Každý si želá dlho žiť, ale nikto nechce starým byť
Zdroj foto: Shutterstock.com
Myšlienka na to, že mladší už nebudeme, nás často napadne v rôznych situáciách, no prvé ozajstné uvedomenie si staroby prichádza okolo 50. roku života. S pribúdajúcimi rokmi sa človek často vracia späť do minulosti, vynárajú sa mu spomienky na všetky príjemné chvíle, ktoré zažil, ale aj na tie smutné, s ktorými sa musel v živote popasovať.
Ako sa so starnutím vyrovnať?
Prijať všetky zmeny, ktoré prichádzajú môže byť pre niektorých ľudí naozaj náročné. Pozorujú zmeny na svojom vzhľade, ich zdravie už neslúži tak ako kedysi, častejšie ich premôže únava a zhoršuje sa pamäť aj pozornosť. Vzťahy s rodinou či priateľmi časom ochladnú a stretnúť sa je čoraz ťažšie. Psychika vtedy dostáva poriadne zabrať každodenným trápením.
Sú ľudia, ktorí aj v starobe neprestávajú mať radosť zo života, sú stále aktívni a schopní ľahko prijať všetky zmeny, ktoré prichádzajú. Iní sa môžu skôr vyznačovať pasivitou a závislosťou na iných. Často nemajú žiadne ambície, sťahujú sa do súkromia a rozhodnutia nechávajú na mladších. Extrémnejším prípadom sú jednotlivci, ktorí sú až prehnane aktívni, aby zahnali myšlienky na starobu, choroby a smrť alebo potom takí, ktorí prežívajú hnev a nepriateľstvo voči ostatným a obviňujú ich z neúspechov a zo samotnej staroby.
Vyhľadať pomoc odborníkov, s ktorými sa môžeme porozprávať o problémoch, ktoré nás trápia už dnes nie je našťastie ničím výnimočným.
V 1. internetovej klinike www.klik-klinik.sk máte možnosť konzultovať vaše problémy s psychológmi aj gerontopsychiatrami, ktorí sa bližšie zaoberajú psychickými poruchami súvisiacimi s procesom starnutia a so starobou. Liečia rôzne organické a symptomatické psychické poruchy, depresie, poruchy vyvolané užívaním psychoaktívnych látok (napr. analgetiká, hyptoniká, alkohol), adaptačné a psychotické poruchy, demencie a poruchy vedomia či stavy zmätenosti.
