Pozor na školské úrazy, ich počet v posledných rokoch narastá
Zdroj foto: Shutterstock.com
S výnimkou školského roka 2013/2014 mal počet úrazov v školách počas posledných piatich rokov rastúci trend. Databáza Úrazovosť detí, žiakov a študentov Ministerstva školstva ukazuje, že v minulom školskom roku počet úrazov výrazne prekročil 10-tisícovú hranicu a medziročne stúpol o 8 %. Ide o najvyšší nárast od počiatku monitorovania v roku 2008.
Prečítajte si aj:
Bezpečný návrat do školských lavíc
Chlapci – čím mladší, tým živší a zraniteľnejší
Najväčšia časť úrazov - až 83 % - sa pritom stane na základných školách. Na stredné školy pripadá 14 % a na materské iba 1 %. Zvyšné úrazy sa udejú na špeciálnych školách a v ostatných školských a výchovných zariadeniach. „Kým v materskej škole sú deti prakticky neustále pod dohľadom, na základnej škole majú viac voľnosti. V tomto období života si deti ešte stále často neuvedomujú svoje fyzické možnosti, ani dôsledky svojho konania, z čoho pramení aj vyššie množstvo úrazov. Vo veku zodpovedajúcemu nástupu na strednú školu už rozumový vývoj dosahuje hranicu, pri ktorej je mladý človek schopný realistickejšieho úsudku,“ zdôvodňuje lekárka Etela Janeková.
Náchylnosť na úraz je pritom jednoznačne vyššia u chlapcov. Z desiatich školských úrazov na nich pripadá takmer šesť. „Chlapci sú prirodzene pohyblivejší, odvážnejší a radi skúmajú nepoznané. Mentálne dozrievajú pomalšie ako dievčatá rovnakého veku, preto štatistika hovorí o vyšších číslach,“ tvrdí lekárka. Pomer sa však mení s rastúcim vekom. Kým v materských školách sa chlapcov týka 65 % úrazov, na základných už len 58 % a na stredných školách sa pomer medzi chlapcami a dievčatami prakticky vyrovnáva – 51:49.
Každý piaty hospitalizovaný
Prieskum z dielne NN Životnej poisťovne medzi rodičmi ukázal, že skúsenosť s úrazom vlastného dieťaťa, ktorý vyžadoval lekárske ošetrenie, má až polovica rodičov, pätina dokonca viacnásobne. Európska databáza zranení IDB pritom uvádza, že každý piaty ošetrovaný detský úraz si vyžaduje hospitalizáciu. „Ak sa má lekár rozhodnúť, či dieťa pošle na doliečenie domov alebo ho radšej hospitalizuje, zvolí si druhú možnosť. Liečba v nemocnici je rýchlejšia, intenzívnejšia a odbornejšia, než ambulantné ošetrenie. A ak v čase hospitalizácie môže byť pri dieťati aj rodič, znamená to pre malého pacienta veľkú psychickú podporu - cíti sa bezpečnejšie, istejšie a silnejšie, čo napomáha k rýchlejšiemu uzdraveniu,“ hovorí MUDr. Janeková.
Prítomnosť rodiča v nemocnici však znamená jeho výpadok z pracovného procesu a zníženie štandardného príjmu rodiny, čo môže mať výrazný vplyv na rodinný rozpočet. „Je preto dobré byť na tieto neočakávané situácie vopred pripravený, či už vo forme úspor alebo uzatvorením životného poistenia,“ hovorí Daniela Guťanová, hovorkyňa NN Životnej poisťovne.
Odškodné od školy a/alebo životné poistenie
V niektorých prípadoch môže dieťa pri úraze v škole získať odškodné. No v praxi k tomu dochádza zriedkavo. V predchádzajúcom školskom roku bolo odškodnených 538 úrazov, čo predstavuje len 5 % z ich celkového počtu. Vo väčšine prípadov tak musia finančné dôsledky úrazu znášať rodičia, čo môže predstavovať enormnú záťaž najmä pri úrazoch s trvalými následkami či v prípade úrazov končiacich invaliditou. „Tu nejde o vykrytie krátkodobého výpadku, ako napríklad v prípade hospitalizácie, ale o dlhodobý a niekedy až doživotný výpadok príjmov, čo môže rodinu finančne veľmi zaťažiť alebo položiť,“ vysvetľuje Guťanová. Poistenia pre prípad invalidity a trvalých následkov úrazu sú preto podľa nej tými základnými, ktorými by sa mala chrániť každá rodina.
Prevencia je dlhodobá záležitosť
K úrazom dochádza najčastejšie na jeseň. „Môže to súvisieť s tým, že deti sú stále rozbláznené z prázdnin, navyše sa ešte často pohybujú vonku v rámci školského areálu, kde sú fyzicky aktívne a riziko úrazu môže byť vyššie,“ myslí si učiteľka Hana Kopecká. Priemerný počet úrazov v mesiacoch september až november je takmer o 20 % vyšší než v ostatných mesiacoch školského roka. Obmedziť riziko ich vzniku sa dá správnou výchovou. „Vyžaduje si to však dlhodobú prácu s dieťaťom. To znamená, od malička mu vštepovať zásady bezpečného správania tak, aby ich považovalo za niečo úplne automatické a prirodzené,“ hovorí Kopecká. Žiaľ, ani najlepšia príprava a zodpovedná výchova nedokáže zamedziť všetkým úrazom, pretože k nim mnohokrát dochádza i z dôvodov nezávislých od konania dieťaťa.
Prečítajte si aj tento článok:
