Ako prekonať trému?

Tréma je vo svojich rôznych podobách jednou z najrozšírenejších úzkostí. Tréma je často spájaná s otázkou vystupovania na verejnosti. Nemusí to však nutne zahŕňať len vystupovanie na verejnosti.

Zdroj foto: Shutterstock.com

"Už panikáři jedou, už panikáři jdou, hlavu maj ve smutku a strach jim kouká z očí, už je to na beton. Všecko se otočí ! Kolena se jim třesou, jobovu zvěst nesou." Jan Werich.

Tréma nemusí zahŕňať len vystupovanie na verejnosti. Akákoľvek aktivita, ktorá so sebou prináša sústredenie pozornosti iných, v zmysle väčšej alebo menšej skupiny, môže spúšťať zažívanie tejto úzkosti. Daná osoba sa veľmi ústredí na to, že zatiaľčo hovorí, navonok vyzerá úzkostne. Postupom času sa ľudia snažia pomôcť si tým, že sa začnú vyhýbať verejnému hovoreniu alebo proti úzkosti z hovorenia bojujú. Týmto spôsobom sa dostanú do pasce a ich tréma sa stane chronickou. Tento problém sa môže ťahať už od raného veku.

Tréma je liečiteľná. Mnohí ľudia ňou však trpia a znášajú všetky limity a negatívne emócie, ktoré sú s ňou spojené.

Tréma je to, čo sa deje, keď sa sústredíte na svoju úzkosť viac ako na svoju prezentáciu alebo výkon. Vychádza to z tendencie odolávať a bojovať s úzkosťou skôr, než ju prijať a pracovať s ňou. Tréma je výsledkom uvažovania o vystupovaní na verejnosti ako o ohrození a nie ako o výzve. Tréma je niečo, ako byť náhle prerušený alebo ak nám niekto náhle skočí do reči počas vystúpenia a my sa musíme s dotyčným hádať. Problém je v tom, že nám skáče do reči naša vlastná myseľ. Dostávame sa tak do hádky s vlastnou mysľou a prestávame sa sústrediť na svoj výkon. Väčšina ľudí s trémou sa začne sústrediť na seba a bojuje proti svojej úzkosti v zbytočnom úsilí zbaviť sa jej.


Mohlo by vás zaujímať:

Čo je stres a prečo vzniká?

7 krokov k šťastnejšiemu životu

Ako sa nezblázniť vo víre povinností


Existujú štyri typy zažívania trémy:

  1. Vyhýbanie sa: ide o extrémny postoj snahy vyhnúť sa za každú cenu vystúpeniu na verejnosti. Zvyčajne sú ľudia v tomto vyhýbaní úspešní, ale zároveň aj ľutujú, že im ich strach tak obmedzuje a kontroluje život. Zažívajú strach a ľútosť zároveň.
  2. Tréma je u tejto skupiny ľudí menej extrémna. Nedovolia strachu, aby ovládal ich dôležité životné a kariérne voľby. Ale aj napriek tomu sa snažia vyhnúť príležitostným prezentáciám v práci, príhovorom na svadbe a pod.(tzn.strach tu stále je niekde v pozadí). Zvyčajne dokážu udržať svoj strach v tajnosti, ale necítia sa nikdy bezpečne. Problém/strach tu stále je (niekde v úzadí). Trpia vážnejším strachom z očakávania trémy a hanbou.
  3. Treťou skupinou sú tí, ktorých profesionálny úspech viedol k nutnosti verejne vystupovať či prezentovať sa, hovoriť, hoci by sa tomu najradšej vyhli. Učitelia, lekári, spisovatelia a všetci tí, ktorých práca sa stala tak úspešnou a preto sa od nich stále viac vyžaduje prezentovať svoj talent a poznanie. Musia si rozvinúť schopnosť „čeliť“ tréme kvôli úspechu/kariére (neostáva im nič iné).
  4. Typ ľudí so záľubou vo vyjadrovaní a tréma. Nachádzame tu umelcov, hudobníkov, spevákov, hercov a pod. Ak daná osoba začne prežívať trému (v neskoršom veku), čelí vnútornému konfliktu: potrebe po pozornosti publika a zároveň tréme, ktorá velí stiahnuť sa.

Pokusy zbaviť sa trémy

Ľudia často používajú často rôzne spôsoby, aby sa zbavili trémy, ktoré im však situáciu často iba zhoršujú. Pri hľadaní pomoci majú klienti často nasledovné očakávania: zbaviť sa trémy a potom vystupovať (bez strachu). Zvyčajne to tak nefunguje. Hlavná ilúzia je - zbaviť sa trémy. Sú to všetko snahy, ako odolávať a bojovať proti tréme (tréma sa akceptuje, nie bojuje proti nej).

Ako však prekonať a narušiť bludný kruh? Uvedieme si tri základné body: poznanie základných chýb, postoj prijatia svojej trémy a ochota byť „hovoriacim“.

