Agresivita vo vzťahu - kedy je hnev prirodzený a kedy už treba povedať stop?

Zdroj foto: Shutterstock.com

Agresivita je prirodzená súčasť našej psychiky, nakoľko slúži viacerým účelom. Na jednej strane pomáha proaktívnemu riešeniu vzniknutých problémov, na druhej strane funguje aj ako ochrana pred nevhodným správaním sa ostatných voči našej osobe. Môže byť zameraná na iných, na seba samého či na rôzne objekty. Slovná má zastaviť, upozorniť, fyzická je krajným riešením v prípade napadnutia. Niekedy je útočíme aj bez zjavného nevyhnutného dôvodu, ale to už hovoríme o otvorenej, skôr o nevhodnej, možno až neovládateľnej agresii voči druhému.

Prečítajte si aj:

Neodpustené krivdy, nevyjasnené vzťahy, nezodpovedané otázky - čo spôsobujú nášmu telu a psychike?

Agresivita vo vzťahu

V tomto kontexte – v zmysle agresivity vo vzťahu – nevravíme o prirodzenej, normálnej úrovni agresivity, ktorú pre život potrebujeme. Agresivita v zmysle agresívneho správania voči partnerovi je chápaná ako nevhodný prejav voči druhému. Jej úroveň je zvýšená a niektorí partneri nad ňou akoby strácajú kontrolu. Agresivita je smerovaná na partnera cielene a ten ju zažíva na vlastnej koži. A neprináša to nič dobré.

Partner si agresivitou voči druhej strane rieši niečo, čo by sa pokojne dalo riešiť aj inak, vhodnejšie, teda slovne. Tento spôsob ale nezvláda, nemá ho naučený - to však nie je ospravedlnenie. Prejav slovnej či fyzickej agresivity nemusí znamenať okamžitý rozchod, ale mal by byť dostatočným varovným signálom na prehodnotenie vzťahu a rozhovor s partnerom. Násilie je často často je to podceňované, dokonca ako keby nevnímané. Ale skúsenosť svedčí o tom, že si naše podvedomie pamätá doslova každý agresívny prejav či nadávku od partnera, či už v podobe slov alebo bolesti. Tieto spomienky často prichádzajú náhle, pri vyhrotených situáciách – zrazu si spomenieme.

Agresivita, osobitne fyzická, veľmi vážne až nenapraviteľne ničí vzťahy. Niekedy môžeme odpustiť, ale čosi v nás zostáva a vzťah zamrzne, sme od seba zrazu vnútorne vzdialení.

Partnerské putá verzus agresivita

Partnerské vzťahy sú však veľme zložité, partneri sú spojení komplexnými emóciami, skúsenosťami, zážitkami, časom, deťmi, rodinami, majetkom, istým komfortom života a podobne. Často je prejav agresivity skrytý, zaobalený a druhá strana ho nedokáže identifikovať, nakoľko si nedokáže a možno ani predstaviť, že by milovaná polovička takéto niečo vôbec dokázala urobiť.

Vzťah sa potom zamotáva a zostáva v bludnom kruhu bez toho, aby bola odhalená príčina. Alebo partner agresivitu aj vidí, ale rozhodne sa neriešiť ju. Prejavy takejto agresivity sa môžu skrývať v sarkastických, ironických, hryzavých či rôznych iných poznámkach a slovnom ponižovaní alebo občasných nadávkach a podobne. Partner sa chvíľu cíti ponížene, no to však po chvíli zmizne a on začne pochybovať - čo to bolo, stalo sa to vôbec?

Najmä, ak sú urážky prepletené prejavmi náklonnosti a tak vznikne chaos v citoch na oboch stranách - vzťah balansuje z plusu do mínusu a opačne. Ak je agresivita otvorená, tvrdá (slovná či fyzická) prechádza aj do fyzických prejavov u toho, voči komu je namierená - do takzvanej somatizácie - to znamená, že naše telo reaguje (cítime sa fyzicky zle, čo môže byť vyvolané reakciou organizmu na stres) a niečo nám ťuká na čelo, aby sme sa prebrali. Somatizácia môže vznikať aj pri nižšej úrovni agresivity partnera, možno až „podprahovej“, ale stále nemenej reálnej. Telo nám takto môže dávať najavo – nemýliš sa, nič si nenahováraš, je to presne tak, ako to vnímaš!

