Makrobiotická strava

Každý z nás vie, že jedlo ovplyvňuje nielen naše emócie, ale aj kvalitu spánku a celkový zdravotný stav. Niektorí ľudia dokonca veria, že špecifická strava môže po určitom čase priniesť životnú rovnováhu.

Zdroj: Shutterstock.com

Čo je to makrobiotická strava?

Makrobiotická strava je skoro ako mix medzi budhizmom a západnou stravou – podobné je napríklad vegánstvo. Priaznivci tohto stravovania veria, že budú žiť dlhšie a vyhnú sa rôznym ochoreniam, ak sa budú riadiť striktnými zásadami stravovania. Dokonca aj názov “makrobiotika“ vznikol spojením gréckych slov „makro“ a „bio“, čo v preklade znamená „dlhý život“.

Makrobiotická strava je založená na tom, aby človek jedol pravidelne, poriadne prežúval každé jedno sústo potravy, počúval svoje telo, bol aktívny a zachovával si pozitívny duševný nadhľad. Táto strava by mala predstavovať rovnováhu medzi yin a yang potravinami:

Yin potraviny: studené jedlá, sladkosti
Yang potraviny: teplá jedlá, slané potraviny

Priaznivci makrobiotickej stravy veria, že každá prírodná potravina (bez pesticídov) obsahuje určitú energiu. Táto energia sa konzumáciou môže prenášať do tela, a tak ovplyvňovať celkový organizmus.

Prečítajte si aj:

Máte prekyslený organizmus? Je načase zmeniť stravovanie!

Čo by mala obsahovať makrobiotická strava?

Makrobiotika kladie veľký dôraz na získavanie jedla z miestnych a prírodných zdrojov. Všetky potraviny by mali byť organické a nespracované.

Celozrnné potraviny

Priaznivci makrobiotiky veria, že 40 – 60% vašej stravy by malo tvoriť práve celozrnné jedlo. Medzi vhodné organické zrná patria:

ovos
jačmeň
raž
proso
kukurica
pohánka
hnedá ryža

Zelenina

Približne 20 – 30% vašej stravy by mala tvoriť lokálne pestovaná zelenina. Na rozdiel od vegetariánskej stravy sú v tomto prípade určené druhy zeleniny, ktoré sa uprednostňujú, a tie druhy, ktoré by sa mali konzumovať v obmedzenom množstve.

Medzi vhodnú zeleninu patrí: kapusta, kel, brokolica, karfiol, tekvica, petržlen, čínska kapusta, pór, cibuľa, reďkovka a mrkva.

Medzi zeleninu, ktorú je dobré konzumovať len príležitostne, patrí: uhorka, zeler, hlávkový šalát, kôpor a pažítka.

Medzi zeleninu, ktorá by sa nemala konzumovať vôbec, patrí: artičoka, špargľa, avokádo, baklažán, špenát, rebarbora, zemiaky a paradajky.

Makrobiotická strava zahŕňa také druhy zeleniny, ktoré ľudskému telu dodajú všetky potrebné výživné látky a zabezpečia rovnováhu aj pre dobré duševné zdravie.

Fazuľa a „morská“ zelenina

Fazuľa, ostatné strukoviny, morské riasy a výrobky z nich by mali tvoriť asi 5 – 10% vašej stravy. Tieto zdroje na báze bielkovín nahrádzajú živočíšne proteíny, ale na druhej strane, nie všetky strukoviny sú vhodné. Šošovica alebo cícer sú vhodné na každodennú konzumáciu, ale napríklad sója alebo tofu by mali byť na tanieri len príležitostne.

Zdroj: Shutterstock.com

Orechy a semienka

Hoci sú orechy plné zdravých tukov a omega-3 mastných kyselín, makrobiotika odporúča ich konzumácia v množstve jedna až dve šálky týždenne, viac nie. Najlepšou voľbou sú gaštany, mandle, vlašské orechy, arašidy, ale aj sezamové, tekvicové alebo slnečnicové semienka.

Ryby a morské plody

Makrobiotika dovoľuje konzumáciu iba čerstvo ulovených, nemastných rýb ako sú platýz, treska, kapor alebo pstruh. Odporúča sa ich jesť dva alebo trikrát do týždňa.

Ovocie

Podľa plánu makrobiotickej stravy by sa ovocie malo jesť iba príležitostne. Najlepšou voľbou sú černice, maliny, jablká, hrušky, broskyne, slivky, marhule, čerešne, jahody, hrozno a melón. Tropické ovocie ako kokos, banán, papája, ananás alebo mango by sa malo konzumovať len v malej miere, či skôr vôbec.

Mäso a mliečne výrobky

Čo sa týka mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov – tieto potraviny by sa mali vylúčiť úplne alebo ich konzumovať skutočne len v minimálnom množstve. Makrobiotická strava sa totiž snaží eliminovať konzumáciu potravín živočíšneho druhu.