Zrak
Zdroj foto: Shutterstock.com
Anatómia oka
Oko ako zmyslový orgán zraku sa skladá z optických elementov, ktoré prepúšťajú a lámu svetelné lúče a z nervovej časti.
Vonkajší obal
Vonkajší obal oka tvorí bielko a rokovka. Rohovka je prvou plochou, ktorá láme svetelné lúče dopadajúce na sietnicu a plní tiež ochrannú funkciu. Za rohovkou sa nachádza predná očná komora.
Prečítajte si aj:
Stredná časť oka
Strednú časť oka tvorí cievovka, ktorú tvoria najmä cievy vyživujúce oko. Na prednom konci cievovky je vráskovec v ktorom sa nachádza sval m.ciliaris, ktorý reguluje veľkosť zrenice. Na vláknach, ktoré vychádzajú z vráskovca je zavesená šošovka. Vlákna vráskovca buď šošovku splošťujú alebo zakrivujú. Za šošovkou sa nachádza sklovec, ktorý vypĺňa 2/3 priestoru očnej gule je to rôsolovitá hmota tvorená najmä vodou. Vpredu pred šošovkou je dúhovka v ktorej je uprostred otvor – zrenica. Zrenica ovplyvňuje množstvo svetla, ktoré prenikne na sietnicu. Medzi šošovkou a dúhovkou sa nachádza zadná očná komora. V očných komorách sa nachádza komorová voda, ktorá sa každú hodinu obmení. Pri zvýšení tlaku v očných komorách vzniká zelený zákal oka, ktorý poškodzuje sietnicu.
Vnútorný obal oka
Vnútorný obal oka tvorí sietnica, v ktorej sa nachádza slepá škvrna cez ktorú prechádza očný nerv a v tomto mieste nie sú bunky schopné vizuálneho vnemu. Sietnica je vychlípenou časouť mozgu sú na nej bunky čapíky a tyčinky. Miesto najostrejšieho videnia na sietnici je žltá škvrna nachádzajúca sa v centrálnej jamke a je v nej nahromadené veľké množstvo čapíkov, ich počet sa k okraju znižuje.
Zdroj foto: Shutterstock.com
Čapíky
Čapíky slúžia na videnie cez deň a rozoznávanie farieb. Tyčinky slúžia na videnie za šera a umožňujú len bezfarebné a neostré videnie. Tieto nervové bunky obsahujú zrakové pigmenty, ktoré sa dopadom svetla chemicky menia. Základom pigmentov sú zlúčeniny, z ktorých jedna je odvodená z vitamínu A, tento vitamín je potrebný pre obnovu zrakových pigmentov a pri jeho nedostatku vzniká šeroslepota.
Prechod svetelných lúčov
Svetelné lúče sa po prechode všetkými štruktúrami lámu a dopadajú na sietnicu. Keď predmet leží blízko k oku šošovka sa zakrivuje, zrenica sa zmenšuje a oči sa zbiehajú. Pri pohľade do diaľky sa naopak zrenica rozširuje a šošovka splošťuje. Pri krátkozrakosti sa svetelné lúča lámu pred sietnicov a pri ďalekozrakosti sa lámu za sietnicou, tieto poruchy zraku sa upravujú pomocou brúsených skiel okuliarov.
Pohyby očí musia byť koordinované, aby obrazy predmetu dopadali na rovnaké body na sietniciach obidvoch očí. Ak tak nenastane vzniká dvojité videnie.
Použitá literatúta:
- JAVORKA K. a kol. 2006. Lekárska fyziológia. Druhé vydanie. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 2006. ISBN 80-8063-231-6, s.484-492
- MRÁZ P. a kol. 2006, Anatómia ľudského tela 2. Bratislava: Slovak Academic Press,2006. ISBN: 8089104967, s.372-390
Prečítajte si aj:
