitívno- behaviorálna terapia?
Jej princípom je tvrdenie, že depresia môže byť liečená, ak sa postihnutí vysporiadajú s negatívnymi myšlienkami, ktoré u nich prevládajú. Ak pochopia svoju situáciu, súvislosti, vedúce k vzniku depresie a naučia sa zvládať ju pomocou zmeny vo svojom správaní. Liečba sa pokúša presvedčiť depresívnu osobu, že jej smútok, pesimizmus, strata zmyslu života a ďalšie príznaky sú v skutočnosti len skresleným videním reality. Pacienti sa učia, ako zdolávať nečinnosť, unavenosť, apatiu a spoločenskú neprimeranosť pomocou jednoduchých techník sebaovládania.
5. Čo odporúčate človeku, trpiacemu depresiou, pre zlepšenie zdravotného stavu?
Ak je človek ešte schopný posúdiť svoj zdravotný stav, nemal by odkladať odbornú pomoc. Aj tu, rovnako, ako inde, platí, že čím skôr sa problém podchytí, tým skôr je možné ho zvládnuť. V prvom rade by mal depresívny človek prekonať svoju nečinnosť. Aj keď je to ťažké, musí sa prinútiť ráno vstať z postele a aktívne niečo robiť - cvičiť, nezatvárať sa doma, byť v neustálom kontakte s ľuďmi. Vhodné je upraviť svoj denný režim, upraviť životosprávu, vyhýbať sa nadmernému užívaniu alkoholických nápojov.
6. Čo by človek rozhodne nemal robiť, ak sa lieči na depresiu?
Rozhodne by nemal ostať v nečinnosti, zaoberať sa čiernymi myšlienkami, znásobovať svoj smútok často sebaľútosťou, sebaobviňovaním. Nemal by si pripúšťať pocity viny za sťažovanie normálneho fungovania svojmu okoliu, najmä vo vzťahu k najbližším.
7. Ako by sa malo okolie správať k depresívnemu človeku?
Najmä byť dobrou a trpezlivou, empatickou osobou. Podporovať a povzbudzovať chorého počas rozhovoru, podnecovať ho, aby pokračoval, aby sa neuzatváral pred okolím, aby sa s dôverou podrobil liečbe, aby sa nevzdával a nepodliehal beznádeji.
Skúste presvedčiť depresívneho človeka, že tento stav je len dočasný a že všetko bude zasa v poriadku, že ide len o prechodnú fázu, v ktorej sa momentálne nachádza.
Kontrolujte či má vyváženú stravu, snažte sa uňho minimalizovať konzumáciu alkoholu, dbajte na dostatočný príjem tekutín.
Nepodceňujte, ak chorý hovorí o samovražde. Ihneď o tom upovedomte lekára.
8. Dá sa depresia vyliečiť vlastnou vôľou?
V ľahkých formách najmä reaktívno - depresívnych stavov je to možné, ak je ale depresia ťažšia, tam pevná vôľa nestačí a musí nastúpiť pomoc z vonku.
Prečítajte si aj tento článok:
