Chystá sa vaše dieťa po prvýkrát do školy? Na toto všetko sa pripravte

Zdroj foto: Shutterstock.com

Väčšina detí, najmä tie, ktoré sú na vstup do školy zrelé a pripravené, sa na školu tešia. Možno majú chvíľkovú obavu, ako to bude v tej veľkej škole chodiť. Takáto obava z veľkej zmeny je úplne prirodzená. Prechod dieťaťa z jedného vývinového obdobia do druhého, je určitou výzvou. Obvykle sa tento strach po vstupe do školy rozplynie.

Prvé úlohy školáka

Prvácke pani učiteľky to väčšinou s prváčikmi veľmi dobre vedia. Dokážu nadchnúť deti a pomôžu odstrániť strach a obavy. Na dlhšiu dobu sa stanú pre deti uznávanými autoritami, ktoré ohrozia aj pozície rodičov. Výrok: "Musí to byť urobené tak, lebo naša pani učiteľka to tak povedala" bude neotrasiteľný.

Jednou z prvých úloh, ktoré čakajú na dieťa bude, aby sa zorientovalo v novom priestore, či už je to samotná cesta do školy, alebo budova školy. Je samozrejme rozdiel, či dieťa začne chodiť do školy v malej dedine, ktorú dobre pozná a kde je iba jedna škola, alebo ide o školu vo väčšom, či dokonca v inom meste. Preto ani neexistuje jednotná rada, dokedy majú rodičia sprevádzať svoje dieťa do školy, prípadne či majú dieťa doviesť iba pred školu a tam sa s ním rozlúčiť, alebo ho odviesť až priamo do triedy.

Záleží to od spomínaných vonkajších faktorov, či zvyklostí a požiadaviek školy, ale najmä od typu osobnosti dieťaťa. Sú deti, ktoré sa ľahko a rýchlo prispôsobujú zmenám a sú deti, ktorým to trvá dlhšie. Jediná rada znie, postupovať tempom dieťaťa, ale od začiatku podporovať dieťa v jeho samostatnosti a odvahe "riešiť svoje veci" samostatne. Všimnúť si a najmä oceniť, ak dieťa postúpi vo svojej samostatnosti o stupienok vyššie.

Prečítajte si tiež:

Je vaše dieťa pripravené na vstup do školy?

Noví spolužiaci a nové povinnosti

Novou pre dieťa bude nielen budova školy, ale aj trieda, no hlavne spolužiaci. Prváčik bude musieť zvládnuť prispôsobiť sa pravidlám novej skupiny detí. Niektorí rodičia i deti považujú za výhodu to, ak ich syn, či dcéra sú zaradení do triedy spolu so svojim kamarátom zo škôlky. Blízky kamarátsky vzťah môže, samozrejme, adaptáciu v novom prostredí a v novej situácii uľahčiť. Nie je zriedkavá ani obava rodičov, či priam požiadavka, aby sa naopak dieťa neocitlo s kamarátom zo škôlky v jednej triede, pretože deti nemali v materskej škôlke dobré vzťahy.

Samostatnosť a adaptácia dieťaťa

Okrem orientácie v priestore sa vstupom do školy zvyšujú požiadavky aj na jeho samostatnosť, či už pri sebaobsluhe, alebo pri plnení školských požiadaviek. Mení sa tiež denný režim a zvyšujú nároky na plnenie príkazov a povinností. Povinnosť sa dostáva na prvé miesto pred hru, ktorá bola doteraz hlavnou činnosťou dieťaťa. Napriek tomu, že zmien ktorým sa dieťa musí prispôsobiť je veľa, väčšina detí ich postupne v priebehu 2-3 mesiacov zvládne.

