Veľmi zaujímavo opísané, myslím, že by som niečo také potrebovala prežiť aj ja. Budem sa zaujímať o viac informácií o tejto CESTE. Ďakujem
Skutočný príbeh: Monika prostredníctvom Cesty zažila odpustenie na najhlbšej úrovni
Rada by som rozpovedala svoj príbeh, ako som objavila Cestu. Možno to niekomu pomôže zlepšiť svoj život, tak ako mne..
Moja cesta k Ceste
Strava mi zmenila život o 180 stupňov, no neriešila moje vzťahy. Či už vzťah k sebe samej alebo k ľuďom okolo mňa. Nechcela som túto oblasť už naďalej vynechávať, chcela som jej čeliť. A tak som hľadala a skúšala. Až mi jedného dňa veľmi dobrý kamarát odporučil Cestu. Zhodou okolností je priateľom jedného z terapeutov Cesty na Slovensku. Poznala som ho z videnia, šarmantný mladý muž, tak prečo sa s nim nestretnúť a neporozprávať o Ceste. Jeho podmienkou bolo, aby som si prečítala knihu. Najprv som sa zdráhala a vyhovárala na moju pracovnú vyťaženosť. Jeho neústupčivosť ma k tomu dokopala, čomu som bola nakoniec rada. Kniha ma fascinovala natoľko, že som ju „zhltla“ za jeden večer. Spoznala som príbeh samotnej autorky, Brandon Bays. Vyliečená z rakoviny za 7 týždňov bez akýchkoľvek liekov. V knihe autorka spomína okrem jej príbehu aj mnohé ďalšie, či už ľudí, s ktorými ona priamo spolupracovala alebo sa o nich dozvedela sprostredkovane. Oblasť pôsobenia Cesty bola veľmi rozsiahla, až sa mi to zdalo neuveriteľné. Cez menej závažné ochorenia až po tie smrteľné či dokonca klasickou medicínou definované ako nevyliečiteľné. Veľa príbehov rozprávalo o psychickej úľave. Chcela som vedieť viac. Domácu úlohu o prečítaní knihy som si splnila, mohla som si konečne zažiť moju prvú Cestu.
Moje pocity pred prvou terapiou boli veľmi zmiešané. Na jednej strane som ju veľmi chcela absolvovať, chcela som si zažiť na vlastnej koži to, o čom som čítala. Na druhej strane prichádzal strach, neistota a pochybnosti, čo ma skutočne čaká a či budem tomu chcieť a vedieť čeliť. Môj šarmantný terapeut mi to však zjednodušil navodením príjemnej atmosféry a krátkym rozhovorom. Z knihy som vedela čo ma približne čaká, no skutočnosť bola tisíckrát intenzívnejšia než som očakávala.
Ponáranie sa do seba
Počas celého procesu sedíte so zavretými očami, vystretým chrbtom a nohami na zemi pre správne prúdenie energie a počúvate, čo vám hovorí terapeut. Náročné aj pre skúsených jogínov, ale dá sa to vydržať. Na začiatku vás prevedie krátkou meditáciou, pri ktorej sa uvoľnite a začnete skutočne vnímať, čo sa deje vo vašom tele. Začnete prechádzať tzv. emočnými vrstvami – rozprávate o emóciách, ktoré v tom danom momente cítite. Úlohou terapeuta je pomôcť vám objaviť, čo sa pod každou emóciou skrýva ešte hlbšie. Poviem vám, nie je to vôbec jednoduché zrazu dovoliť potláčaným emóciám vychádzať na povrch a začať ich vnímať. Koľkokrát vám niekto povedal: „Neplač!“, „Nekrič!“, „Nehnevaj sa!“, „Nebuď taká precitlivená!