Ako fungujú otvorené manželstvá alebo polyamoria?

Zdroj foto: Shutterstock.com

Definícia otvoreného manželstva

Otvorené manželstvo je zamerané na rozvoj vzťahov, na jednotlivca a jeho osobnosť, slobodu a privátnosť potrieb ako jedinečnej osoby. Zdôrazňuje sa úprimnosť a otvorená komunikácia založená na hlbokej intímnosti bez žiarlivosti. Reprezentuje aj sex mimo manželstva. Akákoľvek forma otvoreného manželstva vo svojej podstate preniká primárnym vzťahom. Zástancovia tohto životného štýlu vysvetľujú, že je to oveľa zaujímavejší spôsob života, viac podporujúci všetkých zúčastnených. Je to snaha akosi vylepšiť tradičný model, túžba zažiť väčšiu otvorenosť, uvoľniť tlak z nedostatočnosti primárneho vzťahu.

Otvorené manželstvo je definované ako súhlasná, etická a zodpovedná ne-monogamia. Formy polyamorie môžu byť: triáda (traja ľudia), jedna osoba s dvoma osobami, ale osobitne (jedna osoba má dvoch partnerov, ktorí však nie sú nijako spojení navzájom), „štvorka“ (štyria partneri), širšia sieť a ďalšie.

Prečítajte si tiež:

Milenka alebo manželka? Ako sa vyhrabať zo začarovaného kruhu?

Výhody a nevýhody

Polyamoria je pre svojich zástancov viac ako len na sexuálnu stránku zameraný vzťah, napĺňa aj iné potreby – priateľstvo, emocionálna podpora a pod. Náročné môžu byť hlavne na čas a energiu - a jej rozdelenie medzi partnerov (v kríze partnera a pod., kde potrebuje jeden partner viac času). Ďalším problémom môže byť zvládnutie strachu, kde je potrebné uistiť partnera/ku, že záujem o iného partnera nie je stratou záujmu o neho/ňu.

Dôležitá je aj schopnosť zvládať vlastnú závisť a žiarlivosť, keď trávi partner/ka viac času s tým druhým. Polyamória v podstate, ako vysvetľujú rôzne výskumy, funguje rovnako dobre ako monogamia. Ak polygamia funguje dobre, je to raj pre zúčastnených: ak nefunguje, je to pohroma – rovnako ako v monogamii. V polyamorii môže byť problém v tom, že je náročná pretože nie sú až také skúsenosti s touto formou existovania a existuje len niekoľko istých rád a pravidiel, ako takto žiť. Polymorfia je veľmi užitočná pre tých, ktorým aj reálne funguje. V otvorenom manželstve zvyčajne rodičia vychádzajú navzájom oveľa lepšie.

Vo vzťahu k otvoreným manželstvám vznikli tak dva tábory – tí, ktorí sú za a tí, ktorí sú proti. Kritika sa zamerala na povzbudzovanie voľného sexu, hovorí o určitých náboženských, morálnych či zdravotných dôvodoch, alebo o otázke výchovy detí a vplyv takéhoto manželstva na samotné deti a ich výchovu. Napriek týmto nezhodám a debatám je však jedna skutočnosť pre všetky strany jasná – otvorené manželstvo môže predstavovať vážne ohrozenie primárneho vzťahu (manželstva), ak neexistujú určité pravidlá, ktoré by ho chránili z dlhodobého hľadiska, a ak nie sú dohodnuté a rešpektované. Pre fungovanie otvoreného manželstva je potrebné vytvoriť spoločné pravidlá, neporušovať ich a ak k dôjde k ich zmene, znova vytvoriť ďalšie. Otvorené manželstvá preto musia mať svoje pravidlá a zákony: ale ich základom je presne ich dodržiavať.

Zástancovia otvorených manželstiev vysvetľujú, že:

1. Otvorené manželstvá zriedkavo predstavujú iba to, že partneri majú sex s kýmkoľvek a kedykoľvek chcú bez úvahy na pocity svojho/ej partnera/ky.

2. Ako ľudia sme mimoriadne rozmanití, máme rôzne potreby a kapacitu na vytváranie vzťahov. Niekedy ako keby nepotrebujeme niekedy žiadny vzťah, niekedy jeden, inokedy zasa niekoľko vzťahov naraz. Neexistuje preto v rámci partnerstva a sexuality jednotnosť a univerzalita.