1. Základné chyby:

a) ponáhľanie sa – je to snaha hovoriť rýchlo. Rýchlo veci vybaviť a odbaviť. Rýchle hovorenie je aj v rozpore s vaším dýchaním - dych nie je pohodlný, ale krátky, plytký alebo je zadržaný. Vytvára to pocit nedostatku vzduchu, neschopnosť sa nadýchnuť – čo veľmi zvyšuje trému. Vytvára to aj bariéru medzi vami a druhými, čo môže byť aj skutočným cieľom (odbaviť to). Čím menšie spojenie s druhými, tým nepriateľskejší sa vám môžu zdať a tým viac úzkosti budete prežívať.

b) ignorovanie publika/iných - trémisti sa snažia ignorovať publikum, dúfajú, že to zníži ich úzkosť. Snažia sa vyhnúť očnému kontaktu s publikom. Nemôžu zaznamenať, či to druhých zaujíma alebo či nemajú otázky. Ak nemáte kontakt s druhými, začnete sa sústrediť na vlastné myšlienky. Ak ste trémista, je zaručené, že myšlienky budú o to negatívnejšie a nerealistické v porovnaním s tým, čo si naozaj myslia. Výsledok? Tréma.

c) boj s vonkajšími príznakmi trémy - úsilie skryť váš strach/trému prináša ďalší strach – byť objavený! Ako nervózna osoba. To len pridáva tréme. A má ďalší negatívny efekt. Po vašom „výkone“, hoci mohol byť naozaj dobrý, nie ste schopní prijať úspech a byť hrdí kvôli myšlienke: „Ak by vedeli, ako som sa bál, tak by si o mne mysleli niečo iné!“ je to pocit z akoby klamania iných-nikdy preto nemôžete cítiť uspokojenie z výkonu.

Ak chcete vystupovať (hovoriť, spievať, hrať), hlavne musíte dýchať. A ak chcete tieto veci robiť v pohode a kľude, musíte dýchať bránicou, resp. bruchom. Nie je to vždy prirodzené a ľahké a je treba na tom pracovať. Z hľadiska priestoru nie je možné sa hlbšie vyjadrovať k tomu to dýchaniu, tak len veľmi stručne: základom je pomalšie sa nadýchnuť do brucha a potom do hrudníka a nezabudnúť následne VYDÝCHNUŤ! Po výdychu je telo relaxované a nastupujete ďalšia fáza nádychu a výdychu: nádych do brucha, potom do hrudníka - a znova výdych a uvoľnenie svalov hrudníka – plný výdych. To je základný vzorec správneho dýchania.

2. Zhoršovanie situácie snahou necítiť úzkosť/trému:

Prítomnosť nastavenia - nemať trému a úzkosť – je to, čo sa určite nestane. Dokonca aj ľudia, ktorí obľubujú verejné vystupovanie majú určitú mieru trémy. Takže, ak cítime úzkosť a trému, máme pocit, že sme sa dostali do naozaj vážneho problému a začneme bojovať ešte viac. Výsledok - sme ešte nervóznejší. Ako sa to deje, že sme nervóznejší? Pokúšame sa nezahrnúť do toho celého publiku, nakoľko nás môže spomaľovať. Tak sa ponáhľame, chceme to mať čo najskôr z krku, čo spôsobí, že celé vystúpenie vyzerá prázdne čítanie a bez pozerania sa do publika/na iných. Takt nevytvárame žiadne spojenie s publikom, čo nám spôsobí pocit úplného osamotenia a izolovania. Znamená to toľko, že nedostaneme žiadne povzbudenie alebo vnímanie záujmu zo strany iných, ktoré by nám pomohlo sa ukľudniť. Teda sme tam kdesi „hore „ sami, a bojujeme s vlastnou sebakritikou.

Očakávajte a prijmite, že budete cítiť úzkosť, osobitne na začiatku. Je to prirodzené. Ak si dovolíte pracovať s úzkosťou, nie proti nej, budete schopní ukľudniť sa a postupovať ďalej. Ak budete odolávať a bojovať s úzkosťou, spôsobíte si iba problémy. Tam, kde nechcete sústrediť svoju pozornosť ste vy a vaša úzkosť. Preto je dôležité rozvinúť si akceptujúci postoj k vašej úzkosti, tým urobiť niekoľko krokov k ukľudneniu seba a zamerať svoju pozornosť na danú úlohu.

3. Vyhýbanie sa tejto role

Nehovoriť alebo to rýchlo odbaviť, tzn. sústrediť sa hlavne na prekonanie svojho strachu. Výsledkom je nárast trémy- opak úsilia. Jestvujú aj ďalšie pomôcky pri tréme. Tu je niekoľko z nich.

1. Nájdite v sebe tie správne emócie a záľubu v danej téme (alebo čo chcete urobiť) a skúste ich vložiť do svojho výkonu a prejavu. Nepokúšajte sa ich držať na uzde. Ak sa budete pokúšať potlačiť ich, budú pracovať aj tieto emócie proti vám. Vyjadrite ich.

2. Správne sa sústreďte na svoju úlohu ako výzvu na podanie výkonu.

3. Zamerajte sa plne na prezentovaný materiál. Nie na seba.

4. Ak niečo hovoríte publiku, mali by ste sa sústrediť na váš daný materiál a reakciu publika naň, pretože vašou úlohou je ich informovať a presvedčiť ich. Preto by ste mali chcieť získať informácie, ako na to odpovedajú - tak sa môžete s nimi spojiť rôznym spôsobom.

5. Vytvoriť kontakt s publikom – robí sa cez očný kontakt a hovorenie priamo im. Treba sa ich spýtať otázky, ktoré ich vtiahnu do vašej prednášky. Ak sa nebudete vyhýbať publiku tak ako sa to len dá, budete prežívať menej úzkosti v momente, ako vtiahnete publikum do rozhovoru.

6. V prípade, že váš výkon je skôr umelecký, vaše sústredenie bude iné. Nie je vašou úlohou niekoho presvedčovať. Chcete niekoho povedzme pobaviť. V tomto prípade môžete publikum ignorovať a obrátiť pozornosť na hudbu alebo predvedenie roly.

Buďte informovaní o všetkom, čo Vás zaujíma. Čítajte novinky a zaujímavosti z oblasti zdravia, krásy a životného štýlu.