“. Či v detstve alebo v dospelosti, stretávame sa s tým stále. Až sa naučíme tieto emócie neprejavovať, veď spoločnosť to tak káže. Veď čo keď sa so mnou potom nebude nikto hrať, kamarátiť, spolupracovať....? Teraz som musela týmto emóciám čeliť. Aj keď boli nepríjemne. Ako tak preciťujete a ponárate sa do svojho skutočného vnútra, zrazu sa vám pri jednej z emócií objaví osoba, prípadne aj konkrétna spomienka. Častokrát to býva spomienka, na ktorú ste dávno zabudli alebo osoba, s ktorou máte pekný vzťah. No niečo tam bolo nevypovedané. V procese máte priestor dostať zo seba to, čo ste vtedy potlačili. Predstavíte si svoje mladšie ja (z obdobia, kedy sa to stalo), svoje súčasné ja, nejakého radcu (niekoho, na koho sa môžete spoľahnúť – prirodzene sa vám niekto objaví) a osobu, s ktorou sa vám spája daná spomienka. Všetci sedíte pri tzv. táborovou ohni. Viem, že vám tieto predstavy môžu znieť teraz smiešne a vravíte si, aký táborový oheň, aké mladšie ja, to si mám ako predstaviť? Je to neuveriteľné, ale ono to všetko naozaj príde úplne samé a prirodzene. Tu nastáva čas skutočného emočného vyprázdnenia. Nahlas sa rozprávate s danou osobou, rozprávate o tom, ako ste sa cítili, čo to vás vyvolávalo. Poviete jej všetko, čo ste sa vtedy neodvážili alebo báli povedať. Prichádzajú slzy, záplava sĺz, prípadne krik a zúrivosť. Nikto to z vás nemusí ťahať ako z chlpatej deky. Všetko to doslovne vypláva von nezastaviteľným prúdom. Následne nechávate prehovoriť aj druhú stranu a takto to pokračuje až do úplného emočného vyprázdnenia. Do momentu, kedy už nemáte jedna druhej čo povedať. Nastáva moment odpustenia. Odpustenia na najhlbšej úrovni. To čo prichádza potom nazýva autorka zdrojom. Pre mňa to bola obrovská úľava, pokoj, naplnenie. Vizuálne som vnímala silné svetlo. S týmito pocitmi následne prechádzate späť emočnými vrstvami, na ktoré sa zrazu pozeráte úplne ináč. Poslednou časťou je integrácia budúcnosti, kde vidíte samu seba po určitej dobe a vnímate, ako sa cítite.
Môže to znieť celé neuveriteľne, aj pre mňa to bolo ťažko predstaviteľné, ale treba to skrátka zažiť. Cesta je o pocitoch a tie sa slovami ťažko vysvetľujú.
Môj život potom
Môj prvý proces mi ukázal neuveriteľné možnosti, ako môžem so svojim telom ešte pracovať. Rozhodla som sa preto absolvovať intenzívny víkendový seminár so samotnou autorkou. Na ňom som si zažila ďalšie tri procesy, no zároveň som sa stala „sprievodkyňou“ procesom pre niekoho iného. Energiu, ktorú som načerpala na tomto seminári si budem pamätať navždy. Emočne vyšťavená, vyplakaná, fyzicky unavená, ale obrovsky šťastná. Následne som absolvovala ešte niekoľko procesov a každý z nich mi otváral ďalšie dvere do mojej najhlbšej podstaty. Môj vzťah k samej sebe sa výrazne zlepšil, zlepšili sa aj vzťahy s ľuďmi, ktorých som na Ceste stretla pri táboráku. Žiadne fyzické ochorenie som si Cestou síce nevyriešila, za to som si vyriešila dlhoročné negatívne presvedčenie. Presvedčenie o svoje plodnosti a možnosti mať zdravé dieťa. Vďaka mojim zdravotným problémom a rôznym tvrdeniam lekárov vo mne tieto pochybnosti ostávali aj napriek môjmu životnému štýlu. Vďaka Ceste dnes viem, že raz, keď príde ten správny čas, privediem na tento svet zdravé dieťa. A možno nie len jedno...J
Každá cesta môže byť úplne iná, či intenzitou, priebehom alebo dĺžkou. Určite je to však cesta za zdravím.
Monika
Autor nie je lekársky alebo zdravotnícky školený odborník
