Nervová sústava

Úlohou nervovej sústavy je zabezpečiť kontakt organizmu s okolím, vnímať okolie a reagovať naň. Ďalšou úlohou je monitorovať vnútorné prostredie organizmu, regulovať a koordinovať funkcie orgánov, tkanív a buniek.

nervova_sustava_neuron Zdroj foto: Shutterstock.com

Človek má pomocou nervovej sústavy špecifické mentálne funkcie ako reč, myslenie, pamäť, emotivita, abstrakcia a mnohé iné označované ako duševná činnosť.

Neurón je základnou stavebnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy. Neurón sa skladá z tela nervovej bunky a výbežkov. Výbežky sa delia na tie, ktoré vedú vzruch z okraja do neurónu a nazývajú sa dendrity a môžu byť dlhé aj 1 m. Axón je spravidla jeden a vedie vzruchy z nerónu na perifériu. Cez synaptické spojenie sa prenášajú informácie medzi neurónom a ďaľšou bunkou.

Neurón Zdroj foto: Shutterstock.com, Zdravie.sk

Prečítajte si tiež: Ako prebieha neurologické vyšetrenie

Centrálna, periférna a autonómna nervová sústava

Nervová sústava sa delí na centrálnu nervovú sústavu, ku ktorej patrí miecha a mozog, na periférnu nervovú sústavu, ktorú tvoria hlavové nervy, miechové nervy, gangliá a nervové splete a autonómnu nervovú sústavu, ktorej súčasťou sú niektoré útvary v centrálnej a periférnej nervovej sústave.

Centrálna nervová sústava je tvorená sivou a bielou hmotou. Sivá hmota obsahuje viac buniek, najmä tiel neurónov a tvorí vrstvu na povrchu mozgu a vo vnútri miechy. V mozgu sa v hĺbke tiež nachádzajú zhluky sivej hmoty a nazývajú sa jadrá. Biela hmota je tvorená najmä nervovými vláknami a tvorí najväčšiu časť objemu mozgu. Odhaduje sa, že v mozgu je 12 miliárd buniek, z ktorých každá je schopná vytvoriť 10 000 spojení s inými bunkami.

Hoci sa muži a ženy inteligenciou neodlišujú, obidve pohlavia sa líšia špecifickými poznávacími schopnosťami a motorickými zručnosťami. Hovoríme o pohlavnom dimorfizme. Ženy majú lepšie verbálne schopnosti, sú schopné v časovom limite vymenovať viac predmetov rovnakej farby alebo slov začínajúcich sa rovnakým písmenom než muži. Lepšie si pamätajú rozmiestnenie predmetov v ohraničenom priestore. Ženy vynikajú nad mužmi i v precíznych manuálnych prácach, ktoré si vyžadujú jemnú motoriku, a lepšie zvládajú počtové úlohy (sčítanie, odčítavanie, delenie, násobenie).

Muži sú lepší v riešení priestorových úloh, lepšie ako ženy riešia logicko-matematické úlohy a sú presnejší v motorických úkonoch, spojených s orientáciou v priestore (hádzanie šípok).

Miecha dospelého človeka je dlhá 45 cm a hrubá 1-1,5 cm a váži okolo 35g. Miecha siaha do úrovne prvého driekového stavca. Z miechy medzi dvomi stavcami vystupujú miechové korene. Spojením zadného a predného miechového koreňa vznikne miechový nerv. Predné korene miechových nervov obsahujú najmä vlákna motorické, zadnými prechádzajú vlákna vnímania citlivosti.

Sympatikus a parasympatikus

Autonómnna nervová sústava riadi funkciu útrob, srdca, krvných ciev. Pre správnu funkciu je dôležitý príjem informácii z periférie o stave regulovaných orgánov. Autonómnu nervovú sústavu možno rozdeliť na sympatikovú a parasympatikovú.

Sympatikus reguluje životne dôležité funkcie bez vedomého vnímania. Vo všeobecnosti vyvoláva sympatikus zvýšenie výkonu organizmu. Jeho aktivita sa zvyšuje pri strese a pri potrebe reakcie organizmu formou útoku alebo útek na vzniknutú situáciu. Sympatikus zvyšuje tep, krvný tlak, prekrvenie kostrových svalov, metabolizmus a iné. Parasympatikus má funkcie opačné, slúži na regeneráciu a tvorbu telových rezerv. Stará sa o pokoj, oddych a šetrenie sa.

Zdroje:

JAVORKA K. a kol. 2006. Lekárska fyziológia. Druhé vydanie. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 2006. ISBN 80-8063-231-6, s.353-382
MRÁZ P. a kol. 2006, Anatómia ľudského tela 2. Bratislava: Slovak Academic Press,2006. ISBN: 8089104967, s.131-319

Prečítajte si tiež:

Ako prebieha neurologické vyšetrenie