Existujú však aj deti, ktoré sú citlivé a majú sklon k úzkostnému prežívaniu a týmto deťom môže prispôsobovanie sa zmene, ktorú vstup do školy prináša, trvať dlhšie, ba môžu sa objaviť aj rôzne ťažkosti, ktoré svedčia o tom, že nároky ktoré sú na dieťa kladené sú väčšie, než sú momentálne možnosti dieťaťa. A dieťa ich nezvláda.

V ktorých oblastiach sa môže zlá adaptácia prváčika prejaviť?

Psychický a telesný stav dieťaťa sú úzko prepojené. Dieťa komunikuje svojim telom viac ako dospelý. Ak sa dieťa nedokázalo prispôsobiť nárokom školy, zvyknú sa objavovať problémy na telesnej úrovni. Sú to hlavne bolesti bruška, niekedy spojené s ranným zvracaním, bolesti hlavy, celková nevoľnosť s kolapsovými a prekolapsovými stavmi, niekedy aj psychogénny kašel, či pomočovanie, alebo úniky stolice, či neurotické tiky.

Aj oblasť emocionality a zmeny v nej pozorované zvyknú signalizovať, že dieťa situáciu po vstupe do školy nezvláda. Objavujú sa tzv. regresívne prejavy v správaní dieťaťa. To znamená, že dieťa sa začne správať akoby bolo vekovo mladšie. Opäť je plačlivé, "primkýna" sa k dospelému, neverí si, obáva sa zlyhania. Môžu sa objaviť aj desivé sny.

Čo v tejto situáciu urobiť?

V prvom rade treba skúsiť poskytnúť dieťaťu pocit bezpečia a citovej opory. Dať svojmu dieťaťu najavo, že rodič pri ňom stojí za každých okolností, a že svoje dieťa absolútne prijíma bez ohľadu na to, aký výkon podáva.

Precitlivelosť a úzkostnosť dieťaťa môžu mať aj biologický základ (najmä typ nervovej sústavy), ale významnou mierou sa na ňom podieľa  najmä výchovný štýl rodiny. Za zvýšenou úzkosťou detí býva nadmerne ochranársky výchovný štýl. Takže, ak chceme, aby naše deti boli psychicky vyrovnané, tak sa musíme snažiť byť psychicky vyrovnaní – my rodičia a uvedomiť si, že nadmerná ochrana a úzkostlivá výchova dieťaťa je pre neho** skôr brzdou ako pomocou**. Zväzuje ho a bráni mu zvládať stále ďalšie nové vývinové požiadavky.

Čo s hyperaktívnymi deťmi?

Ešte je potrebné spomenúť jednu skupinu detí, ktorá  by mohla mať s adaptáciou na školu problémy, a to sú hyperaktívne deti, ktorých je v dnešnej dobe pomerne veľa. Hyperaktívne deti majú problémy s koncentráciou pozornosti, nevedia usmerniť svoju pozornosť na to, čo je v danej chvíli dôležité, sú zvýšene pohyblivé, a ak musia sedieť v pokoji určitú dobu, často to v nich vytvára pocit nepohody. Reagujú rýchlo bez toho, aby dokázali zvážiť dôsledky svojho správania.

Keď si tieto ich ťažkosti premietneme do toho, čo sa  v škole od žiaka vyžaduje, tak nám musí byť jasné, že prekonávanie "svojej prirodzenosti" môže byť pre tieto deti náročné. Rodič by v prvom rade mal rozumieť podstate ťažkostí svojho dieťaťa a pochopiť ich, ale na druhej strane vytvoriť podmienky, aby aj napriek svojej hyperaktivite zvládalo požiadavky školy i adaptáciu na ňu čo najlepšie.

Ak zmeny v správaní a prežívaní a telesné ťažkosti dieťaťa pretrvávajú dlhšiu dobu je najlepšie obrátiť sa na odborníka, psychológa, či psychiatra a pokúsiť sa riešiť ťažkosti dieťaťa s jeho pomocou.

Prečítajte si aj tento článok:

Je vaše dieťa pripravené na vstup do školy?