Peľová sezóna končí, problémy budú mať ešte alergici na plesne
S príchodom jesene sa peľová situácia na celom území Slovenska stabilizovala. Druhové zloženie peľového spektra ostáva už pár týždňov nezmenené.
V uplynulých dňoch síce na väčšine územia dominoval peľ ambrózie, ale žiadna z monitorovacích staníc nezachytila alergologicky významné koncentrácie. Aj celkové denné koncentrácie ďalších silných alergénov hlavne inváznych rastlín (palina, zlatobyľ) sa pohybovali už len v nízkych, ojedinele stredných hladinách. Najvyššiu dennú koncentráciu peľu ambrózie namerali v uplynulých dňoch v Košiciach, na ostatnom území denné koncentrácie peľu ambrózie nedosahovali ani 10 peľových zŕn v metri kubickom vzduchu.
Okrem peľu spomínaných inváznych rastlín sa v ovzduší vyskytoval ešte peľ tráv, skorocelu, štiavu, mrlíka, chmeľu, mrkvovitých a astrovitýchrastlín. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodmi Cladospórium , Alternária , Epicoccum a Stemphylium.
„Peľová situácia ostáva naďalej stabilizovaná na celom území Slovenska a peľové spektrum ostáva zachované. Peľová sezóna teda pomaly končí. Denné koncentrácie peľu sa budú udržiavať prevažne v nízkych – alergologicky nevýznamných hladinách. Len počas slnečných a teplých dní, ešte môže dôjsť k miernemu zvýšeniu ich denných koncentrácií a vtedy dôjde aj k nárastu denných koncentrácií spór plesní v ovzduší“, konštatovala RNDr. Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie RÚVZ v Banskej Bystrici, pod ktoré spadá aj koordinácia peľovej informačnej služby (PIS) na Slovensku.
Dodala, že v prípade húb a plesní je mechanizmus alergickej reakcie rovnaký ako u peľu rozličných rastlín (vrátane inváznych), potravín, či ďalších alergénov. Pritom pre väčšinu z nás nepredstavujú zdravotné riziko a náš organizmus s nimi dokáže koexistovať. Týchto mikroskopických organizmov existuje viac ako 10 000 druhov a mnohé z nich máme doma bez ohľadu na to, ako usilovne upratujeme.
Plesne a huby teda nájdeme skoro všade, v interiéri aj vonku (nezvládajú jedine mrazy a extrémne teplé a suché počasie). V prípade vhodných podmienok sa rozmnožujú mikroskopickými výtrusmi, ktoré umožňujú šírenie vzduchom aj dotykom. Najčastejšie prejavy plesňovej alergie sú slzenie a pálenie očí (zápal spojiviek), vodnatá nádcha, časté kýchanie a pocit upchaného nosa, priedušková astma a problémy s dýchaním, ekzém a začervenania pokožky (hlava, líca, lakťové jamky a pod.), v ťažších prípadoch systémové imunitné ochorenia, bolesť hlavy či spánkové ťažkosti.
