Stretli ste sa už s pojmami ako mobbing či bossing? Ide o psychický teror na pracovisku.

Zdroj foto: Shutterstock.com

Kto býva obeťou?

Týka sa často pracovníka, ktorý je nový alebo akýmsi spôsobom vybočuje svojim charakterom, osobnosťou, je nesympatický, je konkurenciou alebo nejako inak nezapadá do kolektívu (je slabší, prekáža a podobne) a útočiaci k nemu pociťujú nenávisť.

Kto býva utočníkom?

Útočiacim je iný pracovník či skupina spolupracovníkov (v prípade bossingu nadriadený) a to zo strany jedného či viacerých spolupracovníkov. Agresormi bývajú „bežné“ osoby v skupine, často populárne.

Prečítajte si tiež:

Obťažovanie na pracovisku? Neignorujte to!

Čo to vlastne je?

V prípade mobbingu a bossingu hovoríme o násilí, ktoré má systematický, dlhodobý a cielený charakter. Ak obeť neodoláva alebo ju niekto nepodrží, agresia voči nemu rastie. Cieľom je ponížiť, degradovať, zlomiť, zastrašiť obeť alebo sa zmocniť jej spoločenských výhod či kompetencií. Výsledkom toho je zvyčajne to, že obeť odchádza z pracoviska, dáva výpoveď sama alebo ju dostane od zamestnávateľa. Obeť je vyradená z práce, nakoľko sa mu pracovisko stane peklom na zemi. Iným efektom môžu byť zdravotné a psychické problémy (stres, či migrény), v extrémnych prípadoch aj samovražda.

Mobbing a bossing je často definovaný ako podceňovaný fenomén, a to na strane obete ako aj „útočníkov“. Môže sa vyvíjať úplne neuvedomele a postupne naozaj prejsť do závažnej podoby mobbingu alebo bossingu.

Druhy psychického teroru v práci

Rozdiel medzi mobbingom a bossingom je v pôvodcovi tohto násilia. U mobbingu je to niekto zo spolupracovníkov (označovaný ako mobber) alebo viac spolupracovníkov a u bossingu je to nadriadený (označený ako bosser). Existuje ešte osobitný fenomén, kde útočia podriadení pre zmenu na nadriadeného a tým je tzv.staffing (zosadenie vedúcich pracovníkov).

Mobbing začína ignorovaním obete a predchádza aj do neverbálnych prejavov, ktoré dávajú najavo nezáujem. Agresor útočí na súkromie a na citlivé miesta. Mobber môže svoju obeť ohovárať/zosmiešňovať (fyzický vzhľad a jeho nedostatky, obliekanie, názory, rodinu), zveličovať jej problémy, chyby či nedostatky pred nadriadeným či inými kolegami, ignorovať a izolovať ju (neodpovedá na pozdrav, nie je pozvaná na obed či firemné akcie). Ďalej odmieta komunikáciu s obeťou (nechce konfrontáciu, ktorá by to vyriešila), ponižuje obeť (rôzne sťažnosti, chyby, rôzne žarty voči obeti), neustále kritizuje a znehodnocuje jej výkon a výsledky, snaží sa vyprovokovať svoju obeť a vyvolávať jej reakciu, ktorá akože potvrdí oprávnenosť mobbingu. Príomné môže byť aj sexuálne obťažovanie.

Ak sa mu to podarí, dostáva sa obeť do izolácie, cieľom je vyradiť svoju obeť z pracovného života. Mobber sa so svojou obeťou snaží komunikovať len minimálne. Pri mobbingu sa v podstate jedná o vážne zlyhanie komunikácie medzi ľuďmi a ich vzťahov, do ktorých vchádza agresia. Mobbing ničí vzťahy, deformuje sociálne role a normy, vytvára neakceptovateľné prostredie. O mobbingu hovoríme, ak sa tieto udalosti opakujú minimálne raz za týždeň a to aspoň pol roka.

Bossing – dôvody nebývajú často celkom jasné, môže to byť snaha odstaviť pracovníka od organizácie, túžba po moci, osobné dôvody, strach zo straty kontroly alebo z prebratia dominancie zo strany podriadeného. Títo nadriadení majú isté „paranoidné“ črty. Prejavujú to rôznym spôsobom: ukladajú obeti veľmi ťažké či nezmyselné úlohy, majú voči podriadenému nízke požiadavky (úlohy podradného charakteru) alebo naopak veľmi vysoké požiadavky (vedúce k zlyhaniu) a nepríjemné úlohy. Podriadený ako obeť je príliš sledovaný a kontrolovaný v práci (do detailu). Rozhodnutia v práci, ktoré sa týkajú obete sú vykonané bez jej prítomnosti; obeť je odstavená od dôležitých konferencií - nemá dostatok informácií alebo je izolovaná od iných či vystavená zdraviu ohrozujúcej práci a podobne.

Ako sa tomu vyhnúť?

Mobbing a bossing umožňuje prostredie, v ktorom sa odohráva a poukazuje na nízku kultúru a úroveň etiky firmy. Zodpovední nadriadení majú nedostatočnú kvalifikáciu pre vedenie ľudí. Preto základným bodom práce s mobbingom a bossingom je osveta, ich odhaľovanie a netolerovanie, k čomu patrí vzdelávanie lídrov tímov. Práve tento spôsob vysporiadavania sa s mobbingom a bossingom je hĺbkovým a skutočným riešením daných foriem násilia. Úroveň tejto osvety nie je aktuálne dostačujúca.

Možnosti, ktoré majú pracovníci voči týmto javom sú napríklad zručnosti efektívnej komunikácie, asertivita a učenie sa vhodným formám správania na pracovisku. Pravda je však aj taká, že v skutočnej situácii to nemusí byť efektívna forma riešenia problému, ktorému musia čeliť, a skôr volia odchod pri zhodnotení svojej situácie.

V zásade by ste mali rešpektovať isté rady, ako napríklad: brániť sa voči osobným útokom, hovoriť s pôvodcom mobbingu o jeho správaní, snažiť sa vystupovať sebavedome a nedať najavo svojim vystupovaním, že ste ustráchaní či neistí, neodhaľovať svoje slabé miesta pri vstupe do kolektívu, mať svoju sociálnu sieť, ktorá vás podporí a podrží. V niektorých prípadoch by ste si mali zaobstarať aj právnu pomoc.

Literatúra:

KRATZ, H. J.: Mobbing. Praha: Management Press. 2005, 125 s.

Zažívate v práci tento problém?

Obťažovanie na pracovisku? Neignorujte to!