Kĺby

Zdroj foto: Shutterstock.com

Kĺby a vek

Jeden z mýtusov o kĺboch je, že sa najmä časom a vekom opotrebúvajú. Za túto výhovorku skrývame zníženú a nesprávnu pohybovú hygienu, preťažovanie a poškodzovanie kĺbov pri stereotypných pracovných aktivitách, nárazovom a výkonnostnom športe, nadváhu a pod. Ak kĺby nepreťažujeme, ale používame pravidelne primerane pri denných pohybových aktivitách, slúžia do vysokého veku pri zachovaní svojej funkcie. Mnohé iné ochorenia sa tiež sekundárne premietajú do zápalov a problémov v kĺboch. Vtedy treba riešiť a liečiť primárne tieto ochorenia a následne ustúpia aj bolestí kĺbov.

Dočasné, sťahovavé, alebo dlhodobé bolesti kĺbov sa zjavujú tiež pri vírusových a bakteriálnych infekciách (bežne napr. pri Streptokokových) a pri mnohých iných akútnych ochoreniach. Preťažené, stuhnuté, zapálené či poranené kĺby a kĺbne spojenia bolia, vydávajú pukavé zvuky, zmenšuje sa rozsah ich pohyblivosti a pod. Pre zdravé kĺby a kostru je potrebné takmer denne cvičiť či hýbať sa do spotenia a robiť zahrievacie rehabilitačné cviky aspoň 15-20 minút. Samozrejme že tým podporíte aj zdravie všetkých systémov celého organizmu.

Prečítajte si aj:

­Cviky na posilnenie artrotických kolien

Kĺb je "živé", adaptabilné bioložisko

V tele máme takmer 300 kĺbov a kostných spojení. Kĺb je biologicko-mechanická štruktúra umožňujúca pohyblivé spojenie dvoch kostí. Kĺby sú “živé, adaptabilné” štruktúry (orgány pohybu). “Živé” znamená, že na rozdiel od strojových ložísk menia svoju kvalitu, podľa spôsobu používania a zaťaženia či nepoužívania. Sú zložené z buniek kostného, chrupavčitého, väzivového a väzkého - polotekutého tkaniva. Spolu tieto tkanivá tvoria úžasný klzný, kompozitný, biomechanický celok – kĺb. Pomocou svalov a šliach a prídavných kĺbnych štruktúr sa v kĺboch uskutočňuje kĺzavý pohyb rôzneho rozsahu.

Kĺb je integrálnou súčasťou celého organizmu

Kĺby celého tela, spolu s kostrou svalmi, šľachami a ostatnými opornými väzivami a tkanivami tvoria tzv. “kineziologické” pohybové celky (reťazce a slučky) z ktorých sa skladá kineticko-stabilizačný aparát. Ten umožňuje rôzne postoje, polohy a pohyby tela. Pri optimálnom zaťažovaní, pohybe a pravidelnom používaní sa kĺby aktivitou neopotrebúvajú, ale naopak adaptujú sa a zlepšujú všetky svoje funkčné vlastnosti. No pri preťažovaní v práci, alebo výkonnostných športoch, ale aj pri nadváhe sa kĺby poškodzujú.

Taktiež aj pri nedostatku pohybu, dlhom sedení či státí v zamestnaní kĺbne púzdra atrofujú, degenerujú a je ohrozená a znížená ich funkčnosť. Usádzajú sa v nich potom rôzne metabolity a zjavujú sa pocity stuhnutia, ­bolesti, zápal a pod. Skrátka bez primeraného pravidelného prekrvenia a pohybu nefungujú správne, atrofujú a ak ich príliš šetríme (nezaťažujeme), stratia rozsah svojich pohybových schopností. Ľahšie sa potom poškodia pri relatívne nižšej a nárazovej záťaži, prechladnú, hromadia sa v nich látky spôsobujúce ich bolestivosť, zápal, opuchy, pukanie a pod.

Nadváha a vzájomná prepojenosť pohybového systému

Čím vyšší je stupeň obezity a nadváhy, tým viac sú kĺby kolien a bedier a chodidiel preťažené. No keďže pohybový aparát (kĺby, svaly, šľachy, kostra, oporné tkanivá a i.) tvoria jeden pohybovo-stabilizačný celok (kinetické a stabilizačné reťazce), vyvolá porucha na jednom kĺbe asymetriu celého stabilizačného reťazca. Naruší sa aj symetria pohybu a zaťaženia v celom reťazci a postupne aj v okolitých reťazcoch. Bolesti, opuchy, zápaly a predčasná degenerácia kĺbov priamo súvisí s dlhodobou nadváhou.

Kĺby, pohyb a strečing

Väčšina ľudí máva prvé problemy s kĺbami až v strednom a pokročilom veku a tak vznikol nesprávny názor, že to súvisí len so stárnutím a opotrebovaním kĺbov. Je to omyl. Súvisí to viac s postupne narastajúcim nedostatkom rekreačného pohybu s vekom, alebo s extrémnym preťažovaním pri výkonnostnom športe či ťažkej fyzickej práci či s inými ochoreniami. Deti sú “neposedné” a to je vlastne ich prirodzená ochrana pred stuhnutím svalov a kĺbov a snaha o prekrvenie. Zdravé deti sa hýbu v kuse a vykonajú denne stonásobne viac uvoľnených pohybových aktivít ako dospelí. Preto aj deti netrpia väčšinou kĺbnymi problémami.

Čím sme starší, tým sa menej rekreačne hýbeme a preťažujeme kĺby jednostranne pri fyzicky stereotypnej práci, alebo ich najprv nepoužívame pri sedavej práci a potom ich nárazovo extrémne a nakrátko zaťažíme pri prudkých športových či pracovných a výkonoch na záhradke, stavbe a pod. Sedavé zamestnanie a náhle sporadické preťaženie kĺbov, neotužilosť a náhle vystavenie chladu – to sú najčastejšie prehrešky voči zdravým kĺbom.

Súčasťou denného zahrievacieho cvičenia do spotenia musia byť prekrvujúce a rozťahovacie cvičenia nazývané aj ­strečing. Zvyšujú prekrvenie, pružnosť a elasticitu svalov, šliach a väzov okolo kĺbu a rozsah jeho pohybu a zahrievajú ho. Pukanie v kĺboch spôsobujú práve nezahriaté a neroztiahnuté pohybové štruktúry a tkanivá. Nezahriaté kĺby a neroztiahnuté svaly sú pri zvýšenej záťaži a výkone náchylnejšie na zranenia a poškodenia.

Zdroj foto: Shutterstock.com

Osteoporóza a bolesti kĺbov

Jednou z bežných príčin bolestí kĺbov je rednutie kostí “­osteoporóza”. Trpia ňou v strednom a vyššom veku viac ženy než muži, pretože sa menej fyzicky zaťažujú a hustota kosti je veľmi závislá na fyzickej záťaži a mení sa počas celého života. Výhovorky na hormonálne zmeny po menopause nepomôžu. Naopak, po menopauze má práve zvýšená pohybová hygiena chrániť ženy pred následkami hormonálnych zmien. Aj to dokazuje, ako je pohyb a primeraná pravidelná záťaž dôležitá pre pohybový aparát a teda aj kĺby. Ich hlavicu tvorí kosť. Ak je zriedená, nielen bolí, ale sa aj ľahšie zlomí (napr. zlomeniny krčku stehennej kosti).

Pohyb a zdravé zaťaženie kĺbov má teda aj veľký význam pre pevnosť kostí. Kosť sa rovnako ako kĺb spevňuje len pohybom a pri jeho nedostatku atrofuje a oslabuje. Len pri zaťažení, budujú kostné bunky “osteoblasty” kostnú trámcovinu a zahusťujú kosť. Pri nečinnosti ju zasa “osteoklasty” odbúravajú a zriedďujú (odľahčujú).

Kĺby a práca

Pri vyšetreniach a zisťovaní pohybovej aktivity často počujeme od pacientov vetu “ja mám dosť pohybu v práci”. Pracovný pohyb je však úplne iný, často stereotypne jednostranný, asymetrický a trvajúci dlhšie než pri preventívnej rekreačnej a rehabilitačnej záťaži a vedie k preťaženiu iba istej časti pohybového aparátu. Preto na kompenzáciu negatívnej pracovnej a výkonnostnej, športovej záťaže musíme robiť pravidelne aj rôzne uvoľňujúce, strečingové, symetrizačné a prirodzené relaxačné pohybové aktivity, prekrvujúce cvičenia, ale len v nízkej intenzite a iba po krátku dobu, v pohode a psychicky uvoľnení. Okrem toho potrebujú preťažené kĺby aj dostatočne dlhú relaxačnú a regeneračnú fázu. Takáto pohybovo-regeneračná hygiena zaradená do životosprávy aspoň 3x týždenne, chráni kĺby ako aj celý pohybový aparát a samozrejme posobí liečivo, blahodárne a pozitívne na celý organizmus a všetky jeho funkcie.

