Peľové alergie vystriedajú pozvoľna alergie na chlad
Len počas slnečných a teplých dní, ešte môže dôjsť k miernemu zvýšeniu denných koncentrácií najmä peľu ambrózie. S príchodom chladných nocí dochádza postupne aj poklesu denných koncentrácií spór plesní, aj keď je ich v ovzduší ešte stále dosť. V uplynulých dňoch ešte na väčšine územia dominoval peľ ambrózie, ale žiadna z monitorovacích staníc už nezachytila alergologicky významné koncentrácie. Aj celkové denné koncentrácie sa pohybovali už len v nízkych, ojedinele stredných hladinách.
Najvyššiu dennú koncentráciu peľu ambrózie namerali v Košiciach, na ostatnom území boli jeho denné koncentrácie prevažne len veľmi nízke. Okrem peľu ambrózie sa v ovzduší taktiež len vo veľmi nízkych koncentráciách vyskytoval ešte peľ tráv, paliny, skorocelu, štiavu, mrlíka, chmeľu, mrkvovitých a astrovitých rastlín. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodmi Cladospórium, Alternária, Epicoccum a Stemphylium.
Problémy alergikom teda ešte budú robiť koncentrácie spór húb - plesní. Tvoria sa v obrovských množstvách (slúžia na rozmnožovanie), spóry (výtrusy) húb majú výbornú vznášanlivosť a teda aj schopnosť presúvať sa ovzduším na veľké vzdialenosti, či pretrvávať v ovzduší dlhý čas. Respiračná alergia na huby postihuje 20 – 30 percent ľudí s atopickým exémom (atopikov) a približne šesť percent celej populácie. Alergické ochorenia spôsobené antigénmi húb sú hlavne alergická astma a nádcha.
„Huby pôsobia na človeka viacerými spôsobmi. Účinky môžu byť iritatívne, toxické, alergické, aj infekčné. Vzhľadom na ľahkú respirabilitu spór sa väčšina účinkov prejavuje hlavne na dýchacích cestách,“ konštatovala RNDr. Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie RÚVZ v Banskej Bystrici, pod ktoré spadá aj koordinácia peľovej informačnej služby (PIS) na Slovensku.
Chladné a v noci mrazivé počasie bude spôsobovať problémy aj ľuďom senzitívnym na chlad. Kritická teplota pre vyvolanie chladovej alergie je najčastejšie okolo 0 stupňov Celzia. Tento druh alergie nie je častý, prejavuje sa však v priebehu pár minút svrbením, výsypom v mieste podráždenia a pretrváva menej ako dve hodiny. Podľa RNDr. Lafférsovej sa ľudia niekedy mylne domnievajú, že kýchanie, kašeľ, či problémy s dýchaním po prechode z tepla do zimy je alergia na chlad.
„V tomto prípade prichádza do úvahy skôr iná inhalačná alergia napríklad alergia na roztoče alebo plesne. Príznaky chladovej alergie sú opuchy tváre a rúk, začervenanie pokožky, vznik žihľavky (svrbivý výsyp) a popraskanie kože najmä na miestach nechránených oblečením. Ojedinele môže dôjsť k problémom s dýchaním,“ upozorňuje.
