10 TOP zdravotných tém, ktoré ovládli rok 2015
Zdroj foto: Shutterstock.com
Čo vás potrápilo, čo vás zaujalo? Redakcia ZDRAVIE.sk zosumarizovala zdravotné témy, ktoré v roku 2015 najviac zaujímali našich čitateľov. Poďte sa s nami pozrieť, ktoré to sú.
10. Črevná chrípka
Črevná chrípka (akútna vírusová gastroenteritída) je zápalové ochorenie zažívacieho traktu - žalúdok, tenké a hrubé črevo. Pri tomto ochorení dochádza k zápalu sliznice čreva a/alebo žalúdka, a tiež k možnému poškodeniu jeho funkcie. Akútna gastroenteritída vzniká na podklade infekčnom alebo neinfekčnom. Z infekčných príčin sú to bakteriálne, vírusové, plesňové (mykotické), prípadne parazitárne infekcie. A aj napriek označeniu „črevná chrípka“, s tou bežnou, dobre známou chrípkou, nemá spoločného vyvolávateľa, len sprievodné príznaky.
Čítajte viac:
9. Cysta na vaječníku
Keďže vaječníky sa v priebehu života menia takmer stále, cystické zmeny na vaječníku bývajú veľmi časté. Cysta vaječníka predstavuje vačok vyplnený riedkym alebo hustým tekutým obsahom na povrchu vaječníka. Ide vlastne o nezhubný, nepravý nádor vaječníka. Cysty môžu dosahovať rôznu veľkosť, od niekoľkých milimetrov až po niekoľko centimetrov. Najčastejšie sú len náhodných nálezom pri pravidelných gynekologických kontrolách, resp. ultrazvukovom vyšetrení. Najviac bývajú postihnuté týmto ochorením pohlavne zrelé ženy, s vrcholom po puberte, medzi 20. až 40. rokom života, aj v prechode. Cysty majú tendenciu väčšinou spontánne vymiznúť, nespôsobujú subjektívne žiadne ťažkosti, a preto si nevyžadujú liečbu, môžu však naopak spôsobiť vážne zdravotné problémy.
Čítajte viac:
8. Menštruácia a predmenštruačný syndróm
Menštruačný cyklus je regulovaný kombináciou hormónov a chemických látok tvorených v hypotalame, v podmozgovej žľaze (hypofýze) a vo vaječníkoch. Aj keď ideálom je 28-dňový cyklus, len veľmi málo žien sa môže pochváliť tým, že ho mali takýto pravidelný počas celej doby, čo menštruujú. Odhaduje sa, že len 15 percent žien v reproduktívnom veku spadá do tejto kategórie. Tie ostatné, aj napriek pravidelnému cyklu, do štvortýždňového intervalu nezapadajú. Odborníci tvrdia, že za „normálny“ cyklus je možné považovať za istých predpokladov cykly v rozmedzí 24 až 36 dní.
Začiatku menštruácie predchádza zvyčajne súbor subjektívnych ťažkostí, ktoré sa označujú ako predmenštruačný syndróm. Vyskytuje sa približne u pätiny až polovice žien 14 až 7 dní pred menštruáciou. Predmenšturačný syndróm sa môže prejavovať až 150-timi rozličnými príznakmi, ktoré môžu ženu v rôznej intenzite a počte zasiahnuť v tomto období a zmiznú v prvý, alebo druhý deň krvácania. U asi polovice žien sú tieto príznaky mierne a neovplyvňujú ich každodenný život. Druhá polovica žien má však závažnejšie stavy, vrátane depresie. So svojím problémom však príde k lekárovi len asi jedna pätina.
Čítajte viac:
Menštruácia a predmenštruačný syndróm
7. Nebezpečné hrčky?
Pre prevenciu viacerých druhov rakoviny je včasné objavenie "hrčky" dôležitým pozitívnym krokom. Pri mnohých druhoch rakoviny ako sú napríklad rakovina prsníka, konečníka, lymfatických uzlín, semenníkov, atď. môže včasné objavenie útvaru, ktorému ľudovo hovoríme hrčka, viesť k úspešnej liečbe rakoviny. Veľakrát však objavenie hrčky môže spôsobiť aj nepotrebnú paniku.
Po objavení hrčky sa odporúča prehmatať útvar a kontaktovať všeobecného lekára. Samoliečenie nie je najvhodnejšia forma, mnohé hrčky, pokiaľ si ich nechceme ponechať, v konečnom dôsledku potrebujú zásah chirurga. Úspech rozoznania či sa jedná o nezhubnú hrčku alebo nebezpečnú rakovinu závisí od správnej diagnostiky útvaru a následnej účinnej a včasnej liečby.
Čítajte viac:
6. Tetanický syndróm
Tetánia je syndróm, charakterizovaný stavom zvýšenej dráždivosti centrálneho a periférneho nervového systému, ktorý vzniká zmenami koncentrácie minerálov v medzibunkovej tekutine. Ochorenie nie je životu nebezpečné, ale vie poriadne znepríjemniť život pacienta. Má mimoriadne široký klinický obraz, s mnohými príznakmi.
