Ako nás ovplyvňuje nevedomie?

Zdroj foto: Shutterstock.com

Vedomie a nevedomie majú osobitné postavenie v rámci ľudskej psychiky, jej funkcií, stavov a procesov. Dôvodom je to, že zahŕňajú a pokrývajú celú vnútornú aktivitu človeka. Teda celá psychika (alebo psyché) pozostáva z týchto častí.

Definovanie oboch pojmov je však v psychológii nejednotné. Jednoducho by sa dali vysvetliť napr. nasledovne: vedomý je ten náš psychický stav, o ktorom vieme, že „sme v ňom“. Naopak psychický stav, ktorého si nie sme vedomí je ten, o ktorom nevieme, že sa v ňom nachádzame. Môžeme si byť napr. nevedomí istých predstáv a presvedčení a napriek tomu podľa nich konať. Môžeme si byť vedomí toho, že sa bojíme alebo sme žiarliví, ale rovnako tak môžeme byť úplne nevedomí toho, že sme takí a správame sa tak. Znamená to, že v prvom prípade sme si seba či niečoho vedomí, v druhom nevedomí.

Prečítajte si tiež:

Tieto zázračné schopnosti ukrýva váš mozog!

Vedomie a nevedomie podľa Freuda

V psychológii je vedomie definované podľa Freuda aj ako špička ľadovca (všetko to čoho sme si v sebe vedomí, čo nám „ide mysľou“ tzn. svojich psychických stavov a procesov) a nevedomie ako všetko to, čo je „pod hladinou“. Týchto svojich stavov a procesov si nie sme vedomí a nie sú prístupné nášmu vedomiu. Ale majú veľkú schopnosť ovplyvňovať naše myšlienky, pocity či usudzovanie. V tomto vnímaní má teda nevedomie hlavný vplyv na naše správanie. Preto spomínaný obraz ľadovca: vedomie je špička, ale to, čo je pod ňou - teda nevedomie – je nepomerne väčšie a nemôžeme to vidieť.

Čo je to predvedomie

Freud zadefinoval aj tzv. „predvedomie“ - to sú všetky naše myšlienky, pocity, ktoré nie sú v našom vedomí aktuálne, ale veľmi ľahko môžu byť vedomé – sú v istom zmysle poruke, priamo pod vedomím a zároveň pred nevedomím. Je to akási čakáreň a vedomie ich použije, ak ich potrebuje (napr. adresa a telefóne číslo). Určité emócie a emocionálne skúsenosti môžu byť v „predvedomí“, ale niektoré traumatické (bolestivé) a silné negatívne skúsenosti môžu byť zatlačené až do nevedomia, a preto nie v predvedomí - ihneď poruke vedomiu. Tieto obsahy sú príliš ohrozujúce, aby boli nami „vedomé“.

Nevedomie v sebe skrýva aj mnohé primitívne želenia a impulzy (sexualita a agresivita – je to sklad sociálne neprijateľných túžob), inštinkty, ktoré sú držané na uzde (rôznymi tzv.obrannými mechanizmami) a sprostredkovávané predvedomím, nakoľko ich prejav môže byť neprijateľný. Mnohé naše pocity, motívy správania a rozhodovanie sú preto veľmi silne ovplyvnené tým, čo sme zažili v minulosti a čo sa uložilo v nevedomí. Zároveň ani nemáme predstavu, čo všetko je uložené v nevedomí.

Vedomie a nevedomie podľa Junga

Nie je to však jediná teória vedomia a nevedomia. Švajčiarsky psychiater Carl Gustav Jung vníma nevedomie pozitívnejšie, je to aj zdroj motivácie pre človeka v mnohých smeroch, kreatívne, intelektuálne aj spirituálne. Vedomie alebo naša vedomá myseľ obsahuje myšlienky, spomienky, emócie, ktorých sme si vedomí. Vedomie je reprezentované tzv.našim egom, ktoré nám dáva pocit našej identity. Nevedomie má však dve vrstvy – našu osobnú a neosobnú (kolektívnu) vrstvu.

Osobná vrstva a kolektívne nevedomie

Osobná vrstva je to, čo sme definovali vyššie u Freuda – obsahuje zabudnuté informácie a rôzne potlačené spomienky (nepríjemné, bolestivé), zhromaždené často do tzv. komplexov (zhluk myšlienok, pocitov, spomienok na nejakú oblasť či tému), a čím je zhluk väčší, tým má väčší vplyv na naše správanie.

Druhá vrstva je kolektívne nevedomie – táto vrstva je spoločná pre všetkých členov ľudstva a obsahuje spomienky našich predkov a celú evolučnú minulosť ľudstva (strach z tmy, hadov, pavúkov). Nachádzajú sa tu aj archetypy, akési dávne obrazy, ktoré majú univerzálny a spoločný význam pre všetky kultúry a ukazujú sa v snoch, literatúre a v náboženstve. Ich úlohou je pomoc v orientácii vo svete.

Záver

Dokázať úplnú pravdivosť týchto teórií je náročné, nakoľko možnosti skúmania nevedomia je limitované našimi vedeckými nástrojmi. Nevedomie riadi naše telesné funkcie, chráni telo pred ohrozením, využíva skôr emócie a symboly, uskladňuje a organizuje spomienky/informácie, rýchlo sa učí a podobne. Dôležité je to, že vedomie aj nevedomie majú veľmi dôležité úlohy a vyžadujú si náš rešpekt, nakoľko obe majú svoju vlastnú múdrosť.

Prečítajte si aj tento článok:

Tieto zázračné schopnosti ukrýva váš mozog!

Literatúra:

1. JUNG, C. G. Analytická psychologie. Její teorie a praxe. Tavistocké přednášky. Praha: Academia, 1993, 208 s.

2. JUNG, C. G. Výbor z díla. Druhý svazek. Archetypy a nevědomí. Brno: nakladatelství Tomáše Janečka, 2003, 440 s.

3. MUCKENHOUPT, M.: Sigmund Freud: Explorer of the unconscious. New York: Oxford University Press. 1997, 161 s.