Zomiera vám blízky? Neviete, ako s ním komunikovať?

Zdroj foto: Shutterstock

Prečo sa bojíme?

Dôvodom je to, že sa snažíme ochrániť pred bolesťou zo straty, často vyhnutím sa kontaktu so zomierajúcim či komunikácii o smrti. Môže byť za tým aj náš strach zo smrti, s ktorou sme chtiac či nechtiac identifikovaní pri zomierajúciom.

Iným dôvodom môže byť to, že nemáme žiadne pozitívne a povzbudivé slová pre zomierajúceho, keď takto obe strany (zomierajúci a zostávajúci) bezmocne stojíme tvárou v tvár smrti, ktorá berie a ničí všetko. Správa o umieraní blízkeho môže spôsobiť zastavenie konverzácie, pôsobí ako náraz.

Prečítajte si tiež:

Ako sa vyrovnať so smrťou blízkeho človeka?

Zomierajúci sa stretáva s najväčšou osobnou stratou - stratou seba

Častokrát ponechávame diskusie o smrti ako o veľmi ťažkej téme v rukách kňaza, duchovných, náboženstiev, ktorí aj napriek ťažkosti témy komunikujú a nevyhýbajú sa téme. Prinášajú pomoc a podporu pre zomierajúceho v tejto pre nás neznámej oblasti. Avšak naši zomierajúci potrebujú aj našu podporu, blízkosť a vedenie v najťažšej chvíli života.

Čo teda možno povedať?

Umierajúci a jeho blízki ľudia zvažujú každé slovo, ako keby chodili po práve zamrznutom ľade. Boja sa, že niečo, čo povedia, ich pohľad, tón hlasu alebo nejaký náznak môžu bez ich vedomého súhlasu v danej chvíli ukázať prítomnosť strachu, neurčitosti v nich a zhoršiť ešte viac situáciu. Či tým neotvoria dvere nejakej oveľa väčšej hrôze, ktorej zomierajúci čelí – úplnej beznádeji, zúfalstvu a frustrácii.

Návštevy sa preto môžu stať menej časté a kratšie. Kontakt sa môže niesť v duchu nepohodlia pre obe strany a klišé.

Rodina a priatelia majú tendenciu hovoriť o všetkom okrem umierania a čo sa vlastne deje s ich milovanou osobou. Dôležité je prekonať bariéru, ktorá nedovoľuje hovoriť o smrti. Dovoliť aj zomierajúcemu hovoriť o smrti, o obradoch po smrti (pochovanie, kremácia), aby sa mohli rozhodnúť a povedať posledné želania. Hovoriť o týchto veciach, prípadne ich napísať. Odporúča sa hovoriť o smrti s druhými „preventívne“,čiže ešte pred oznámením „najhoršej prognózy“. Znamená to využívať prirodzené podnety hovorenia o smrti – ako smrť iného príbuzného, smrť známej osobnosti, úmrtie domáceho miláčika, spomenutie známeho, ktorý je smrteľne chorý. To sú možnosti, keď sa dá hovoriť o konci života.

Očakávaná smrť blízkeho mení vzťah, niekedy k lepšiemu, inokedy k horšiemu

Zbližuje alebo vzďaľuje. Môže byť neuveriteľné ťažké hovoriť s blízkym zomierajúcim človekom. Môžeme sa nájsť v situácii, keď sa pýtame sami seba: O čom budem hovoriť? A ako napríklad budem vedieť, že to, čo hovorím je dostatočné a nápomocné druhému? Nezhorší rozhovor o blízkej smrti či ťažkej chorobe s danou osobou jeho situáciu? Mnohí sú prekvapení, že títo ľudia chcú hovoriť o tom, čo sa s nimi deje. A mnoho zomierajúcich si myslí to isté o svojich blízkych – že rozhovor o ich zomieraní iba rozruší blízkych.

Ako teda komunikovať, ako reagovať a postaviť sa k takejto životnej výzve?

1. Hlavný problém pre blízkych zomierajúceho je zistiť, čo hovoriť. Na začiatku konverzácie je preto dôležité povedať tiež napríklad: „Je to určite ťažké, ale môže to byť veľmi dobré, ak budeme hovoriť o tom, ako sa cítime a čo všetko môže priniesť budúcnosť“.