Prechladnutia a zápaly kĺbov

Podchladenie a prechladenie často spôsobuje u menej otužilých jedincov bolesti a zápal v kĺboch. Primerané, pravidelné, celoročné otužovanie pri pohybe na vzduchu, slnku, kúpaní v prírode a pod. je dobrou prevenciou zápalov v kĺboch z prechladenia. Ak už k dôjde k prechladnutiu, pomôžu, teplé nápoje, a aplikácia bežne dostupných antireumatík.

Pracovná a relaxačná pohybová hygiena

Starostlivosť o kĺby vyžaduje dodržiavanie špeciálnej relaxačnej a pohybovej hygieny pri práci, odpočinku aj športe. Strečing, ľahké rozcvičenie do spotenia, denná pohybová rekreačná aktivita, občasné posilňovanie, otužovanie a dodržiavanie stanovených prestávok a záťaži pri profesionálnej činnosti.

Lekárske preparáty na kĺby

Ako bolo už v úvode zdôraznené, kĺby sú “živé” a preto potrebujú okrem výživy pre svoje zdravie a fungovanie, pravidelné prekrvenie a zahrievanie pohybom. To je najlepší preventívny liek.

Kolagénové a iné lekárenské výživové prípravky na kĺby sú pre zdravého človeka so všestrannou výživou zbytočné a bez dostatočného pohybu sú málo účinné, alebo celkom neúčinné. Význam majú skôr pre ľudí s chorobami kĺbov a pohybovými a výživovými obmedzeniami, po poraneniach, operáciách a pod. Pri menej vážnych zápalových ochoreniach kĺbov sú účinné rôzne lieky s kombinovaným účinkom (antireumatiká, antiflogistiká, analgetiká). Ich dlhodobé používanie môže mať aj rôzne bočné účinky a preto ho treba konzultovať s lekármi, zvlášť ak trpíte aj inými ochoreniami. Mnohé z týchto liekov totiž patria k tzv. “kyslým antireumatikám” a preto môžu sposobovať pri častom braní a nalačno ulcerózne (vredové) ťažkosti, alebo aj spôsobiť vredy v žalúdku či tráviacom trakte. Nesmú sa brať nalačno a pri vredových či krvných ochoreniach. Mnohé iné lieky určené na liečbu celkom iných ochorení sa môžu nepriamo podieľať na vzniku bolestí kĺbov.

Zdroj foto: Shutterstock.com

Výživa a zdravé kĺby

V prirodzenej všestrannej výžive, založenej na konzumácii všetkých základných potravín (mäso, mlieko, zelenina, ovocie, obilniny, strukoviny) sú všetky látky (kolagén) a vitamíny (napr. D3 vit.) potrebné pre zdravie kĺbov. Preto si nemusíme lámať hlavu nad špeciálnou výživou pre kĺby, ale poskytnúť im dosť pohybu, aby sa potravou prijaté látky mali prečo zužitkovať v kĺbe v rámci adaptácie na pohyb. V nepohyblivom a chorom kĺbe sa budú tieto látky skôr usadzovať a zaťažovať organizmus. Okrem toho ­vitamín D sa tvorí hlavne účinkom slnka v pokožke z provitamínov a preto samotná výživa bez pohybu na slnku a vzduchu nezabezpečí dostatočne zdravie kostry a kĺbov. A pozor na predávkovanie umelým vit. D3 pretože vtedy spôsobuje nie spevnenie kosti (osteotvorbu), ale odbúravanie kosti (osteoporézu). Aj inkorporácia vápnika z umelých preparátov je v kosti nedostatočná bez pohybu a cvičenia.

Psychosomatické príčiny reumatoidných problémov

Tiež dlhodobý stress, depresia, pocity nešťastia, frustrácia sa premietajú do celkovej psychickej aj fyzickej neaktivity, následnej rigidity, stuhnutosti a výskytu reumatoidných problémov a s tým súvisiacich bolestí kĺbov. Takéto problémy väčšinou ustúpia a stratia sa ak sa jedincovi podarí odstrániť príčiny stresu a opäť zažívať aj pocity pohody, uvoľnenia a šťastia. Samozrejme pohyb a všestranná, prirodzená výživa sú aj tu stale nevyhnutnou podmienkou zdravia kĺbov.

Operácie kĺbov

Dnes sú operácie kĺbov na neuveriteľne vysokej úrovni. Výmeny stehenných a kolenných kĺbov sa robia ako na bežiacom páse. Rovnako endoskopické operácie kĺbov sú minimálne invazívne a umožňujú ich rýchlu regeneráciu a sfunkčnenie. Napriek tomu sú to stále vždy veľmi závažné operačné zásahy do organizmu znižujúce kvalitu života a tak je lepšie sa im vyhnúť správnou prevenciou a ochranou kĺbov pred poškodením.

Prečítajte si aj:

­Cviky na posilnenie artrotických kolien