Naprogramujte zdravie svojmu dieťaťu

Poprední odborníci na vedu o nutričnom programovaní sa zhodujú, že výživa v priebehu tehotenstva až do batoliaceho veku dieťaťa zohráva kľúčovú rolu pre jeho zdravie v dospelosti.

### Čo je nutričné programovanie?

Nie je to žiaden termín z informatiky, ale súbor najnovších vedeckých poznatkov v oblasti výživy detí. Najdôležitejšou informáciou konceptu nutričného programovania a povzbudením pre rodičov je, že „zdravie dieťaťa v dospelosti ovplyvňujú až z 80% okolité faktory, najviac výživa, a iba 20% je predurčených jeho génmi,“ informuje Prof. MUDr. László Kovács, DrSc., MPH, prednosta II. detskej kliniky LF UK a DFNsP v Bratislave.

Obdobie vývoja zdravia

Najdôležitejšie momenty vývoja sa odohrávajú v maternici, ale mozog, kosti, kľúčové orgány a imunitný systém sa ďalej vyvíjajú v rannom detstve. „Výživa v tomto období formuje základy optimálneho vývoja metabolizmu, môže pozitívne naprogramovať stravovacie návyky či chuťové preferencie. Významným spôsobom sa dá pozitívne ovplyvniť riziko civilizačných ochorení akými sú napr. obezita, cukrovka typu II, alergia, astma, kardiovaskulárne ochorenia,“ hovorí profesor Kovács.

To znamená, že zlepšenie výživových podmienok v období tehotenstva a v prvých troch rokoch života môže znížiť náchylnosť k civilizačným ochoreniam celých budúcich generácií.

Prečítajte si tiež:

Ako je to naozaj s biopotravinami pre deti?

Problém, keď dieťa nechce jesť

Čím pozitívne ovplyvniť celoživotné zdravie? Napríklad stravou.

**Strava** už nikdy nebude tak dôležitá, ako práve do skončenia batoliaceho veku, preto jej výberu sa má venovať náležitá **pozornosť**. Stále platí, že v prvom polroku života je optimálnym zdrojom výživy **materské mlieko** podľa potreby dieťaťa, ďalej následne dojčenie so zavedením príkrmov. Pokiaľ mamička nemôže dojčiť, mala by zvoliť kvalitnú náhradnú mliečnu výživu.

Pri prechode z mliečnej výživy na tuhú stravu je veľmi dôležité zvoliť primerane pestrú ponuku kvalitných a pre deti vhodných potravín, bohatú na zeleninu a ovocie, s dostatočným obsahom vitamínov a vyváženým pomerom bielkovín, tukov a sacharidov. Aj dieťa vníma jedlo komplexne, všetkými zmyslami. Vhodne skombinovaná chuť, vôňa, konzistencia a farba jedla podmieňujú reflexnú činnosť vyššej nervovej sústavy a prispievajú k správnemu tráveniu a využitiu živín v prospech zdravia.

„Dieťa potrebuje často aj desať, či pätnásť pokusov, kým si novú potravinu obľúbi. Malo by si zvykať najmä na bežné potraviny, ktoré však môžu u niektorých ľudí vyvolať vo vyššom veku zdravotné problémy. Obdobie medzi 4. až 6. mesiacom je ideálnym časom pre vytvorenie imunologickej stopy. V tomto období sa odporúča zoznámiť detský organizmus so všetkými bežnými potravinami, napríklad ovocie, zelenina, cereálie, práve včasný kontakt s nimi je účinnou prevenciou potravinových alergií či celiakie“, tvrdí profesor Kovács.