VIDEO! Natália a Martin: Zaľúbení vozíčkari snívajú spoločný sen, pomôžme im

Aj napriek hendikepu majú dôvod na úsmev. Natália a Martin to nemajú v živote ľahké. Obaja majú svalové ochorenie a sú na vozíčku. No to im nebráni v tom, aby boli šťastní a plnili si svoje sny. Jedným z ich najväčších prianí je bezbariérové auto.

Natália a Martin sú dôkazom toho, že aj s hendikepom si človek môže užívať život plnými dúškami. Okrem spoločných záujmov a lásky ich spája aj spoločný sen. Chceli by si kúpiť bezbariérové auto s nájazdovou plošinou, ktoré by im uľahčilo život. Napriek tomu, že popri štúdiu obaja pracujú, nebudú im ušetrené úspory stačiť. Preto si zaregistrovali výzvu na pomoc cez darcovský portál ĽudiaĽuďom.sk. _**„Ďakujeme za každý centík, ktorý nás posúva k nášmu vysnívanému cieľu a chceli by sme vás poprosiť o ďalšiu pomoc,“**_ hovorí Natália.

Ťažké obdobie puberty

Natália sa so svalovým ochorením narodila. „Prognózy neboli vôbec pozitívne. Mojim rodičom hovorili, že nemám vôbec nádej a že nikdy nebudem chodiť. Od malička mi pomáhala rodina a súrodenci,“ vysvetľuje Natália. So svojím ochorením sa vyrovnávala ťažko. „Najhoršie bolo obdobie puberty. Videla som ostatné decká, spolužiakov a kamarátov ako behajú, užívajú si. Ten pocit, že som iná, to zistenie, že nikdy nebudem mať „normálny život“ ako ostatní,som prežívala ťažko. Vtedy som sa uzavrela do seba a nechcela som chodiť nikam. Našťastie som sa dostala k paralympijskému športu boccia, ktorý sa mi veľmi zapáčil a začala som chodiť na turnaje,“ opisuje najťažšie obdobie svojho života Natália.

Už nikdy nebude chodiť

Na turnaji sa zoznámila s Martinom, ktorý má podobný životný príbeh. „Ja som sa narodil ako zdravý chlapec, vedel som čo to znamená chodiť po nohách, hrával som futbal. No potom to prišlo. Diagnóza bola svalová dystrofia. Prežíval som to veľmi ťažko. Nevedel som si predstaviť, že už nebudem nikdy chodiť. Veľmi mi pomohla rodina a potom Natálka, ktorú som spoznal. Spolu sa nám prekážky prekonávajú ľahšie, vieme si z toho už teraz urobiť srandu,“ povedal nám Martin. Dvojica spolu žila niekoľko rokov na internáte. Obaja študovali a pracovali. „Martin pracuje v Oranizácii muskulárnych dystrofikov, mne veľmi učaroval manažmet a tomu sa aj čiastočne venujem,“ vysvetlila nám Natália. Vo voľnom čase radi cestujú, objavujú krásy prírody alebo sa prechádzajú na vozíkoch.

Krok k samostatnosti

Natália a Martin majú spoločný sen. „Veľmi by sme si priali bezbariérové auto. Podarilo sa nám vybaviť príspevky od štátu, rodina nám tiež prispela, ale stále nám chýba nejaká časť. Na zimu by sme už chceli mať všetky peniažky pripravené, aby sme si auto s plošinou dali upraviť. Potom už budeme oveľa viac samostatní,“ hovorí Martin. Stále však s nimi bude musieť chodiť sociálny pracovník a pomáhať im s nakladaním aj vykladaním vozíkov z auta. Okrem toho zaľúbenú dvojicu trápi aj ďalší problém. Keďže už nie sú študenti, budú sa musieť z internátu vysťahovať a zariadiť si bezbarérový byt.