S klimatizáciou treba narábať opatrne, škodí zdraviu
Privolať si môžeme rôzne zdravotné problémy
“Ak udržujeme klimatizáciou vo vnútri v interiéri konštantnú teplotu bez ohľadu na vonkajšiu teplotu, môžeme mať predovšetkým v horúcich dňoch rôzne zdravotné problémy,” uviedol hlavný hygienik SR Ivan Rovný. Ľudia, ktorí pracujú v klimatizovaných budovách, trpia podľa jeho slov 2,5-krát častejšie chorobami respiračného traktu v porovnaní s tými, ktorí sa zdržiavajú v prirodzene vetraných budovách.
Medzi najčastejšie ochorenia patria bolesti hlavy, hrdla, nachladnutie, oslabenie organizmu či porucha imunity. V prípade, že používame klimatizáciu dlhodobo, máme pocit, akoby na nás niečo liezlo, a teda sme unavení, malátni, poznamenal Rovný s tým, že to je reakcia na neprirodzené zmeny teploty prostredia. “Príliš nízka teplota v interiéri môže pre ľudí prinášať pocit osvieženia, ale prechod do vonkajšieho horúceho prostredia znamená riziko pre ich zdravie,” upozornil.
Chladný cirkulujúci vzduch môže vyvolávať rôzne dýchacie problémy, nachladnutie, angínové bolesti v krku, pocit upchatého nosa, bolesti dutín, hlavy, astmu či bolesti chrbtice. Pri nesprávnom nasmerovaní chladného prúdu vzduchu do tváre sa môže vysušovať koža, oči, ale tiež sa môžu zapáliť oči, uši a nosné dutiny.
Šok po opustení budovy zmiernime pitím nechladeného nápoja
Klimatizáciu treba používať opatrne aj v prípade detí. “Je pravda, že prílišnými teplotami trpia aj deti a v horúcich dňoch tiež radšej vyhľadávajú chladnejšie priestory, ale pri používaní klimatizácie sa treba držať hesla, že menej je niekedy viac a používať ju s rozumom,” uviedol hlavný hygienik SR.
Aby nám klimatizácia neškodila, ale naopak bola užitočná, musí byť nastavená tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako päť maximálne sedem stupňov Celzia. “Je to najmä z toho dôvodu, že pri prechode z prostredia, kde je chladno do horúceho prostredia môže dôjsť k tzv. teplotnému šoku, ktorý môže viesť k celkovému oslabeniu organizmu,” vysvetlil Ivan Rovný.
Pri prechode z vychladenej miestnosti do teplého vonkajšieho prostredia odporúča chvíľu zotrvať v neklimatizovanom priestore a až potom ísť von. “Šok po opustení budovy zmiernime aj tým, ak sa pred odchodom von napijeme nie príliš chladného nápoja, najlepšie nechladenej minerálky,” doplnil.
