Aké sú riziká rýchleho chudnutia?

Zdroj foto: Shutterstock.com

Ľahšie je nepriberať než chudnúť

Rozhodnutie nepriberať nie je fyzicky a psychicky to isté a také rizikové ako rozhodnutie „musím schudnúť“. Nepriberať sa rozhodne občas každý ešte fyzicky a psychicky zdravý človek s dobrou chuťou do jedla, ale nedostatkom pohybu, keď ho počiatočná nadváha obmedzuje v pohybe, športe, pri obliekaní a podobne. To je normálne. Ide o bežné, sebakritické rozhodnutie - menej jesť a viac sa hýbať. Toto netraumatizuje telo ani psychiku, lebo neobsahuje slovíčko „musím“. Vnútorné rozhodnutie „musím schudnúť“ predstavuje už záväzok, povinnosť, a teda stresový faktor, ktorého nesplnenie vytvára frustráciu (sklamanie, psychické rozladenie).

Psychické riziká

Frustrácia vo všeobecnosti vzniká, ak je nejaké rozhodnutie prijaté či potreba „vzbudená“ (potrebujem, chcem, musím), no prijaté zámery a snahy zostávajú dlhodobo nenaplnené a neuspokojené, lebo sa im do cesty stavajú ťažko prekonateľné vôľové alebo iné neprekonateľné prekážky. Nutkavá myšlienka na schudnutie sa tak stáva úpornou a vzniká podvedomá psychická trauma a napätie, obzvlášť ak sa nám schudnúť stále nedarí. Toto môže spustiť spolu s inými rizikovými faktormi až rozvoj bulímie, mentálnej anorexie či iných ochorení obsedantno-kompulzívneho charakteru.

V snahe o zaručené a rýchle chudnutie pristupujeme k radikálnym riešeniam vo forme rôznych, často veľmi rizikových diét a špeciálnych životosprávnych prístupov. Tie nás zaťažujú, stresujú, vyčerpávajú, znepríjemňujú nám život a zväčšujú rozvrat našej psychiky ale aj metabolizmu. Mnohí kvôli nezdaru často pristupujú aj k opakovaným plastickým operáciám.

Prečítajte si tiež:

Falošné tipy na chudnutie: tieto u vás nezaberú

Výživové riziká kvantitatívneho a kvalitatívneho hladovania

Namiesto toho, aby sme jednoducho prestali priberať - obmedzením dávky a frekvencie našej bežnej stravy a zaradením dávky denného pohybu, začneme chudnúť pomocou pochybných prostriedkov a „zrýchlených“ intenzívnych prístupov. Ich cieľom je dosiahnuť okamžité schudnutie, bez nutnosti venovať mu náležitý čas a pozornosť a bez ohľadu na rozvrat metabolizmu a iné škodlivé zdravotné následky. Nechceme meniť zlý životný štýl, lebo to zaberá čas a radšej riskujeme. Takmer všetky bežne známe „módne“ diéty sú výživovo nebezpečné, nekompletné (disproporčné) – nevyvážené a chýbajú v nich niektoré základné výživové zložky a ich zdroje, alebo ich pomer je nesprávny atď.

Dochádza aj k stavu „kvalitatívnej podvýživy“. Pri nej začne telo meniť svoj metabolizmus inak ako sme my predpokladali, lebo musí uhradiť výživové deficity. Odoberá si potrebné látky z vlastných tkanív, svalstva a orgánov (tzv. katabolizmus), pričom úbytok tuku môže byť nedostatočný. Narušuje sa drasticky nielen tukový metabolizmus, ale metabolizmus celého organizmu. Nedošlo totiž k prirodzene vyváženej metabolickej transformácii tuku v organizme. Po skončení takejto nevyváženej diéty sa rozvrátený metabolizmus snaží dostať do normálu a doplní si všetky deficity, vrátane tuku, čo sa nazýva „jojo efekt“. Potom narastá aj psychické rozladenie z neúspechu a opätovného priberania.

Diéty a hladovky

Ak máte nadváhu či podváhu a potrebujete to zo zdravotných či iných dôvodov zmeniť bez poškodenia zdravia, musí sa to diať odborne, pomaly a vyvážene čiže aj dlhodobo. Musí prebehnúť tzv. trvalá biologická transformácia celého metabolizmu. Biologicky a medicínsky zdôvodneným životosprávnym režimom, pohybom a vyváženou výživovou reštrikciou (obmedzením) dosiahnete trvalý efekt a metabolickú transformáciu bez deficitov a disproporcií, aj keď trochu pomalšie. Všetky zaručené, rýchle diéty, niektoré prípravky a lieky, odporúčané neodborníkmi z reklám sú viac, alebo menej rizikové a nevhodné až nebezpečné z dlhodobejšieho hľadiska.

Chudnutie pomocou preháňadiel a odvodňovania či metabolických blokátorov vstrebávania tukovsú mimoriadne nebezpečné a môžu skončiť trvalým poškodením metabolizmu, až kolapsom organizmu a zlyhaním niektorých životných funkcií.

Móda, ktorá poškodzuje zdravie

 Náhle zníženie dávky jedla pri súčasnom chýbaní potrebných zložiek výživy, vyvoláva rad nepríjemných pocitov a metabolických disproporcií a rôznych zdravotných následkov. Obmedzenie pestrej skladby výživy ešte umocňuje negatívne následky hladovania, chýbaním potrebných živín a esenciálnych látok pre metabolizmus a obranyschopnosť a ovplyvňuje aj psychiku. K extrémnej výžive, chudnutiu a hladovaniu častejšie pristupujú psychicky citlivejšie, labilnejšie, indisponované, nevyrovnané, zaťažené či traumatizované osoby. Ich psychické problémy sa chudnutím a hladovkami často ešte zhoršujú.

Častejšie sú to ženy. Okolo seba potom šíria tieto prístupy aj na menej informovaných zdravých ľudí v okolí. Tí sa nechajú zlákať dočasným, no rýchlym a navonok viditeľným výsledkom extrémneho prístupu, neuvedomujúc si skryté bočné a nežiaduce zdravotné účinky a oneskorené následky. Ich vzory totiž tieto následky často skrývajú, utajujú, alebo si dlho sami neuvedomujú spojitosť s rizikovým chudnutím. Chudnutie extrémnymi spôsobmi sa tak stáva veľmi nebezpečnou spoločenskou módou. Výsledkom je „kult“ za ktorým sa skrýva dráma tisícok osôb po celom svete, trpiacich anorexiou a bulímiou. Mnohé z nich končia postihnuté najzávažnejšími telesnými a psychickými ochoreniami a v mnohých prípadoch aj smrťou.

Prečítajte si aj tento článok:

Falošné tipy na chudnutie: tieto u vás nezaberú