Výrazná agresivita

Špecifickým prípadom sú vážnejšie prejavy agresivity: je to pravidelné a časté používanie nadávok voči druhej strane, prejavy zlosti voči partnerovi, bitky, mnohokrát prejavy agresivity po požití alkoholu. Niekedy partner vníma, že ho druhá strana uráža rôznymi vulgárnymi označeniami, často bez príčiny, dôvodu, ale napriek tomu zostáva vo vzťahu. Ako keby si človek neuvedomoval a nevidel to, čo má priamo pred sebou. Pýta sa: „Je toto naozaj dôvod na rozchod? Mám ho opustiť kvôli tomu, že ma uráža alebo že sa ku mne správa kruto?“ Druhá strana potom zasa svojho činu oľutuje a nejaký čas sa správa milo. Dodá partnerovi nádej, že to bola iba jednorázová záležitosť a potom to príde znova. Mnoho vzťahov sa môže točiť v takomto kruhu a dôležité je povedať, že čo spravíme so svojim životom je rozhodnutím každého z nás.

Rozhodnutia v oblasti vzťahov sú často veľmi ťažké a vnímané až ako nemožné – čo ďalej, s kým, ako, čo s deťmi a pod. Nasleduje preferencia akéhosi zdanlivého menšieho zla. Je tu však jedna dôležitá otázka: ak si partner dovolil prejaviť voči tomu druhému otvorený vysoký stupeň agresivity (vulgarizmy, facka, bitka), kam takýto vzťah vedie? Riešiť túto situáciu ignorovaním signálov je často ako prekročenie tabu – tabu neubližovať. Keď sa raz prekročia isté hranice, situácia sa môže ľahko opakovať. Niektorí sa aj napriek rôznym skúsenostiam s agresivitou partnera rozhodnú vo vzťahu zotrvať (nevidia iné riešenie, milujú ho aj napriek tomu, nemajú kde ísť a pod). A čo rešpekt či sloboda? Možno si treba uvedomiť - som v pasci. Ako z nej von?

Možné riešenie

Ideálne pre partnerov je, aby dokázali pomenovať veci, ktoré sa vo vzťahu dejú, hovoriť o nich a riešiť ich. Najhoršie je, keď to s partnerom riešiť nemôžete - nedá sa s ním otvorene komunikovať. Veľakrát môžu mať samotné obete agresivity v hlave chaos a nemusia vedieť pomenovať, čo sa im vlastne deje (nevedia si povedať - je mi naozaj ubližované, to, čo sa stáva, nie je ok). Nejak nejasne tušia, že zažívajú niečo negatívne, ale akoby nechcú nevidieť, čo majú priamo pred nosom, neveria tomu.

Vnímanie a označenie agresivity vo vzťahu je niekedy náročné. Preto je dosť vhodné využiť pomoc tretej osoby, ktorá rozbehne celý proces vzťahu a pomenuje jasne a konkrétne prežívanie jednotlivých strán a komunikáciu vráti späť do správnych koľají. Tretia osoba môže byť psychológ alebo kamarát, ktorý dokáže otvorene hovoriť s oboma partnermi.

Varovné signály

Agresivita je prirodzená, pomáha nám, je prítomná aj vo vzťahu, udáva tomu druhému hranice. Nie je ani reálne možné byť stále milý. Avšak v momente, kedy sa cítime ohrození partnerovou agresivitou, cítime sa ponižovaní, bití, bijeme sa spoločne, partner sa nám vyhráža útokom, bitkou, nebodaj vážnym ublížením, cítime sa nemilovaní, cítime akúsi tvrdosť a krutosť alebo sme v šoku či neistote, čo tým chce partner povedať, mali by sme to vnímať ako varovné signály a začať uvažovať, či má ďalej význam takto pokračovať. Sú tu dve riešenia, buď sa problém otvorí alebo ukončí.

Ak sa raz prekročí istá hranica (bitka, facka), máte plné právo pochybovať o vzťahu a uvažovať nad rozchodom. Dôležité je rešpektovať samého seba, hľadieť objektívne na to, čo vám partner robí, otvorene o veciach hovoriť a vyvodzovať dôsledky.

To, že je niekto náš partner ešte neznamená, že sa vytrácajú akékoľvek hranice a môže si k nám dovoliť čokoľvek. Ak nedokáže zastaviť prejavy agresivity teraz a stalo sa mu to niekoľko krát, je vhodné si položiť otázku – dokáže sa ovládnuť nabudúce? Niekedy je možno lepšie spraviť to, čo sa ponúka ako jednoduchšie riešenie - rozísť sa. Ak však s partnerom plánujete zotrvať aj napriek tomu, že máte isté pochybnosti, cítite sa vo vzťahu neisto a pozorujete už na začiatku prejavy agresivity, skúste si o tom pohovoriť s kamarátom či odborníkom.

Prečítajte si aj tento článok:

Neodpustené krivdy, nevyjasnené vzťahy, nezodpovedané otázky - čo spôsobujú nášmu telu a psychike?