Biť či nebiť - je fyzické trestanie detí „výchovnou metódou“ alebo hrozbou pre ich sociálny vývoj?

Zdroj foto: Shutterstock.com

Byť a či nebyť! Kto mi odpovie, čo šľachtí ducha viac, či trpne znášať strely a šípy zlostnej Šťasteny, či pozdvihnúť zbraň proti moru bied a násilne ho zdolať? (William Shakespeare, Hamlet)

Moderný trend

V dnešnej dobe prevláda názor, že deti sa biť nemajú a necháva to na ich duši veľmi negatívne následky, narušuje to ich vzťah s druhými, blízkymi a tým, že sami zažívajú bitku, pokračujú v prenášaní tejto „dedičnej vlastnosti“ na ďalšie generácie.

Telo si pamätá

Čiže si pamätá aj bitku a posúva ju ďalej. Prenáša agresivitu voči svojmu blížnemu na ďalšieho blížneho. Je to bludný kruh agresivity - šikany, nenávisti a všetkého druhu neriadenej energie voči iným. A toto nechceme. Nechceme byť napádaní ani my, ani druhí, ani naše deti.

Prečítajte si aj:

Spôsoby výchovy dieťaťa

Psychológia a bitka

Psychológia a psychológia výchovy podporuje a pretláča trend, aby vo výchove fyzický trest neexistoval. Hovorí o vzťahoch, o ich budovaní, vytváraní – prirodzene čo najlepších a najideálnejších. Predpokladá, že vďaka správnej výchove či vhodnému vzťahu k dieťaťu nie je vôbec potrebné využívať fyzický trest či bitku. Vzťah je natoľko pevný a natoľko v ňom prebieha kvalitná a otvorená komunikácia, že práve tieto podmienky umožňujú riešenie vzťahových a výchovných problémov – dieťa rozumie, je dostatočne citlivé, sociálne, emocionálne a kognitívne inteligentné, vhodne vedené, že sa nespráva voči svojmu okoliu nevhodne, agresívne a nevyvoláva tým potrebu ho fyzicky trestať. Psychológia prehliada krátkozrakosť bitky a snaží sa s dieťaťom nadviazať vzťah a rozhovor, riešiť problémy inak - nie bitkou, ale efektívne a rázne. Bitka a bitie dieťaťa ako prostriedok výchovy asi nie je ten najlepší spôsob, ako vychovať z dieťaťa plnohodnotného človeka.

Reakcie dieťaťa na bitku z psychologického hľadiska

Dieťa môže reagovať rôznym spôsobom: buď sa utiahne a ostane zakríknuté alebo sa identifikuje s násilníkom a stáva sa ním - tým prenáša jeho správanie na ďalších a rozširuje agresivitu, bitku a fyzické násilie na svojich blízkych a ceľkovo na spoločnosť.

Pohľad zástancov bitky

Na druhej strane barikády počuť hlasy, ktoré vravia, že mnohokrát sú deti veľmi nevhodne a povoľne vychovávané bez hraníc, sú arogantné a drzé a nie je možné ich zastaviť inak ako bitkou. Ako keby hradba občasnej bitky z minulosti spadla, deti stratili strach a vedia, že sa im nič nestane, nech robia čokoľvek. Bitka vyvoláva strach, vyvoláva hrozbu a obavu. Môže zastaviť. Môže určiť, kde je hranica! Práve toto hovoria zástancovia občasnej výchovnej „facky“ či „pohlavku“. Vnímajú to ako zastavenie, stopnutie, reštart správania dieťaťa, ktoré ako keby sa utrhlo z reťazí a nie je možné zastaviť jeho neovládateľné správanie. Niektorí tvrdia, že deti si to a arogantným a bezhraničným správaním priam vyžadujú a pýtajú. Dokonca akoby sa celá situácia prevalila na druhú stranu a deti sú agresívne voči dospelým ako noapak, nemajú k nim žiadnu úctu. Niekedy sa možno dospelí detí musia už aj báť.

Neakceptovateľným extrémom je bitie ako „bežná“ forma výchovy, pôsobí na deti doslova zhubne.

Aký postoj teda zaujať?

