Dobrá správa - na pásový opar je už očkovacia látka

Na vzniku pásového oparu sa podieľa vírus pásového oparu, resp. ovčích kiahní (varicelly). Tento vírus prechádza po prekonaných ovčích kiahňach pozdĺž nervových vlákien do blízkosti miechy. Tam môže vírus varicely a HZ nepozorovane prebývať. Reaktivácia týchto vírusov, ktoré v tele ostali, potom vedie k pásovému oparu, ktorý sa vždy obmedzuje na oblasť zabezpečenú postihnutými nervami. Postihuje najmä dospelých a máva veľmi nepríjemný priebeh. Prvé príznaky môžu byť nešpecifické, napríklad bolesti v oblasti hrudníka. Občas sa objaví pásový výsev až po niekoľkých dňoch. Postihnutá lokalita sa prejavuje výraznou bolestivosťou. Ako napovedá už samotný názov, pásový opar charakterizujú pľuzgieriky a vyrážky v pásovom usporiadaní. Rozhodne nejde len o kozmetický defekt, pupáčiky nie sú iba nevzhľadnými a obťažujúcimi útvarmi, ale bolia, pretože sa nachádzajú pozdĺž nervových zakončení. Lekári sa najčastejšie stretávajú s kožným prejavom pásového oparu na hrudníku, ale doslova aj v oblasti pásu.

Postihnutá je najmä dospelá a staršia populácia, viac ženy

HZ patrí medzi frekventne sa vyskytujúc nákazy, ktoré podliehajú povinnému hláseniu. Vzhľadom na klinický charakter ochorenia patrí táto nákaza medzi vysokosledované. „Za roky 2012 – 2014 bolo do systému EPIS (epidemiologický informačný systém) hlásených celkom 9856 prípadov akútnych ochorení vykazovaných pod všetkými variantami diagnózy herpes zoster. Celková chorobnosť v jednotlivých rokoch sa pohybovala okolo 56-59 prípadov na 100 000 obyvateľov. Z uvedeného celkového počtu prípadov boli sledované a hlásené aj infekciespôsobené vírusom herpes zoster pod klinickým obrazom encefalitídy –zápalu mozgu, meningitídy (zápalu mozgových blán) a iných porúch centrálneho nervového systému, postihnutia oka, či iných komplikácií, celkom 313 a 9543 ochorení bolo bez komplikácií. Väčšina pacientov bola liečená doma, avšak 822 bolo izolovaných, z toho 584 na infekčnom oddelení. Priemerná dĺžka hospitalizácie u izolovaných pacientov bola 7 dní. Ochorelo 5953 žien (60,4 %) a 3903 (39,6 %) mužov. Najvyššia vekovo špecifická chorobnosť sa zaznamenala vo vekovej skupine 65 ročných a starších. Najviac hlásených prípadov bolo v jednotlivých rokoch evidovaná v Žilinskom a Trenčianskom, najnižšia v kraji Bratislavskom kraji“, uviedla na nedávnych 20. Červenkových dňoch preventívnej medicíny vedúca Odboru eidemiológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) MUDr. Mária Avdičová.

Ako dodala, z analyzovaných údajov vyplýva, že výskyt nákaz spôsobených vírusom HZ je zdravotným problémom najmä dospelej a staršej populácie, vo väčšom počte sú postihované ženy.

Nová vakcína na trhu

V blízkej budúcnosti sa javí vysoko aktuálne zaoberať sa touto nákazou z pohľadu jej možného predchádzania očkovaním. Na trh sa totiž dostala nová vakcína, ktorá sa môže využívať k prevencii rozvoja pásového oparu a postherpetickej neuralgii – dlhodobej bolesti nervov, nasledujúcej po pásovom opare. Používa sa ale k očkovaniu ľudí vo veku 50 rokov a starších. Nedá sa však použiť k liečbe už prítomného ochorenia na HZ. Takmer všetky osoby vo veku nad 50 rokov majú riziko vzniku HZ, obzvlášť pri zvyšujúcom sa veku. Možnosť vakcinácie je možnosťou prevencie tohto ochorenia, ktoré významne negatívne ovplyvňuje kvalitu života – hlavne pri vzniku postherpetickej neuralgie. „Pre budúce vyhodnocovanie efektívnosti očkovania bude potrebné skvalitniť informácie o jednotlivých prípadoch ochorenia“, zdôraznila na záver MUDr. Avdičová