Rehabilitácia pri Parkinsonovej chorobe

Príčinou vzniku Parkinsonovej choroby je znížená tvorba neurotransmitera (nervového prenášača) dopamínu nervovými bunkami v oblasti bazálnych ganglií mozgu. Bazálne gangliá, ako zhluky sivej hmoty, lokalizované v bielej hmote koncového mozgu (telencefalon), zodpovedajú predovšetkým za motorickú (pohybovú) kontrolu tela. Následkom nedostatku dopamínu sa u pacienta vyskytujú príznaky typické pre Parkinsonovu chorobu. Patrí k nim svalová stuhnutosť (rigidita), kľudový tremor (tras v pokoji), bradykinéza (spomalená pohyblivosť) a posturálna instabilita (poruchy postoja a chôdze).

Farmakologická liečba síce ovplyvňuje biologický podklad ochorenia, no sama o sebe vedie len čiastočne k návratu chorobou oslabených schopností. Preto sa do komplexnej starostlivosti o pacienta okrem farmakologickej liečby zaraďujú aj iné liečebné postupy, ktoré majú v terapii Parkinsonovej choroby svoje opodstatnené miesto. Možno medzi ne zaradiť rehabilitáciu, pravidelné cvičenie a režimové opatrenia. Ich spoločným cieľom je aktívne podchytiť tie porušené motorické (pohybové) a nemotorické funkcie, ktoré sa dajú poctivým tréningom efektívne zlepšiť. Čítajte viac o Parkinsonovej chorobe.

Rehabilitácia a cvičenie 

Práve vďaka dôslednej rehabilitácii a cvičeniu môže pacient s Parkinsonovou chorobou opätovne nadobudnúť pohyblivosť, ohybnosť, silu a rýchlosť. Pravidelné, denné cvičenie je príležitosťou k uvoľneniu hypertonického svalstva (svalstva so zvýšeným napätím) a stuhnutých kĺbov. Niektorí pacienti dokonca dokážu pomocou cielenej pohybovej aktivity prekonať zníženú hybnosť končatín (hypokinézu) a zlepšiť chôdzu. Treba zdôrazniť, že hoci sa rehabilitácia zameriava predovšetkým na ovplyvnenie fyzických schopností, každý zvládnutý cvik a pokrok v rehabilitácii sa pozitívne odrazí aj na psychike a nálade pacienta, ktorý tak opätovne nadobúda svoje stratené sebavedomie. Veľmi dôležitou súčasťou rehabilitačného procesu je počiatočná inštruktáž pod vedením skúseného rehabilitačného pracovníka. Jeho úlohou je pohybová reedukácia pacienta. Pod týmto pojmom možno chápať odstránenie chybných pohybových stereotypov a navodenie nových, vhodnejších. Súčasťou rehabilitačných techník sú relaxačné cvičenia, rečová rehabilitácia, posilňovacie cvičenia, muzikoterapia a iné. 

Relaxčné cvičenia napomáhajú k zníženiu svalovej stuhnutosti (rigidity). Zahŕňajú pomalé otáčavé pohyby končatín a trupu, meditačné techniky a nácvik bránicového dýchania. Hlboké bránicové dýchanie je efektívnym spôsobom, ako zlepšiť pohyblivosť ochabnutej hrudnej steny a zvýšiť dychovú kapacitu pľúc. Dýchanie má pozitívny vplyv aj na rečové schopnosti, lebo uvoľňuje stuhnuté medzirebrové svaly, následkom ktorých vzniká u pacientov s Parkinsonovou chorobou typická tichá reč. Ďalšou skupinou sú posilňovacie a pohybové cvičenia, ktoré pomáhajú nadobudnúť svalovú silu, zlepšiť obratnosť rúk a chôdze. Dôležitou súčasťou rehabilitácie je využitie hudby a spevu (muzikoterapia). Okrem príjemného zmyslového zážitku, ktorý hudba pacientovi poskytuje, je i akýmsi udávačom rytmu a frekvencie, ktorý napomáha pacientovi pri vykonávaní pravidelných pohybov. Čítajte viac o cvičení pre ľudí s Parkinsonovou chorobou.

Psychická podpora a režimové opatrenia

Neobyčajne dôležitým predpokladom úspešného boja pacienta s chorobou je podpora, ktorej sa mu dostáva od rodiny, a zároveň aj od celej spoločnosti. Keďže jednou z typicky udávaných charakteristík Parkinsonovej choroby je náchylnosť pacienta k nečinnosti, (hypoaktivite), depresívnemu naladeniu a uzatváraniu sa do seba, malo by to byť práve jeho okolie, ktoré ho podnieti zapojiť sa do spoločenských a rodinných aktivít. Akákoľvek pozitívne motivovaná pohybová činnosť, prechádzky na čerstvom vzduchu a šport, sú u parkinsonika vítané a je nevyhnutné ich podporiť. Výhodou je, ak pacient napriek svojmu ochoreniu pokračuje podľa možností vo svojich záľubách.

Súčasťou starostlivosti o pacienta s Parkinsonovou chorobou je aj úprava denného režimu a tvorba náhradných stereotypov. Základným princípom režimových opatrení je snaha o zachovanie maximálnej možnej sebestačnosti pacienta za účelom dosiahnutia čo najvyššej možnej kvality jeho života. K tomu slúžia najrôznejšie úpravy a pomôcky v domácnosti, ktoré uľahčia pacientovi pohyb po byte a zjednodušia domáce činnosti, hygienu a obliekanie. 

Literatúra: 

• Parkinson's Disease. Physical Rehabilitation. O'Sullivan SB, Schmitz TJ (5th ed.). Philadelphia: F.A. Davis. 
• Neurologie. Soňa Nevšímalová, Evžen Růžička, Jiří Tichý et al. ISBN 8072621602, Galén.
• The effectiveness of exercise interventions for people with Parkinson's disease: a systematic review and meta-analysis. Goodwin VA, Richards SH, Taylor RS. Mov. Disord 23 (5), 631-640.

Buďte informovaní o všetkom, čo Vás zaujíma. Čítajte novinky a zaujímavosti z oblasti zdravia, krásy a životného štýlu.