Prečo nás rozčuľujú isté typy ľudí?

Zdroj foto: Shutterstock.com

Ak posudzujeme iných ľudí, zároveň tým odsudzujme niečo v nás samých, čoho si nie sme vedomí.“ - John A. Sandford

Prečo nás vedia niektorí ľudia ľahko vytočiť?

Niektorí ľudia ako keby mali schopnosť vytáčať nás. Nedeje sa to s každým človekom, ale iba s určitými typmi ľudí, pretože s inými vychádzame dobre a nevieme sa takmer vôbec na nich nahnevať, máme s nimi trpezlivosť. U tých, čo nás ľahko rozčuľujú, stačí pár slov, vyjadrenie, konanie, správanie a v nás to vyvolá priam búrku. Čo je dôvodom týchto reakcií?

Sme to my samotní, situácie, ľudia okolo nás alebo kombinácia toho všetkého? Z hľadiska miesta sa budeme venovať aktuálne iba osobitnému fenoménu, prečo nás rozčuľujú isté typy ľudí – tzv. PROJEKCII, nakoľko dôvodov na hnev a naše podráždené reakcie môže byť viacero.

Je prirodzené zažívať v sebe hnev a iné negatívne emócie, rozčúlenie. Ale niekedy sa môžete cítiť úplne premožení týmito emóciami alebo vydávajúci príliš veľa energie do tohto správania. Naše reakcie môže mať na svedomí „projekcia“.

Prečítajte si aj:

­Je dobré udržiavať vzťahy na pracovisku?

Čo znamená pojem "projekcia"?

Projekcia je psychologický termín, ktorý označuje tzv. obranný mechanizmus psychiky. Už z názvu – obranný – znamená, že slúži na obranu našej osobnosti, ak sa cítime ohrození či v nebezpečenstve. Obranných mechanizmov je viacero a každý z nich slúži v určitej typickej situácii, ktorú potrebujeme vyriešiť. Projekciu používame bežne, každodenne.

Teóriu projekcie vytvoril rakúsky psychiater Sigmund Freud. Ten počas sedení s pacientmi zistil, že pacienti obviňovali iných ľudí z tých istých pocitov, ktoré mali oni samí a ktoré prejavovali – len si toho neboli vedomí. Počas „projekcie“ toho (popretého) v nás na druhých tak nerobíme „len tak“, ale napájame sa ako keby na niečo, čo v danej osobe je, len to zväčšujeme a nafukujeme. Dokonca môže byť projekcia aj toho dobrého v druhom, čo by sme však mohli nazvať skôr prílišné zidealizovanie si toho druhého – znova – nafúkneme tie dobré časti v druhom človeku a nevidíme ho reálne.

Názor psychiatra C. G. Junga

Psychiater Carl G. Jung nazval neprijateľné a popreté časti nás samých, ktoré pripisujeme iným ako Tieň – je to naša tieňová či tmavá strana nás samých, ku ktorej sa neradi priznávame. C.G.Jung definuje prácu s projekciou ako liečbu, kde sa klient konfrontuje so svojou temnou stránkou duše a „ktorej sa človek vždy zbavuje projekciou: buď tým, že zaťaží svojich susedov v užšom či širšom zmysle všetkým nedobrým, čo človek zjavne sám má (v sebe)….“

Typický príklad projekcie

Keď sa pacientom v psychologickej práci predostrel priamo tento fenomén (zoči voči ním samotným) v ich danej situácii, boli schopní lepšie zvládať vlastné emócie. Typickým príkladom projekcie môže byť napr. ak je muž neverný manželke a zároveň ju obviňuje z podvádzania. Ako sa vraví: „zlodej vidí v každom zlodeja“. Projekcia nám slúži ako spôsob, ako riešiť a vysporiadať sa s neželanými emóciami, pocitmi v samých sebe. Projekciou sa bránime proti vlastným nepríjemným impulzom. Zároveň v tomto procese projekcie je dôležitý jeden fakt – to nepríjemné a neprijateľné v nás samých popierame (my nie sme takí) a následne to pripíšeme iným a to aj bez toho, aby sme si to všimli! Preto sa hovorí, že druhí ľudia nám často slúžia ako zrkadlo.

Zdroj foto: Shutterstock.com

Ako funguje projekcia?

Projekcia teda funguje tak, že nevedome pripisujeme DRUHÝM naše vlastné osobnostné charakteristiky, ktoré si nie sme ochotní pripustiť – teda, že aj my ich máme - máme určité osobnostné charakteristiky, ktoré na sebe nemáme radi. Tých by sme sa chceli najradšej zbaviť, čo je často ťažké až nemožné. A práve v týchto prípadoch a môžeme „projikovať“ (alebo premietať), tieto naše vlastnosti na iných (alebo aj na celú skupinu ľudí). Takto „premiestnime“ svoje negatívne pocity na druhých namiesto toho, aby sme ich určili a nasmerovali na seba - odsudzujeme na druhých to, čo vidíme v sebe. „Projikujeme“ zo seba niečo, čo nás rozčuľuje v nás samých, na druhých ľudí.

Projekciou zároveň vytvárame a vyjadrujeme emocionálny postoj k tomu druhému – zvyčajne je negatívneho charakteru – odsudzujeme, obviňujeme, zraňujeme, útočíme na iných za danú vlastnosť. Môžeme povedať, že takto nevedomky odsudzujeme cez iných seba samých. Vidíme len to, čím sme. Pretože často klameme samým sebe ohľadom našich vnútorných pocitov, projekcia je jediná cesta, ako sa s nimi stretneme – v druhých.

Ako sa správame k druhým ľuďom?

Druhí ľudia nám zrkadlia naspäť naše skryté emócie a pocity, ktoré nám dovoľujú ich rozpoznať a priznať sa k nim. Nemám rád istú vlastnosť, správanie, v sebe ju popierame, ale vidíme ju na druhom. Náš postoj k danej vlastnosti či správaniu určuje naše následné reakcie. Osobitne rozčuľujúce, problematické a neakceptovateľné je pre mňa to v druhom to, čo vo mne samotnom rezonuje ako problém, niečo neprijateľné. Istá časť osobnosti v nás chce vnímať iného ako problém – na neho premietnem svoje vnímanie seba. Takto nachádzame ľudí, ktorí „nesú“ určité časti nás samých, ktorým nechceme čeliť. Ak teda nechceme vlastný hnev, tak nachádzame opakovane iných, ktorí budú tento hnev „niesť“ za nás. Môžeme ich odsudzovať za ich hnev, ticho alebo otvorene. Môžeme tú druhú osobu ignorovať, môžem sa s ňou vadiť, dráždiť ju alebo len si ju tak vnútri v sebe hodnotiť. Stále ju však vnútri kvôli tomu odsudzujem, posudzujem a robím to všetko kvôli vlastnému hnevu v sebe. Dôležité je uvedomenie si toho, že v sebe mám a vidím len vlastný svet, nie svet toho druhého. Ak ma niečo na druhom rozčuľuje, nie je to len o ňom, ale hlavne o mne.

Ako zastaviť projekciu?

Väčšina ľudí si často neuvedomuje svoje projekcie na iných a zastavia sa až keď už je príliš neskoro. Dôležitými krokmi sú: preskúmať negatívne vzťahy v našom živote. S kým nevychádzame, kto nás dráždi – v práci, v rodine? Kedy a kde začala podráždenosť? Často pomôže aj psychológ a terapeut. Ak raz identifikujete, že projikujete na iných, budete si toho vedomí a vyhnete sa v budúcnosti nevhodným interakciám.

Dôležité je rozoznať situáciu

Dôležité je rozoznať, kedy používame obranný mechanizmus projekcie a naučiť sa odpovedať pozitívnejším spôsobom. Práca s projekciou hovorí, že je oveľa jednoduchšie zvládnuť „monštrá“ v našej hlave než premietať negatívne emócie na druhých, ktoré zažívame v sebe a potom to všetko následne riešiť.

Všetko zlé je na niečo dobré – ak si začnem uvedomovať, čo ma dráždi na iných, môžem takto začať spoznávať samého seba, rozumieť si, meniť sa a čo je najdôležitejšie – žiť kľudnejšie, menej stresujúco, menej konfliktne, akceptujúcejšie seba a iných. A možno aj zrelšie.

Použitá literatúra:

• JUNG C, G.: Úvod do nábožensko-psychologickej problematiky alchýmie. Brno – Emitos, nakladatelství Tomáše Janečka, 1999, 293 s.
• FIRESTONE, R.,W.: The fantasy bond. Structure of Psychological Defenses. New York, Human Sciences Press, Inc. 1986, 407 s.

Prečítajte si aj:

­Je dobré udržiavať vzťahy na pracovisku?