3. Dieťa s jedinou vzťažnou osobou je v riziku, že môže prežívať rôzne psychologické problémy spojené s vplyvom tejto jedinej osoby. Mať aspoň jedinú primárnu vzťažnú osobu je veľmi dôležité pre život a zdravie a je rovnako potrebná ako jedlo a teplo. Ak teda stačí pre podporu života jediná osoba, viac vzťažných osôb pre dieťa pomáha rozvinúť jeho plný potenciál.

4. Tento názor vychádza z tzv. kmeňovej múdrosti- tzn. keď dieťa vychovával celý kmeň či obec.

5. V otvorených manželstvách sa cíti dieťa milované a vnímané pozitívne mnohými milujúcimi dospelými osobami a naučia sa lepšie si vytvárať vzťahy s partnermi v dospelosti.

6. Deti otvorené manželstvá dokážu dobre zvládať. Je to vďaka tomu, že deti dokážu byť odolné a zvládajú adaptáciu na zmeny. Ale je tu dôležitá podmienka – musia sa cítiť milované, akceptované, musia cítiť, že sa o ne starajú, že sú dôležité a vychovávané s prístupom úprimnosti a rešpektu. Musia cítiť, že ich rodiča ich milujú a záleží im na ich rodine.

Ako budú deti vnímať otvorené manželstvo alebo monogamiu nie je možné ešte exaktne povedať, nakoľko ešte nevyrástol dostatočný počet detí v dospelých z otvorených manželstiev, aby sa mohol vytvoriť istý model. Ale ako sa vraví, ako je strom ohnutý, tak bude rásť. Jasné je to, že ľudia žijú v rodinách a tieto rodinné vzťahy určujú do veľkej miery kvalitu vzťahov dieťaťa v jeho dospelosti. Vplyvy z domácnosti a vzory videné od rodičov sa stávajú pre dieťa základom, na ktorom bude postavený život dieťaťa v budúcnosti. V otvorených manželstvách je často základný motív skôr potreby dospelých ako detí – to je základ tvorby tohto štýlu života. Niektorí rodičia v otvorenom manželstve zdieľajú informácie o svojom životnom štýle s deťmi, dokonca im umožňujú byť v týchto vzťahoch plne zahrnuté, iní nie – môže to byť pre deti skôr viac rozrušujúce a neporozumené rovesníkmi či okolím.

„Pre dieťa je normálne to, čo je mu predložené ako normálne. Chceme dieťaťu pomôcť vnímať a rozumieť, že je úplne normálne, že ho miluje mnoho ľudí ako milujú aj nás – čisto platonickou láskou, samozrejme – ako aj to, že sa ľudia navzájom objímajú a hýčkajú. A ono to chápe a prijíma ako normálne, lebo to je to, čo vidí“ (Jenny Block).

Ľudia, ktorí vyrastali v týchto vzťahov tvrdia, že z nich vyrástli šťastní a zdraví ľudia a nevidia ako niečo divné to, ako žije ich mama a otec. Tento argument je často aj protiargumentom. Tento životný štýl môže a má vplyv na to, ako deti budú vnímať svoje vzťahy.

Negatíva otvoreného manželstva: vystavenie dieťaťa videniu otvoreného manželstva môže viesť k ťažkostiam vytvárania trvalých a dočasných priateľstiev v dospelosti. Deti môžu vnímať aj to, že rodičia nedokážu spoločne (iba sami) žiť a môžu sa spytovať sami seba, či sú toho oni dôvodom. Môžu vnímať sexuálne promiskuitné správanie ako niečo akceptovateľné - rodičia majú množstvo vzťahov a je to bez nejakých následkov, môžu sa cítiť iné, môžu závidieť deťom, ktoré majú rodičov, ktorí sú iba jeden pre druhého.

Literatúra:

BLOCK, J.: Open : love, sex, and life in an open marriage. Berkeley: Seal Press. 2008, 288 s.

OŃEILL, G., OŃEIL, N.: Open marriage: a new life style for couples. M. Evans & Company. 1984, 291 s.

Prečítajte si aj tento článok:

Milenka alebo manželka? Ako sa vyhrabať zo začarovaného kruhu?