Nechcené deti
Zdroj foto: Shutterstock.com
Laická verejnosť si často pod vplyvom negatívnych emócií neuvedomuje, že matka, ktorá sa odhodlá k takému zúfalému činu, sa obvykle nachádza pod veľkým psychickým tlakom, keď musí z rôznych dôvodov tajiť svoje nežiaduce tehotenstvo. Príčiny bývajú rôzne, napríklad nízky vek matky, nevhodný partner, slabé materiálne podmienky .
Ako tomu predísť?
Legálnou formou ako riešiť nežiaducu graviditu a teda vyhnúť sa tomu, aby sa narodilo nechcené dieťa, je potrat. Nechceme na tomto mieste viesť polemiku ani smerom k zástancom potratov, ani smerom k ich odporcom.
Našťastie, vďaka možnostiam, ktorá súčasná doba prináša, sa v poslednom období nestretávame s úmyselným usmrtením novorodenca tak často. Štatistiky ukazujú, že aj potratovosť má u nás klesajúcu tendenciu.
Prečítajte si tiež:
Príčiny pubertálnych tehotenstiev
Bude vaše dieťa po narodení zdravé?
Hniezda záchrany, možnosť anonymných pôrodov, adopcie ihneď po pôrode, či charitatívne domy, ktoré poskytujú starostlivosť najmä pre mladistvé tehotné ženy, alebo občianske združenia, ktoré pomáhajú tehotným ženám – predstavujú možnosti, ako zvýšiť šance pre nechcené deti.
Je však veľmi dôležité, aby verejnosť mala informácie o týchto možnostiach. Významnú preventívnu úlohu zohráva zdravotnícka osveta v oblasti plánovaného rodičovstva, používania antikoncepcie, ako aj sexuálna výchova vo všeobecnosti.
Kde končia nechcené deti?
Nechcené deti sa nemusia ocitnúť v adopcii, v pestúnskej, či inej náhradnej rodinnej starostlivosti, ale môžu sa narodiť aj do rodiny. Príčin opäť môže byť niekoľko. Z nejakého dôvodu rodina už neplánovala mať ďalšie dieťa, manželstvo sa ocitlo v citovej, či materiálnej kríze, narodilo sa postihnuté dieťa, ktoré sklamalo očakávanie rodiny.
Ako dokázali viaceré výskumy, deti narodené z nechceného tehotenstva, to nemusia mať v živote jednoduché. Často si to však ich vychovávatelia (vlastní, či náhradní) ani neuvedomujú.
Zdroj foto: Shutterstock.com
Na začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia sa realizoval rozsiahly dlhodobý výskum – tzv. pražská štúdia - o deťoch narodených z nechceného tehotenstva, ktoré vyrastali vo vlastných rodinách (ich matkám nepovolili potrat). V tomto výskume boli zistené viaceré zaujímavé rozdiely medzi deťmi chcenými a nechcenými. Výskumníci sa zamerali tak na telesné, ako aj psychické ukazovatele. Kontrolnú vzorku tvorili chcené deti, pričom obe skupiny detí boli zrovnocenené vo všetkých psychosociálnych ukazovateľoch. Zistilo sa napríklad, že nechcené deti boli dojčené kratšiu dobu, alebo neboli dojčené vôbec. Boli častejšie choré v predškolskom i školskom veku. A ešte jeden somatický nález bol zaujímavý – nechcené deti mali vyššiu hmotnosť, ako chcené. Vyšší záujem o jedlo sa môže interpretovať ako prejav psychickej deprivácie, ako dôsledok citovej a podnetovej „podvýživy. Oproti kontrolnej vzorke dosahovali horší prospech v materinskom jazyku a mali problémy so správaním, pričom chlapci vyznievali horšie ako dievčatá.
Nechcené deti sa častejšie môžu stať obeťami týrania, zanedbávania, či sexuálneho zneužívania.
Plánované deti sú šťastnejšie
Ideálne pre dieťa je, ak sa narodí plánované a radostne očakávané. Psychologické výskumy zamerané týmto smerom ukázali, že duševný život dieťaťa sa začína už vo vnútromaternicovom období a to už od 6. mesiaca. Známe sú reakcie plodu na zvukové podnety, na ľudskú reč, ktorú plod vníma. Plod v prenatálnom období dokáže poznať citové zafarbenie matkinho hlasu. Mäkký a pokojný hlas matky pôsobí tak, že sa plod cíti chcený a milovaný. Naopak, citové stavy ako úzkosť , depresia, či vzrušenie matky pôsobia negatívne zmeny v matkinom organizme a spôsobujú zmeny aj v chemizme plodu. Viaceré štúdie dokázali, že šťastné a spokojné ženy majú bystré a schopné deti. Ambivalentný, alebo negatívny postoj k plodu pôsobí na plod negatívne.
Pre ďalší psychický vývin dieťaťa je dôležité bezpečná vzťahová väzba, ktorá sa vytvára od prvých okamihov života dieťaťa po jeho narodení. Túto vytvára matka dieťaťa, ktorá sa stáva „bezpečnou základňou“ pre dieťa. V praktickom živote to znamená toľko, že matka dokáže „jemnocitne“ reagovať na potreby svojho dieťaťa a dieťa vie, že sa na matku môže v každej situácii spoľahnúť, že matka tu bude pre dieťa vždy, keď ju bude dieťa potrebovať. Ochráni ho, uteší, upokojí. Problémová, narušená vzťahová väzba medzi matkou a dieťaťom má ďalekosiahle – často až do dospelosti - siahajúce dôsledky. Býva napríklad príčinou mnohých psychických ochorení.
Všetky deti majú právo na šťastný a bezpečný život
Dôležité je, aby nechcené deti, ktoré dostali šancu na život v adoptívnej, či náhradnej starostlivosti, dostali šancu aj na bezpečnú vzťahovú väzbu. Aby náhradné rodiny, v ktorých vyrastá dieťa, u ktorého sa dá predpokladať, že vzťahová väzba medzi ním a biologickou matkou bola narušená a že trpia poruchou pripútania, hľadali spôsoby a možno aj odbornú pomoc, ako zvládať prípadné problémy ktoré sa objavia pri ich výchove.
A čo s nechcenými deťmi, ktoré vyrastajú vo svojej biologickej rodine? Rodičia by sa mali snažiť uvedomiť si svoje negatívne postoje, spracovať ich a neprenášať ich na dieťa, ktoré za nič nemôže.
Použitá literatúra:
- Matějček Z., Langmeier, J.: Počátky našeho duševního života, Panoráma 1986
- Hašto, J.: Vzťahová väzba ku koreňom lásky a úzkosti, Vydavateľstvo F, Trečín 2005
- Nádej na uzdravenie/ Sprievodca pre rodičov v oblasti traumy a pripútania/ Návrat o.z. 2012
Buďte informovaní o všetkom, čo Vás zaujíma. Čítajte novinky a zaujímavosti z oblasti zdravia, krásy a životného štýlu.
