Citové vydieranie - psychológ radí, ako ho zvládnuť

Zdroj foto: Shutterstock.com

A práve v tom má vydierač výhodu - to, že s ním máte vzťah, mu nad vami dáva prevahu a možnosť vás vydierať. Využíva proti vám vaše city.

Citový šach-mat

Týmito prostriedkami vás citový vydierač drží v šachu. Snaží sa vynútiť si to, čo chce, za každú cenu, vydupať si to. Manipuluje, prikladá pomyselný nožík na krk. Provokuje. Doslova akoby vás zavaľoval nepríjemnými citmi (vina, vyhrážky, výčitky a podobne). Citové vydieranie by sme mohli zaradiť medzi nevyspelé detské správanie.

Prečítajte si aj:

Agresivita vo vzťahu - kedy je hnev prirodzený a kedy už treba povedať stop?

Vydieranie v sebe nesie niekoľko prvkov:

1. vyhrážanie – ak nesplníme vydieračove požiadavky, budete postihnutí či potrestaní;
2. vyvolanie strachu – ak nesplníme požiadavky, hrozí konflikt, nezhody;
3. vydierač pozná naše slabé miesta, ktoré používa proti nám;
4. hrá na city, dostáva sa nám pod kožu;
5. vydierač je neústupčivý a vynucuje si svoje stoj čo stoj;
6. záväzok – sme vo vzťahu, a to nás zaväzuje plniť vynucované;
7. pocit viny – nesplnenie požiadaviek má schopnosť vyvolať v nás pocity viny.

• bonus – citoví vydierači nám dokážu neuveriteľne liezť na nervy.

3 úrovne vydierania

Prvá úroveň: požiadavka vydierača („niečo chcem“), druhá úroveň: citový nátlak – „ak ma máš rád, tak...“; tretia úroveň: pritvrdenie: „ak to neurobíš, tak…“ (sa niečo stane, urobím toto, neurobím tamto..)

4 druhy vydierania

Trestanie: hlavným prostriedkom je vyhrážanie sa vydieranému. Vydierač hrozí, že niečo spraví alebo nespraví.

Sebatrestanie: je znakom značnej nezrelosti vydierača. Snaží sa byť milovaný za každú cenu, obsah správy vydierania je: “Ublížim si, ak …”

Trpiteľstvo: ťažká forma, zahŕňajúca ťahy ako nutnosť „čítať ich myšlienky“ (musíte to vidieť a vedieť) a obviňovanie iných za vlastné problémy.

Mučenie: tiež vysoký stupeň vo vydieraní – vydierači nastolia jasné požiadavky, a ak ich obeť splní, dostane to, na čo má nárok inak úplne prirodzene. Obeť sa musí správať tak, ako to chcú oni.

Vydieranie sa využíva úspešne na rôznych úrovniach vzťahov: vydieranie zo strany rodiča, zo strany partnera a zo strany dieťaťa.

Citové vydieranie zo strany rodiča

Pochopiteľne je nasmerované voči deťom. Funguje to napríklad tak, že si rodičia prílišnou starostlivosťou, veľkými citovými a materiálnymi skutočnosťami zaviazali svoje deti a neskôr od nich pýtajú daň za svoju „obetu“ – chcú mať kontrolu nad svojimi dospelými deťmi (ako prejav vďačnosti, povinnosti a podobne). Presadzujú si u detí svoje zámery prostredníctvom tlaku, prianí, apelovaním na city, na vzájomný vzťah a podobne.

Citové vydieranie zo strany dieťaťa

Dieťa môže vydierať hlavne vtedy, ak sa mu nechce dovoliť to, čo by chcelo. Deje sa to hlavne vtedy, ak rodičia nedokážu dať dieťaťu jasné hranice správania. To je otázka výchovy ako takej a jej princípov. Dieťa sa naučilo, že ak trocha pritlačí na rodičov, dosiahne, čo potrebuje. Môže sa tak z neho stať malý tyran. Skúša rôzne spôsoby, „dobíja pevnosť“ (napríklad výraz prosby na tvári, plač, trucovanie a pod.)

Citové vydieranie zo strany partnerov

Ženy najčastejšie vydierajú výčitkami, slzami a nevinným výrazom v tvári. Vedia, že vyvolajú v partnerovi pocity ľútosti - partner je teda oslabený a je možné začať manipuláciu. Toto manipulačné správanie môže žena využívať zámerne, teda jasne ísť za svojim cieľom alebo podvedome - ako automatickú reakciu, správanie, ktoré sa spustí, keď veci nejdú podľa jej predstáv.

Muž môže manipulovať vyhrážkami, že si niečo urobí sebe či partnerke, mrzutosťou, dokáže plakať, prosiť na kolenách, sľubovať, predstierať zdravotné problémy či fingovať záchvat hystérie. Paleta správania je na oboch stranách pestrá, stačí predviesť dobrý herecký výkon.

Ako to zvládnuť?

Rozuzlenie je paradoxne v nás – v manipulovaných. Čo treba spraviť je nedať sa, odolať. Odpor síce vyvolá vo vydieračovi hnev a hystériu, ale treba vydržať. Tu sa hodí asertivita. Funguje ako sebaobrana – vydieraním sme napadnutí a mali by sme sa brániť. Odstraňovanie vydieračstva je zápas, ktorý vchádza pod kožu.

Tu je niekoľko rád:

1. Mali by sme vydieračovi najprv porozumieť – je to o ňom: pochopiť, že je na tom zle a snaží sa na nás zhodiť vlastný pocit viny. Treba si povedať: “Toto je o ňom/nej, nie o mne.” To vás postaví nohami späť na zem.
2. Odtiaľ – potiaľ: sami v sebe si určiť, čo sme pre vydierača ochotní urobiť a čo už nie. A toho sa držať.
3. Neobhajovať sa: zaujať objektívny postoj s “chladnou hlavou”, nenechať sa vtiahnuť do vydieračskej debaty: “Rozumiem, čo sa s tebou deje, čo chceš, ale toto nie...” alebo “Najprv sa upokojíme a potom to rozoberieme pokojne...” a podobne. Zastavíme tak prúd konfliktu.
4. Komunikovať, podať pomocnú ruku: vydieračovi treba povedať, kde máme svoje hranice, a že ich práve prekročil. Treba si stáť za svojim rozhodnutím a odolať. Dať mu vedieť, že ste ochotní hovoriť o jeho/jej probléme a žiadosti, ak sa upokojí.

Vydieranie a podobné javy sa dejú vždy tam, kde ľudia nerozumejú sami sebe a nevhodne komunikujú. Dôležité je toto správanie označovať a odhaľovať. Ak niekto vydiera, svedčí to o značnej osobnostnej nezrelosti, akési pošramotenie duše počas minulých vzťahov - možno bol daný človek sám vydieraný, zažil to, videl to, niekde sa to naučil. Či už vedome, alebo nevedome.

Ale ani to nie je ospravedlnenie - každý je zodpovedný sám za seba a za to, ako sa správa. Aj partner, aj rodič, aj dieťa. Nie je nič zlé chcieť od blízkeho korektné a férové správanie.

Zdroje:

FORWARD, S., FRAZIER, D.: Citové vydíraní. Jak ho poznat a ubránit se mu. Motto, Praha 1997.

Prečítajte si aj tento článok:

Agresivita vo vzťahu - kedy je hnev prirodzený a kedy už treba povedať stop?