K odhaleniu príčiny tetanického syndrómu sa používajú tri vyšetrovacie metódy: klinické vyšetrenie, EMG (elektromyografické) vyšetrenie a biochemické vyšetrenie. Liečba patrí do rúk odborníkov – neurológa, ale aj psychológa, či psychiatra.
Čítajte viac:
5. Choroby nechtov
To ako nechty vyzerajú, nie je len estetickou záležitosťou. Vzhľad a sfarbenie nechtov súvisí aj s celkovým zdravím organizmu. Zdravé nechty sú zvyčajne hladké a konzistentné, na prvý pohľad farby svetloružovej. Rôzne poškodenia nechtov, zmeny ich tvaru, konzistencie a farby môžu nastať následkom najrozličnejších vonkajších a vnútorných príčin v organizme. Niekedy sú prejavom miestneho ochorenia nechtov, inokedy bývajú sprievodným alebo následným znakom rôznych vážnych ochorení.
Postihnutia nechtov, ktoré sa prejavujú infekciou alebo bakteriálnym či mykotickým zápalom si vyžadujú lekársku starostlivosť, rovnako ako aj niektoré druhy bradavíc či tumory v okolí nechtov. Liečba závisí od príčiny vzniku chorobnej zmeny. Iba málokedy sa jedná o samostatné ochorenia nechtov, častejšie ochorenia nechtov sprevádzajú iné závažné ochorenie v tele pacienta alebo naopak, ochorenia nechtov vznikajú ako dôsledok iného vážneho ochorenia. V takomto prípade ochorenie nechtov môže samovoľne ustúpiť po vyliečení závažnej choroby.
Čítajte viac:
4. Kegelove cviky
Kegelovo cvičenie vzniklo v 20. rokoch 19. storočia a slúžilo na nápravu drobných anatomických odchýlok vzniknutých pri pôrode. V súčasnosti sa cvičenie využíva aj ako prevencia ochabnutia svalov panvového dna a odporúča sa všetkým ženám. Naučte sa ho cvičiť!
Čítajte viac:
3. Štítna žľaza a jej ochorenia
Štítna žľaza patrí medzi najväčšie žľazy nášho tela a je veľmi dôležitý, pre organizmus nevyhnutný orgán. Prostredníctvom svojich hormónov ovplyvňuje mnoho orgánov a systémov organizmu. Má účinok metabolický, stimuluje rast a vývoj, pôsobí na nervový systém, svalstvo, ovplyvňuje činnosť srdca a iné.
Ochorenia štítnej žľazy patria medzi najčastejšie endokrinopatie v endokrinologickej ambulancii. Vyskytujú sa vo všetkých vekových kategóriách – od novorodencov až po dospelých, častejšie postihujú ženy. Môžu sa prejaviť zväčšením (strumou), zmenami funkcie v zmysle zvýšenia – hyperfunkcie (hypertyreóza), zníženia – hypofunkcie (hypotyreóza), ďalej môže byť postihnutá zápalom, nádorom alebo ektopiou (uložením na neobvyklom mieste v tele).
Čítajte viac:
2. Ako zistiť či máme rakovinu
Určite všetci vieme, že rakovina sa môže dlhý čas vyvíjať bez zjavných príznakov. Preto pri zistení ohraničeného útvaru, ktorý v tele nemá fyziologické opodstatnenie, by sme mali podstúpiť potrebné medicínske vyšetrenia. Ľudia by tiež mali vedieť, či sa práve ich netýkajú niektoré rizikové faktory pre vznik rakoviny.
Pri vyčerpávajúcom životnom štýle, ktorý je sprevádzaný enormným stresom, častým prechodením chorôb, nevyváženou, nezdravou stravou bez dostatku čerstvej zeleniny a ovocia, nedostatočnou fyzickou aktivitou, si sami zvyšujeme riziko oslabenia nášho imunitného systému a začatie procesu rôznych chorôb a tiež možnosť vzniku rakoviny.
Rakovina postihuje rôzne miesta a orgány v ľudskom tele. Príznaky ochorenia sú u jednotlivých orgánov špecifické a podľa druhu rakoviny môžeme zisťovať, či nejaké príznaky nemáme náhodou aj my.
Čítajte viac:
1. Krvný rozbor – viete čo znamenajú jednotlivé hodnoty?
Každý z nás už určite niekoľkokrát absolvoval odber krvi. Ale málokto tuší, čo vlastne lekár pri rozbore zisťuje. Hematologické vyšetrenia sa robia väčšinou z kapilárnej alebo žilovej krvi. V špeciálnych prípadoch sa odoberá krv aj z tepny alebo so srdca. Dvanásť hodín pred vyšetrením treba obmedziť príjem tučných jedál, alkoholu a čiernej kávy (mohli by skresliť výsledky). A o čom zisťované hodnoty hovoria?
Čítajte viac:
