Ako si správne naplánovať dovolenku? Radí psychológ

Dôležité je rozhodnúť sa, ako chceme stráviť svoj čas a rešpektovať určené financie alebo celkové limity. Základným psychologickým bodom preto aj v tomto smere je náš postoj k otázkam spojeným s dovolenkou: kde, ako, s kým, ako dlho, za koľko a pod. Najideálnejším postojom je schopnosť všetkých členov rodiny, či už partnerov alebo rodiny s deťmi dohodnúť sa a komunikovať bez hádok a urážania sa. Ďalej mať vôľu prispôsobiť sa možnostiam (časovým, finančným, osobným).

Dohodnúť sa, vypočuť námietky, žiadať riešenia

Možností, ako naplánovať dovolenku, je viacero a závisí to aj od nastavenia členov rodiny. Niektorým vyhovuje pláž, niekomu inému hory a ďalšiemu historické miesta. Ideálne je, ak sú do voľby destinácie dovolenky zahrnutí všetci členovia domácnosti. Spoločná komunikácia ohľadom dovolenky pomôže predložiť predstavy členov rodiny, vzájomne sa vypočuť a zároveň hľadať riešenie, ktoré je najvyhovujúcejšie pre všetkých. Tak sa to deje najmä v prípade rodiny s deťmi – ciele sú zamerané predovšetkým na vyžitie sa detí. V praxi to vyzerá tak, že sa predložia možnosti – kam sa dá ísť (berú sa do úvahy i finančné možnosti) – a na základe nich sa vyberú tipy a možnosti, na ktorých sa členovia domácnosti zhodnú.

Pri voľbe dovolenky je dôležité vysvetliť každému členovi rodiny, že je dôležité predkladať vlastné predstavy a v niektorých veciach sa zhodnúť a rešpektovať sa v tom, v čom sa nezhodnú. Nemôže mať jeden všetko podľa svojich predstáv a ostatní vyjdú naprázdno. Rodina je miestom kompromisov. Čim skôr to rodina pochopí a vysvetlí si tieto princípy, tým lepšie. Sú to mantinely uvažovania,v ktorých sa treba pohybovať. Do toho sú zarátané aj možné nezhody, menšie zvady či nedorozumenia, ktoré patria aj do priestoru vyjednávania. Takisto treba byť trocha nad vecou hlavne z pozície dospelých v domácnosti.

Prečítajte si tiež:

Aké nákazy na nás číhajú na dovolenke?

Nastavenia dovoleniek sú teda vecou dohody

1. V prípade úplných rozdielov, kde by jeden člen rodiny či partner/ka „doslova „trpel/a“ je na mieste rozhovor o možných iných riešeniach - teda rozdelenie sa, kto a ako chce tráviť dovolenku a ako to obom stranám vyhovuje, či vôbec partner/ka chce ísť na dovolenku. Výsledok je vždy vecou kompromisu, kde vyhrávajú obaja a obaja niečo strácajú. Dôležité je počúvať sa a snaha porozumieť potrebám toho druhého.

2. Spoločná dovolenka je miestom zážitkov najmä v začiatkov partnerských vzťahov či rodiny, kde členovia rodiny trávia spoločne čas a s týmto zámerom sú aj dovolenky trávené: byť čo najviac spolu, obnovovať si vzťahy, mať spoločné spomienky. Neskôr, keď sa členovia rodiny viac individuálne vyprofilujú v tom, čo chcú, môže dôjsť k návrhu, že každý bude tráviť dovolenku samostatne – cieľ nie je úmyselne sa odtrhnúť, ale možno si aj oddýchnuť od seba navzájom a obnoviť sa, reštartovať sa a takto podporiť vzťah. Znova – všetko je vec komunikácie a dohody. Potrebné je hovoriť otvorene, predkladať svoje potreby, obavy, nespokojnosť.

3. Niektorí partneri/ky dokonca nemusia chcieť tráviť dovolenku cestovaním alebo niekde mimo domova a vyhovuje im skôr „domáca“ dovolenka – keď sú doma, kde môžu oddychovať, robiť si to, čo nestihli počas pracovných dní a zhonu, pracovať niekde na záhrade alebo sa len tak potulovať po dome- podľa vlastnej chuti. V takýchto prípadoch je možno lepšie vybrať si túto variáciu než počúvať a sledovať partnera, ako „trpí“ niekde pri mori a znechutenú dovolenku má on/a a aj ostatní, ktorí sa z miesta tešili.

4. Ďalších variácií dovoleniek je nepreberné množstvo, závisí od druhu vzťahu, veku a potrieb partnerov, detí v rodine. Rodina s deťmi bude pravdepodobne preferovať spoločnú dovolenku a budú hľadať spoločne, v závislosti od veku detí – kam ísť, či deti vôbec ešte chcú ísť.

V prípade, ak jeden partner chce ísť na dovolenku a druhý nie, je na mieste otázka vysvetlenia potrieb a dohody. Ak je partner/ka dostatočne uvedomelý/á na to, aby pochopil/a, že je vo vzťahu a ten predpokladá komunikáciu a kompromis, riešenie sa nájde vždy.

V prípade, že jeden z partnerov ignoruje potreby toho druhého, druhý partner/ka stojí v neľahkej pozícii, kde je „psychologických zbraní“ skôr málo - partner/ka musí byť otvorený/á, aby sa veci pohli. Možnosťou riešenia je aj dohoda, že teraz sa ide na jedno miesto, ktoré vyhovuje jednému partnerovi a nabudúce tam, kde chce ísť druhý partner- fair play. A najmä dôvera.

Počúvať deti a zahrnúť ich do výberu dovolenky je veľmi dobré, keďže určujú významne charakter dovolenky a budú si vyžadovať priestor na vybitie svojich batérií. Deti potrebujú zaujímavé miesta, podnety, priestor na hru, zábavu a zmenu.

Finančné limity

Často býva problémom najmä otázka financií, ktoré samy o sebe dokážu limitovať a určiť veľmi jasne hranice dovolenky. V prípade nedostatku financií podľa ideálnych predstáv je najpraktickejšie skonštatovať daný stav a nájsť možnosti, ktoré financie poskytujú. Pre deti je i tak dôležitejšia rodinná spoločná zábava než najvyberanejšie a najluxusnejšie miesta.

Pozitívne a radostné spoločné chvíle a spomienky sa môžu odohrať nielen pri mori alebo v Disneylande, ale aj na rôznych kratších výletoch, túrach, stanovaní, na kúpalisku, opekačkách – dôležité je venovať sa im a dať im náš čas a naplniť im ho „nami“. Všetko je to len otázka predstavivosti a ochoty dospelých hľadať a zúčastniť sa s deťmi rôznych výletov, túr, schopnosť sa s nimi hrať, niečo pre ne vymyslieť. Ideálne je, ak sa rodina posadí, zhodnotí finančné možnosti a pokúsi sa vytvoriť program, ktorý to dovoľuje, či už okolie, príroda, história, rôzne kúpaliská - čokoľvek nové a zaujímavé.

Ako deťom vysvetliť, že je málo financií?

Financie sú miestom zlomu a deťom vysvetľovať, že si nemôžeme dovoliť dovolenku podľa snov je nepríjemné najmä pre rodičov a závisí to od toho, ako to dokážu sami spracovať a postaviť sa k tomu prakticky, bez prežívania veľkej tragédie či zahanbenia. Vždy je ideálne hovoriť priamo, otvorene, v pokoji a povedať dieťaťu, aké sú možnosti a čo ponúkate a čo si ono predstavuje v hraniciach daných financií. Dieťa nemusíme silne chlácholiť, skôr s ním hovoriť otvorene, úprimne a snažiť sa konštruktívne riešiť danú situáciu.

Vhodné je mať náhradné plány. Ponuku. Nemôžeme ísť síce niekam ďaleko do zahraničia, ale naše možnosti nám dovolia zorganizovať si niekoľko výletov napríklad do mesta, prejsť si zaujímavé miesta, obchody, ísť do kina – urobiť zaujímavý celodenný program, ktorý ponúka aj niečo „zadarmo“ (môžme si rekreačne zašportovať), ísť niekde na obed, ísť do parku, večer do kina, rôzne akcie, ktoré dané obdobie ponúka, organizuje mesto a sú zdarma či za symbolickú cenu.

Úplne ideálnym spôsobom, ako si vyberať bezkonfliktne a kompromisne dovolenku a zároveň deťom vedieť vysvetliť destináciu či limity, je to, že sa učíme počúvať toho druhého, porozumieť mu/jej, komunikovať. Ak to deťom ponúkame my sami, tak zároveň ich učíme chápať a rešpektovať druhých a rozumieť realite a jej limitom. V tomto prípade je postoj detí skôr vďačný a chápajúci. Je to aj prevencia pred vážnymi konfliktami. Aj dovolenka je len o vzťahu a jej nastavenie (kam, za koľko) o komunikácii vo vzťahu, a možno aj o istej skromnosti.

Niekedy je menej viac. To, že si zorganizujeme dovolenku sami, podľa našich predstáv a finančných možností, môže mať rovnakú váhu a úspešnosť ako akákoľvek iná dovolenka – ide o to, byť spolu a mať spoločné zážitky.

Prečítajte si aj tento článok:

Aké nákazy na nás číhajú na dovolenke?