Kedy chýba rastový hormón?

Môže sa zdať, že v období, keď ešte nerastieme alebo sme už narástli, rastový hormón nepotrebujeme. Opak je ale pravdou. Podporovanie rastu nie je jedinou dôležitou funkciou, ktorú rastový hormón plní.

Čo je somatropín?

Rastový hormón (somatropín) je bielkovina, ktorá je veľmi dôležitá pre rast človeka. Veľa ľudí nevie, že má aj široký metabolický význam pre celý organizmus. Vytvára v tele prostredie zabezpečujúce rast svalstva a kostí (anabolický účinok). Má tiež vplyv na hospodárenie tela so sacharidmi, na metabolizmus a distribúciu telesného tuku, zohráva dôležitú úlohu pri samotnom raste kostí a správnom fungovaní imunity.

Ľudské telo sa mení celý život. Od narodenia až do približne osemnásteho roku, v závislosti od pohlavia, rastieme najviac. Približne v tomto postpubertálnom období sa rast zastaví. Napriek tomu, že sa naša výška v dospelosti nemení, rastový hormón potrebuje naše telo po celý život.

Najvýraznejšie vidieť jeho činnosť v období puberty, kedy rastieme najviac. Počas detstva a po puberte je jeho hladina takmer vyrovnaná. Účinok je preto časovo limitovaný, a teda nepôsobí celý život rovnako. Ak telo nemá dostatok somatropínu, nastáva problém, ktorý je nutné liečiť.

Keď telu chýba rastový hormón

Nanizmus je porucha rastu vyznačujúca sa extrémne nízkou postavou. Ľudia s touto diagnózou dosahujú výšku 120 - 150 cm. Je to ochorenie spôsobené nedostatočným vylučovaním somatotropínu z hypofýzy. Dochádza k tomu z rôznych príčin, napríklad získanie genetického základu alebo ako následok úrazu hlavy, či rakoviny. Pri správnej a včasnej liečbe je vysoká šanca dosiahnutia normálneho vzrastu.

Dnes už vieme identifikovať viaceré ochorenia, pri ktorých je nutné užívať rastový hormón. Turnerov syndróm je jedným z nich. Ide o chromozómovú odchýlku, ktorou trpia dievčatá. Toto ochorenie musí byť potvrdené genetickým vyšetrením. Výška takto postihnutých dievčat je o 20 - 22 cm nižšia oproti strednej výške zdravých žien. Včasná liečba má dnes výborné výsledky a skvalitňuje život mnohým pacientkam.

Chronická renálna nedostatočnosť (CHRI) je ďalším ochorením, ktorého dôsledkom je porucha rastu. Liečba somatotropínom u týchto pacientov zabezpečí ich normálny rast napriek ich ťažkému ochoreniu obličiek, ktoré často končí aj transplantáciou obličiek.

Podľa medicínskych štúdií je až 5% narodených detí krátkych k svojmu gestačnému veku. Znamená to, že sa narodia načas v 40. týždni tehotenstva, ale majú dĺžku pri narodení menej ako 46 cm. Niektoré z nich môžu dobehnúť svojich rovesníkov a dosiahnuť tak priemernú celkovú výšku dospelej populácie aj bez špeciálnej liečby, no až 10% z nich ostáva pod priemerom výšky bežnej populácie. Tu je dôležité sledovať rast dieťaťa podľa grafov znázorňujúcich rastové normy k veku a v prípade, že po druhom roku dieťa stále nedosahuje výšku rovesníka, vtedy je potrebné vyšetrenie u detského endokrinológa.

Dospelí ľudia, ktorí už narástli môžu tiež trpieť nedostatkom rastového hormónu (GHDA). Prejavuje sa redukciou svalovej hmoty, a zároveň zvýšením tukového tkaniva v oblasti brucha. Znižuje sa hustota kostí, čo spôsobuje časté zlomeniny. Ak nie sú adekvátne liečení, majú až dvakrát väčšiu pravdepodobnosť, že zomrú na kardiovaskulárne komplikácie.

Možnosti liečby

Moderná medicína robí veľké pokroky. Pri pravidelnom podávaní liekov môžu dnes pacienti žiť plnohodnotný život. Na trhu je dnes ľahko dostupná liečba, v podobe rekombinantného rastového hormónu a od roku 1999 existuje rozpustený rastový hormón v aplikačnom pere. Jeho výhodou je veľmi jednoduchá a pohodlná aplikácia. Keďže rastový hormón je fyziologicky vylučovaný hlavne v noci počas spánku, podáva sa len raz denne – pred spaním.

Vďaka vymoženostiam modernej medicíny si tak aj pacienti s nedostatkom rastového hormónu môžu dopriať rovnaké možnosti a kvalitu života ako zdraví jedinci. Preto je veľmi dôležité byť dostatočne informovaní o príznakoch nedostatku rastového hormónu v tele a najmä o možnostiach liečby.