Dôležité je vedieť niekoľko skutočnosti: áno, dieťa potrebuje hranice a limity. Dieťa potrebuje naučiť, že na svete sú aj iní ľudia, že sa netočí iba okolo neho. V opačnom prípade vychovávame z dieťaťa tyrana, človeka, ktorý nerešpektuje iných, človeka necitlivého a niekedy až takmer bezcitného. Dieťa potrebuje lásku, potrebuje sa v nej kúpať, musí ju dostať, aby ju vedelo dávať – to z neho robí človeka. Potrebuje však aj jasné hranice. Čo sú to ale tie hranice? Sú schopnosťou dospelého človeka, ktorý sa o dieťa stará a vychováva ho, povedať: „Nie! Už stačilo.“ Dať mu stopku. Vtedy sa dieťa učí. Samozrejme to v roli rodiča predpokladá zrelého dospelého jedinca, ktorý je schopný tieto hranice rozoznať a zachováva vhodnú mieru toho, čo dieťa ešte môže a čo už nie, kedy je naozaj jeho správanie nevhodné – vtedy zasahuje, stopuje, vysvetľuje, nedovolí ďalej pokračovať.

Dôvody agresivity detí

Agresívne a nevhodne sa môžu správať deti bité, ako aj tie, ktoré bité byť nutne nemuseli, ale vyrastali bez spomínaných hraníc, teda vnímajú seba ako kráľov sveta, nemajú cit voči iným, sú rozmaznané a nemajú radi, keď niekto zaberá priestor a nepodriaďuje sa ich vôli. Iných vnímajú ako niečo menejcenné, ako objekty, ciele, prostriedky a tak sa k nim aj správajú. Kde sa môžu učiť agresivite? Napr. v médiách, hrách a pod. V tomto smere núdza naozaj nie je.

„Výchovná“

Tzv. „výchovná“ je facka či úder, ktorú často aplikujú rodičia v situácii, kedy si už s dieťaťom či tínedžerom doslova nevedia dať rady. Výchovná svedčí o tom, že trest sa doma nepoužíva – iba veľmi výnimočne. Častokrát na túto facku už dospelí jedinci spomínajú ako na veľmi múdry čin a hovoria, že mohli možno dostať aj viac. Lebo ich to zastavilo a prebralo. Často k nej dochádza vo veľmi vypätých situáciách, keď dieťa či tínedžer urobí niečo pre dospelého neakceptovateľné, nevhodné či provokujúce a je skôr neúmyselná ako plánovaná - „vyletí“.

O „Výchovnú“ facku sa nejedná vtedy, ak je použitá v situácii, keď je nespravodlivá a je viac o dospelom ako o dieťati. Na líci pristáva z nesprávneho dôvodu, keď dospelý nezvláda svoje emócie, nevie si priznať svoju vinu, vyvoláva agresívnu reakciu dieťaťa svojim vlastným nevhodným prístupom, nezmyselným dráždením a ono následne nevie, ako inak reagovať. „Výchovná“ je už vo svojom názve akoby ospravedlnená tým, že k nej došlo v rámci výchovy a v podstate bola myslená dobre. Vtedy, ale aj s odstupom času ju dieťa dokáže akceptovať. Ak je však použitá nevhodne, ničí veľmi závažne charakterové aspekty, ktoré sa už možno nebudú dať napraviť. Dospelý však nie vždy dokáže odhadnúť, kedy je použitá vhodne a kedy nie. „Výchovná“ má za cieľ vychovávať, preto sa tak nazýva. Ak sa stane, že dôjde k vyhrotenej situácii a „výchovná“ vyletí, tak aj pri emocionálnom návale musí byť dospelý schopný odhadnúť či je vyprovokovaná naozaj nezastaviteľným a hranice prekračujúcim správaním dieťaťa. V opačnom prípade ničí jeho zdravý mentálny vývin – aj preto sú fyzické tresty nevhodné a niekde dokonca úplne zakázané.

Dôležité je naučiť sa ovládať a zvládať vlastnú agresivitu, vyjadrovať ju vhodne a naučiť to aj svoje deti.

Prečítajte si aj tento článok:

Spôsoby výchovy dieťaťa