Mám rakovinu: rady psychológa, ako sa nepoložiť

Zdroj foto: Shutterstock.com

Stret rakoviny s osobnosťou človeka

Diagnóza rakoviny sa dostáva do stretu s osobnými postojmi a skúsenosťami pacienta, s jeho osobnosťou. Reaguje na ňu a „rieši“ ju v sebe práve prostredníctvom nich. Zrazu človek stojí pred vlastnou smrteľnosťou a musí odolávať všetkým požiadavkám, ktoré diagnóza rakoviny prináša. Bližšie sa môže pozerať na svoje náboženské postoje, osobné a rodinné hodnoty, resp. čo je najdôležitejšie v jeho živote. Je to veľká výzva, ktorá sa pýta na svoj význam v osobnom živote pacienta.

Sprievodné pocity

Oznámenie diagnózy prináša so sebou aj sprievodné pocity. Môže to byť šok, neschopnosť tomu uveriť, úzkosť, vina, smútok, depresia, hnev, vyhýbanie sa iným, strata kontroly/nezávislosti/sebadôvery, osamelosť a izolovanosť. Každý pacient môže prežívať rôzne z týchto pocitov alebo všetky naraz a musí sa s každým z nich vyrovnávať určitým spôsobom.

Je prirodzené prežívať pocity straty a šoku po oboznámení sa s diagnózou. Na začiatku už len pomyslenie na život s rakovinou a s ňou spojenou liečbou môže byť nepredstaviteľnou skutočnosťou. Niekto môže dokonca cítiť beznádej. Preto je dôležité mať podporu alebo podporný systém, ktorý pomôže pacientovi zvládať ťažké emócie.

V prípade, že myšlienky a pocity sú veľmi silné a s nimi spojené depresívne ladenie silnejšie, je potrebné vyhľadať aj odbornú pomoc – tou je profesionálne poradenstvo, ktoré pacientovi pomôže v ťažkých časoch.

Stres a rakovina

Zvládanie diagnózy môže byť náročnejšie ak sa k nemu pridáva stres z práce, rodiny, finančné ťažkosti. Zvyčajne, každodenný stres môže zvládanie diagnózy zhoršovať. Chronický stres môže oslabovať imunitný systém, zapríčiniť iné zdravotné problémy a znižovať úroveň pozitívnych emócií.

Rady, ktoré môžu pacientovi pomôcť:

1. Najskôr je veľmi ťažké vôbec povedať a hovoriť rodine a priateľom o danej chorobe. To zvyčajne mierne ustúpi po prvotnom šoku a tým sa to stane aj reálnejšie pre pacienta. Pacient môže zistiť, že nemôže hovoriť o ničom inom iba o rakovine. Je to kvôli tomu, že myseľ je tak zaplavená problémom a snaží sa s ním vysporiadať, spracovať ho, preto treba tomu dať čas.

2. Reakcie na diagnózu sú individuálne. Väčšina ľudí sa cíti úplne na dne, keď dostanú informáciu o svojej chorobe. Je zložité povedať, ako by sa mal pacient cítiť a reagovať. Každý reaguje svojim vlastným spôsobom. Pravdepodobne príde k návalu množstva emócií, ktoré môžu spôsobovať časté zmeny nálady a zmätok v duši. Dôležité je vedieť, že tieto emócie sú súčasťou procesu, ktorým ľudia s touto diagnózou prechádzajú a musia sa s nimi postupne vyrovnávať.

3. Zvládanie vlastných pocitov je na začiatku ťažké. Stres a šok sú tak silné, že dokonca môže byť náročné správne ich identifikovať a rešpektovať ich. Avšak zvládnutie emócií pomôže pacientovi značne znížiť sprievodný stres. To môže viesť k zlepšeniu celkového mentálneho a telesného zdravia, pretože aj počas liečby a uzdravovania sa potrebuje pacient cítiť silný a pozitívny.

Prečítajte si tiež:

• Mám rakovinu - čo bude teraz?
• 7 druhov rakoviny s najlepším skóre uzdravenia
• Ako si uľaviť od stresu a napätia pomocou autogénneho tréningu

4. Zmeny v prežívaní- práve emócie môžu byť to ťažké, s čím sa musí vyrovnávať pacient, jeho blízki a okolie. Pacient môže objaviť, že niektoré emócie ustúpia postupom času, zatiaľ čo iné môžu pretrvávať. Potrebné je preto vyhľadať pomoc, ako ich zvládať tak, aby to pacientovi najlepšie vyhovovalo.

5. Je ťažké vedieť, čo pacient presne potrebuje, keď sa cíti úplne biedne. Jednou z najlepších vecí pre pacienta je hovoriť o svojich pocitoch, myšlienkach a prežívaní s niekým blízkym. Rodina a priatelia sú často najlepší v tomto smere a budú rozumieť pocitom pacienta.

6. Porozumenie si a zhovievavosť k svojim reakciám a prežívaniu- je úplne prirodzené prežívať mnohé rôzne pocity po oznámení diagnózy. Niektorí sa cítia šokovaní alebo úzkostní, iní nahnevaní, vinní alebo osmelí. Samozrejme, neexistuje žiadny správny spôsob, ako sa cítiť.

7. Postupný pokles stresu- v pacientovi sa miešajú rôzne pocity a myšlienky. Mnoho emocionálnych tlakov a návalov sa postupne zníži, ako bude prebiehať liečba. Postupne sa zvýši aj nádej a dôvera.

8. Postoj k sebe- pacient by mal byť k sebe trpezlivý a láskavý, nemal by sa posudzovať za svoje vlastné negatívne myšlienky.

9. Potrebná je pomoc a podpora od okolia a odborná pomoc. Zdieľať svoje myšlienky a pocity s inými je štartovacou čiarou. Neostať sám so svojimi myšlienkami a pocitmi.

Znamená to rozhovor a komunikovanie s blízkym človekom. Dôležité je hovoriť o svojom prežívaní, nádejach, strachu. Je v poriadku cítiť obavy, starosť a byť nimi rozrušený. Je v poriadku plakať a hovoriť o pocitoch, keď život na pacienta pritvrdí. Preto je veľmi dôležité hovoriť o svojom prežívaní a poprípade aj využiť organizácie, ktoré túto podporu poskytujú a orientujú sa práve na tento druh práce/pomoci. Treba mať na pamäti, že treba využiť (nájsť si podpornú skupinu a hľadať si pomoc, využiť napríklad online pomoc, hovoriť s odborníkmi).

10. Pacient by nemal čeliť diagnóze sám, potrebuje vzťahy s ľuďmi naokolo. Potrebuje podržať a pomôcť.

11. Uvoľňovanie stresu- ak pacient cíti, že je toho na neho priveľa, je dôležité uvoľniť stres. Patria k tomu doplnkové terapie – pomáhajú relaxovať, už spomínané podporné skupiny pomáhajú zdieľať skúsenosti. Niektoré organizácie poskytujú poradenstvo a emocionálnu podporu, ak má pacient pocit, že mu to môže pomôcť.

12. Môže si to vyžadovať istý čas zistiť, že čo pomáha a čo nie. Preto znova, rady a podpora sú vždy k dispozícii, keď je toho vnútri priveľa.

13. Dôležité je získať potrebné informácie o danej diagnóze. Niekto chce mať detailné informácie a rozhodovať sa v liečbe, niekto chce len základné informácie a rozhodnutie necháva na jeho lekároch. Dôležité je využiť sprievod člena rodiny či priateľa na prvé stretnutia s lekármi. Pomôžu pacientovi aj lepšie zachytiť dôležité informácie.

14. Dôležité je začať sa starať o seba. Postupne začať dobre sa stravovať, cvičiť (uvoľňovať nahromadený stres, napríklad prechádzka a podobne). Pacient môže cítiť, že to nechce či nejde práve teraz, ale je dobré postaviť sa, obliecť sa a hýbať sa.

Literatúra:

1. The emotional impact of a cancer diagnosis [online]. In American Cancer Society. Dostupné na internete: http://www.cancer.org/treatment/treatmentsandsideeffects/emotionalsideeffects/copingwithcancerineverydaylife/a-message-of-hope- emotional-impact-of-cancer

2. Your Emotions After a Cancer Diagnosis [online]. In Livestrong. Dostupné na internete: http://www.livestrong.org/we-can-help/just-diagnosed/your-emotions-after-cancer-diagnosis/