2. Základná rada je, buďte sami sebou, hovorte menej a viac počúvajte. Dôležité je preto dať vedieť zomierajúcej osobe vedieť, že sme pripravení a ochotní počúvať. Ľudia, ktorí zomierajú sa môžu veľmi báť, že budú zomierať sami bez toho, aby ich niekto počúval alebo na nich dohliadal.

3. Dôležité je dovoliť zomierajúcim hovoriť. Nemeňte tému, ani vtedy, ak začne plakať. Plač je prirodzená reakcia a pomáha uvoľniť emócie, vyjadriť sa, povedať dôležité veci pre obe strany. Počúvajte pozorne, aj keď sa hovorí stále dokola o tej istej veci. Je to tiež normálna reakcia v takýchto emocionálne vypätých situáciách.

4. Môžete povzbudiť zomierajúceho hovoriť o sebe a svojich pocitoch nasledovne:

• Ako sa cítiš? (začiatok konverzácie)

• Zvládaš to alebo je to pre teba veľmi ťažké?

• Asi máš v sebe množstvo emócií

• Máš v sebe niečo, čo ťa najviac trápi?

• Obávaš sa neustále alebo iba niekedy?

• Máš niečo, o čom chceš hovoriť?

• Ako je to pre teba v noci, bojíš sa viac?

• Je niečo, čo by ti pomohlo sa upokojiť?

Zdroj foto: Shutterstock

5. Nepokúšajte sa však dávať rady, to čo niekomu pomáha, nemusí pomáhať inému.

6. Väčšina ľudí vie, že zomierajú – tieto informácie majú od lekárov. Neznamená to automaticky, že chcú hovoriť iba o tomto. Skúste si to vyzistiť priamo od nich, spýtajte sa ich napríklad: „Ako sa cítiš?“, čo je klasickým štartérom konverzácie.

7. Zomierajúca osoba nemusí byť schopná priamo hovoriť o tom, čoho sa obáva alebo o tom vôbec nechce hovoriť. Aj napriek tomu môžeme sledovať isté znaky, ktoré hovoria, že o tom chce hovoriť. Napríklad môže povedať niečo ako: „Myslím, že sa veci zhoršujú a príde koniec“. Môžu sa tiež vyjadriť, že sa boja zomierania. Môže byť veľkým pokušením uzatvoriť túto tému rýchlo a vyhnúť sa tak rozhovoru s konštatovaním: „Neboj sa, všetko bude v poriadku, uvidíš..“ alebo “Nehovorme takto negatívne – všetko sa napraví“.

8. Ak sú zomierajúci sami vystrašení, tak im nehovorte, aby sa nebáli. Skôr sa pýtajte na niečo špecifické, čo ho sa boja. Ľudia sa často boja samotného procesu zomierania a majú obavy, ako to bude s ich milovanými po ich smrti. Spýtajte sa, ako môže pomôcť alebo byť nápomocní?

9. Ďalšou radou je – nesnažte sa im povedať, že viete, ako sa cítia. Neviete to. Skôr im môžete povedať, že ich máte radi, že ich ľúbite a budú vám chýbať.

10. Môžete hovoriť s blízkym zomierajúcim o vašich spoločných zážitkoch, čo ste znamenali jeden pre druhého, čo môže byť nápomocné pre obe strany.

11. Inou pravdou je však aj to, že hovoriť o smrti a umieraní nie je povinné! Niektorí ľudia a kultúry s tým majú problémy a bočia od toho. Preto je úplne normálne, keď len ticho sedíte. Ľudia rôzne reagujú na smrť. Závisí to od ich veku, osobnosti, súčasného vzťahu medzi nimi, náboženských a kultúrnych daností. Treba to rešpektovať, každý má svoj čas prijatia daných skutočností.

12. Možnou pomocou je aj dovoliť zomierajúcemu pocítiť, že stále žije. Netreba stále hovoriť, ako je všetko v živote zlé a náročné. Aj pre zomierajúceho je dôležité, aby aj naďalej zažíval komfort a kvalitný život.

13. Môžete dať najavo zomierajúcemu že tiež cítite smútok. Zdieľanie pocitov je veľkou pomocou pri zvládaní týchto záťaží.

Prečítajte si aj tento článok:

Ako sa vyrovnať so smrťou blízkeho človeka?

Použitá literatúra:

MALOON, B.: Dying, Death and Grief - Working with Adult Bereavement.

London: SAGE Publications Inc. ISBN 978-1-4129-3414-5. 2008, 2001 s.