Syndróm odkladaného života - psychológ radí, prečo sa nevypláca žiť budúcnosťou
Zdroj foto: Shutterstock.com
Život v predstave verzus príprava na budúcnosť
Každému z nás je jasné, minimálne je to logické, že nie je možné žiť v budúcnosti. Myslieť na budúcnosť a pripraviť sa na ňu je veľmi dôležité. Nemala by nás však odpojiť od súčasnosti a schopnosti užívať si prítomný moment. Prítomnosť je totiž jediný čas, kedy dostávame nové a nové príležitosti žiť, učiť sa, spoznávať. Pri predvídavosti a plánovaní preto nie je dobré zabúdať na prítomnosť.
Prečítajte si aj tento článok:
Odkladaný život alebo schopnosť odložiť uspokojenie
Už samotný názov „odkladaný“ život je varovným signálom. Je to do istej miery schopnosť niečo pretrpieť. Vydržať, odložiť okamžité uspokojenie a čakať na to, čo mi môže v budúcnosti priniesť väčšie uspokojenie. Tento prístup – schopnosť vymeniť súčasné šťastie za iné, väčšie a silnejšie - je vynikajúci, pretože nás neobmedzuje iba zažívaním aktuálnych radostí, ale máme nádej, že raz bude ešte lepšie. Mala by v tom však byť istá vyváženosť: žiť je treba aj teraz, nie len v budúcnosti. Niekedy je dobré odložiť uspokojenie a niekedy zasa žiť teraz, poddať sa momentu, nechať sa ním pohltiť. Aj pôst je dobrý - o to väčšia je neskôr radosť z jedla. Ale nejesť vôbec vás môže stáť život.
Odkladaný môže znamenať nerealizovaný
Nakoniec môže odkladanie „žitia“ či uspokojenia nabrať také rozmery, že začnete žiť iba pre budúcnosť. A o tom je syndróm odkladaného života. Cnosť nesprávať sa ako dieťa či nezrelý človek, ktorý musí svoje potreby uspokojiť hneď a zaraz, tu prerastá až do neschopnosti žiť svoj život naplno. Žije sa už vlastne iba pre odkladanie. Pre predstavu, strach, obavu, očakávanie a nádej, že raz príde ten deň, kedy si budem svoju existenciu zasa užívať. Môže to byť však aj závislosť na očakávaní, pretože terajšia prítomnosť pre vás nestojí za nič. Môže to byť útek do snov, ktoré sa nikdy nesplnia.
Prejavy odkladaného života
Veľmi typickými prejavmi a znakmi syndrómu odkladaného života sú vyjadrenia s „podmienkou“: ak sa stane toto, potom sa stane toto“. To môže mať dlhodobý charakter: „Ak budem raz dospelý, potom budem žiť naplno“ alebo: „Keď budem na dôchodku, tak potom si to budem užívať, budem žiť, cestovať“ alebo krátkodobejší: „Ak budem každý deň cvičiť, budem dobre vyzerať a potom budem konečne takým, akým som chcel vždy byť“ a pod.
Vždy na začiatku je podmienka, po splnení ktorej príde vytúžený život. Až vtedy sa to celé stane, vtedy to príde. Vtedy budem môcť začať žiť. „Kúpim si a auto a potom... nájdem si vzťah a potom...“ Ide o očakávanie veľké šťastia, akejsi budúcej výhry. Veľké šťastie možno naozaj raz príde, ale dovtedy nedokážete byť spokojní a šťastní, vďační za to, čo máte tu a teraz. Plynie z toho jedna závažná otázka - ak nedokážete byť šťastní teraz s tým, čo máte a čo ste, podarí v vám to v budúcnosti?
Čo sa za syndrómom skrýva?
Je v tom neistota? Alebo strach, že sa naše predstavy o živote nesplnia? Či dokonca mágia? Áno, skutočne je v tom mágia v podobe jednoduchého želaní: aby všetko bolo tak, ako si to predstavujeme.
Dôležité je odlíšiť prirodzené kladenie si cieľov, ktoré nám pomáhajú rozvíjať sa, od chronického odkladania, odpájajúceho nás do života v prítomnosti. Ak nemôžete žiť náš život teraz, hoci nie je ideálny, kedy ho chcete žiť? Neznamená to však, že sa máte vzdať cieľov, snáh či nádejí. Znamená to, že zvládnete žiť plnohodnotne, hoci nie ako kráľ aj teraz, aj v budúcnosti. My ľudia určite vieme žiť teraz a pripraviť sa na budúcnosť zároveň.
Predstava, v ktorej žijeme
Nikto z nás nevie, čo sa stane zajtra, nikto z nás netuší, čo sa mu prihodí im, čo sa môže prihodiť v jeho blízkom či širšom okolí, čo môže ovplyvniť jeho život zásadným spôsobom. Život nie je až tak predvídateľný a skutočne čokoľvek dokáže ho zmeniť tak zásadným spôsobom, že „predstava“, do ktorej ste toľko investovali, zrazu stráca zmysel.
Príprava na život
Terajšok je pre človeka so syndrómom odkladaného života vlastne iba príprava – príprava na budúcnosť. Cvičiť, robiť to a to, zbohatnúť, byť úspešný, stáť na vlastných nohách, mať kvantá vzťahov. Tieto a mnohé iné podmienky musíte splniť a potom to príde. Pocit šťastia a naplnenia. Zároveň za tým stojí akási nespokojnosť s tým, čo je teraz. Vnútorná rozpoltenosť, nevyjadrená túžba po tom, čo chcete, po čom túžite, ale čo nežijete. Chceli by ste niečo iné, ako máte teraz. A keď toho dosiahnete, pocit zadosťučinenia nepríde. Možno nakoniec zistíte, že to vlastne vôbec nie je to, po čom skutočne túžite.
Život je o ceste, nie o výsledku
Niekedy je väčšou radosťou očakávanie ako samotná udalosť. Ako príklad by sa dalo použiť detstvo a darčeky. Občas je čakanie na Vianoce tou najkrajšou časťou samotných Vianoc. Zrazu sú konečne tu a vy sa z toho vôbec netešíte, ako ste čakali. Čakali ste tak dlho a oni skončili tak rýchlo, prišli a odišli. Zostali ste rozčarovaní - na toto ste čakali s takou radosťou? Vianoce boli iba detský príklad, ktorý by sa dal aplikovať na akúkoľvek životnú situáciu. Keď skončí to, na čo ste toľko čakali, jednoducho vám nezostáva nič iné, ako kráčať vpred a čakať, kedy šťastie príde znovu. Lenže ako sa spieva: „Tomorow never comes“. Zajtrajšok (možno) nikdy nepríde.
Možno je celý odkladaný život len závislosť na očakávaní a predstavách, aké to bude, keď... Akési metaforické čakanie na Vianoce. Možno prídu, možno nie. A potom budete mať to, čo ste chceli. Ale ste si istí?
Dôležité je mať rozlišovaciu schopnosť: vidieť rozdiel medzi robením niečoho pre budúcnosť a snahou o potešenie. V istej chvíli sa môžeme náhle zastaviť a spýtať sa otvorene seba samého: na čo to celé vlastne bolo dobré?
Pozitíva odkladaného života
Ale aby sme neboli úplne negatívni: niekedy vám možno toto odkladanie pomáha prežiť nepríjemnú súčasnosť a nepodľahnúť depresii z toho, ako žijete a čo vidíte okolo seba. Len by ste sa tomu nemali bezmyšlienkovite oddať.
Prečítajte si aj tento článok:
