Sociálna fóbia
Zdroj foto: Shutterstock.com
Čo je to sociálna fóbia?
Sociálna fóbia narušuje bežné fungovanie človeka a spôsobuje mu obrovský stres. Ak hovoríme o sociálnej úzkosti alebo sociálnej fóbii, hovoríme o niečo silnejšom ako o hanblivosti alebo príležitostnej nervozite v sociálnych situáciách. Predstava, že pri hovorení sa nám začne triasť hlas či očervenieme môže byť nami vnímané tak ponižujúce a trápne, že sa danej situácii radšej vyhneme. A vyhýbame sa potom všetkému, čo zaváňa vystúpeniu na verejnosti – od vystúpenia v škole, cez nutnosť niečo predviesť, možno sa len predstaviť pred skupinou ľudí až po príhovor na svadbe.
Sociálna fóbia/úzkosť je obava zo strápnenia sa pred inými a táto negatívna emócia je tak intenzívna, že núti danú osobu úplne sa vyhnúť tomu, čo ju vyvoláva – teda sociálnym situáciám. Tieto sociálne situácie sú tie, v ktorých sa osoba cíti cudzo a cíti sa byť pozorovaná a hodnotená (negatívne) druhými. Sociálne situácie, ktoré spúšťajú pocit strachu, môžu byť pred danú postihnutú osobu tak silné, že už len pomyslenie na ne je veľmi stresujúce, spúšťa rôzne fyziologické a psychologické reakcie. Hlavným cieľom je potom VYHNÚŤ sa daným situáciám.
Prečítajte si aj:
Základom sociálnej fóbie je strach
Konkrétnejším obsahom tohto strachu je to, že druhí ľudia si budú o nás myslieť niečo zlé alebo že nie sme schopní sa porovnávať s inými (tak zle sme na tom.... tzn. je tu typicky nízke sebavedomie a sebahodnotenie). A ešte je v tom aj ďalší problém: iracionálny problém, pretože mnohokrát dokonca môžeme vedieť, že náš strach z posudzovania inými na verejnosti je nafúknutý a iracionálny, aj napriek tomu si s tým nedokážeme pomôcť a cítime úzkosť. Je to ako byť v akomsi bludnom kruhu, z ktorého sa nedá dostať. Sociálna fóbia je oveľa rozšírenejší problém, ako by sa mohlo zdať. Teda nie ste jediný/á. Mnohí ľudia bojujú s týmto strachom, rôznia sa však v situáciách, ktoré strach spúšťajú.
Dva typy sociálnej fóbie
Sociálna fóbia sa dá rozdeliť na dva druhy:
1. Generalizovaná sociálna fóbia
Jedná sa o úzkosť či obavu z väčšiny sociálnych situácií či výkonov na verejnosti.
2. Špecifická sociálna fóbia
Potom je tu obava iba z určitých sociálnych situácií: napr.komunikácia s cudzincami, jedenie v reštauráciách či účasť na rôznych párty. Najrozšírenejší je tu strach verejného hovorenia alebo vystúpenia na verejnosti.
Ako pomôcť človeku so sociálnou fóbiou?
Hoci sa môže zdať, že neexistuje ako keby nič, čo by nám pomohlo so symptómami (prejavmi) sociálnej fóbie, v skutočnosti existuje veľa možností, ktoré môžu pomôcť. Najlepšia pomoc pre sociálnu fóbiu je samozrejme odlišná od osoby k osobe. Niekomu postačujú stratégie tzv.seba pomoci, kde sa učí a využíva rôzne techniky či cvičenia, ktoré sú pre liečbu týchto symptómov určené (dostupné na internete, literatúra na danú tématiku a pod). Všetko začína s porozumením problému a využívaním rôznych metód a cvičení pri práci s úzkosťou.
Zdroj foto: Shutterstock.com
Metódy v rámci seba pomoci (tzv.self-help)
1. Práca s negatívnymi myšlienkami
Myšlienky osoby s touto úzkosťou často prispievajú k úzkosti a jej udržiavaniu („určite sa začnem chvieť a hlas sa mi bude triasť“.....) Práca s myslením (myšlienkami) je jednou z efektívnych spôsobov ako prekonávať sociálnu úzkosť. Samozrejme, práca má svoju štruktúru: identifikácia negatívnych myšlienok, ich analýza a spochybnenie. Logickým hodnotením sa postupne negatívne myšlienky vymieňajú za realistickejšie a pozitívnejšie. Patrí sem aj zvládanie toho, ako zastaviť napr. myšlienky, že sa na nás niekto díva a posudzuje nás....
2. Učenie sa kontrolovať dych
Pri úzkosti nastávajú zmeny v tele, prvým z nich je dych, ktorý môže prispievať k zvýšeniu symptómov úzkosti. Dychové cvičenia pomáhajú fyziologicky zvládať úzkosť.
3. Naučiť sa postupne čeliť vlastnému strachu
Najlepšou cestou, ako prekonať sociálny strach je naučiť sa postupne čeliť strachu zo sociálnych situácií ako sa im vyhýbať. Vyhýbanie udržuje sociálnu úzkosť aktívnu.
4. Vytváranie si dobrých vzťahov
Je to snaha vyhľadávať a napájať sa na podporné prostredie. Sem patrí napr. kurz asertivity, sociálnych zručností, zapojenie sa do nejakého dobrovoľníckeho združenia (kontakt s ľuďmi), práca na komunikačných zručnostiach.
5. Zmena životného štýlu
Tento bod nie je sám o sebe úplne dostatočný, ale v kontexte bodov je to veľmi podporný v liečbe. Dôležité je vedieť napr. čomu sa vyhýbať: zníženie kofeínu (káva, čierny čaj, energetické nápoje - ako stimulanty zvyšujú úzkostnosť), iba primeraná úroveň alkoholu, ukončenie fajčenia (nikotín - je to stimulant, zvyšuje nervozitu),
6. Dostatok spánku a odpočinku.
7. Cvičenie (hlavne anaeróbne)
V prípade, že aj napriek tomuto celému úsiliu je osoba v situácii zneschopňujúcej úzkosti, potrebná je profesionálna pomoc. Významnými terapeutickými smermi sú Na osobu zameraná terapia, kognitívno-behaviorálna terapia (samozrejme aj možné rovnako úspešne využiť aj iné terapeutické smery), pri ktorej je práca je založená na teórii, že naše myslenie ovplyvňuje to, ako sa cítime a to, ako sa cítime, ovplyvňuje naše správanie. Ak zmeníme naše myslenie o sociálnej situácii, zmení sa naše cítenie a následne naše správanie.
Práca s psychológom alebo psychoterapeutom môže zahŕňať rôzne formy práce: od učenia sa ovládať rôzne fyziologické prejavy úzkosti (relaxácie, dýchania), práca s myslením, postupné vystavovanie sa sociálnym situáciám a ich zvládanie a rôzne iné metódy. Dôležité je vstať a kontaktovať odborníka – aj to môže byť ťažké, vôbec sa priznať a vyjadriť tento problém pred druhým. Kontakt na odborníka môže urobiť daná osoba alebo niekto blízky s porozumením a snahou pomôcť. Po úvodných stretnutiach a úspechoch bude človek so sociálnou úzkosťou viac motivovaný ku konaniu sám – zbadá svetlo a pôjde za ním. A to svetlo tam je.
Použitá literatúra:
- STRAVYNSKI, A.: Fearing Others The Nature and Treatment of Social Phobia. New York, Cambridge University Press. 2007, 451 s.
Prečítajte si aj:
