S cukrovkou nebojujem, naučila som sa s ňou žiť

Ako decko som tušila, že to nie je dobré, no vážnosť diagnózy som si neuvedomovala.

Diabetes mellitus 1.typu je od začiatku kompenzovaný na inzulínovej liečbe v denných dávkach 4x až 5x pred jedlom a na noc. Poškodené beta bunky pankreasu (podžalúdkovej žľazy) sú bunkami Langerhansových ostrovčekov, ktoré tvoria inzulín.

Zdravé beta bunky pankreasu (podžalúdkovej žľazy) sú niečo ako továreň, v ktorej sa tvorí inzulín do zásoby. Do krvného obehu sa uvoľňuje presne podľa potreby a momentálnej prijatej energie z potravy, Ak zdravý človek nič neje, stačí trocha inzulínu, a „stroj“ beží dobre a v pečeni aj svaloch sa priebežne tvorí cukor tak akurát. Pri cukrovke tento proces nefunguje, zlyháva tvorba inzulínu v pankrease.

Najhoršie je, že cukrovkár nikdy presne nevie, kedy a koľko inzulínu bude potrebovať. Glykémia (hladina cukru v krvi) je u nás veľmi kolísavá a nie je v jednej rovine ako u zdravých ľudí.

Ako dieťa som sa po príchode z nemocnice správala veľmi zodpovedne. Brala som chorobu ako režim a niečo nové, čo nie je až tak zlé. Zmenila sa jediná vec. Pichala som si inzulín. Nový režim nastal aj u nás doma. Mamina mi musela variť diétne jedlá, ktoré prislúchali diéte č. 9, teda menej bielej múky, menej tuku, viac zeleniny a ovocia a do jedálnička som musela zaradiť sóju, ryžu, polievky bez zápražky, dia kompóty, dia koláče a podobne.

---

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Ako sa pri cukrovke stravovať?

Skúste "cukriť" stéviou

---

Zlom nastal po mojich 16tich rokoch. Začala som priberať. Jedla som viac, pretože mi chutilo a čoraz častejšie som niečo len tak zobrala. Stále som myslela na rôzne dobroty a po obede som sa tešila na olovrant. Zrejme je nezvyklé takto opisovať režim diabetika, no ja som vtedy mala zvýšené chute na jedlo, čo sa odrazilo aj na kilách. Za necelé 4 roky som pribrala 13 kíl a nepáčila som sa sama sebe. Cukor bol často kolísavý a s pubertou som toho veľa nenarobila. Glykémie som mala často rozhádzané a výsledky boli niekedy lepšie a niekedy horšie.

Občas som robila chybu ako veľa iných diabetikov. Nemerala som si cukor, keď som musela. To je pred každým jedlom, po jedle, pred fyzickou aktivitou a podobne. Je nutné, aby si diabetik zmeral hladinu cukru v krvi a tým vedel ako ďalej postupovať. Obvyklé normy sa pohybujú od 5,0 mmol/liter (milimol na liter krvi) do 6,5 mmol/l.

Hladinu cukru som si merala vždy ráno, pred obedom a pred večerou. Tento rituál sa stal súčasťou môjho detského života. Po nejakom čase som začala učiteľom pred vyučovacou hodinou oznamovať, že mám diabetes a keby som jedla cez hodinu, aby to pochopili a vedeli, prečo jem a podobne. Reakcie boli pozitívne, učitelia boli priateľskí a nikto sa ma nič bližšie o mojom stave nepýtal.

Za chorobu som sa nikdy nehanbila

Počas strednej školy som sa zverila s mojím problémom spolužiačkam, ktoré na mňa dohliadali a starali sa o mňa. V prípade že som mala hypoglykémiu a cítila slabosť, vždy mi dali niečo sladké. My diabetici nesmieme zabúdať, nosiť pri sebe vždy niečo sladké, čo nám ihneď dodá sacharidy pri nízkej hladine cukru hypoglykémií. Hypoglykémia je stav, počas ktorého klesne hladina cukru pod normu , čo je nebezpečné pre cievy a mozog. Sústredenie klesá a diabetik môže po dlhšej dobe upadať do kómy, ak včas nezaregistruje stav hypoglykémie alebo tento stav dokonca necíti. Ja svoje hypoglykémie stále cítim, tromi rôznymi príznakmi ako je potenie, nízke sústredenie sa, únava, ťažie rozprávanie bežných viet a slabosť. Posledný rok mávam hypoglykémie častejšie ako inokedy. Pri každej väčšej fyzickej námahe mi cukor klesá. V tomto stave je často znížená i chuť. Vtedy necítim sladkú či inú chuť jedla.

V práci moju diagnózu akceptovali

V práci som pri hypoglykémii musela odísť do kuchynky a dať si niečo sladké alebo rýchlo kocky cukru do vody, ktoré hneď účinkujú. Tento pocit o 15 minút pominul a bola som znova v pracovnom kolobehu. Táto skúsenosť je už u mňa dlhoročná a je dôležité, aby si diabetik vedel sám pomôcť a zasiahnuť v prípade, ak cíti hypoglykémiu. Ak si niekedy nie je istý a možno sa mu iba zdá, že má cukor nízky, je nutné zmerať si hladinu a odraziť sa od výsledku až potom.

Nie som chorá, som zmierená

S diabetesom žijem 19 rokov, čo je dostatočne dlhá doba na to, aby bol človek zmierený s tým, že musí mať režim ,musí si nájsť čas na pichnutie inzulínu a meranie hladiny cukru v krvi a rovnako nesmie zabúdať, že dodržiavanie režimu dňa je vždy dôležitejšie ako akékoľvek iné činnosti, ktoré by ho mohli narušiť**. Ak sa mi stane, že si cukor zmeriam a je vysoký (hyperglykémia), ihneď si dám dva poháre vody.** Vtedy je nutné piť veľa tekutín a mať pokoj, bez fyzickej námahy. Je potrebné si dopichnúť príslušné množstvo inzulínu, ale nie veľa, pretože rapídne klesanie hladiny cukru v krvi veľmi negatívne pôsobí na cievy a hlavne malé cievky a vlásočnice. Tu po dlhej dobe nepriaznivých glykémií a rýchlym poklesom či ich stúpaním dochádza k poškodzovaniu ciev.

---

Prečítajte si tiež:

Čo je to cukrovka?

Miluješ mňa, miluj aj moju cukrovku

---

​Na túto možnosť však nemyslím a verím, že mojím prístupom k chorobe sa mi takéto niečo nestane. Preto aj keď som medzi ľuďmi a je čas pichnúť si inzulín, proste to urobím. Vždy dodržiavam presný čas obeda i večere. Režim je nielen nutný, ale je i vyššou zárukou, že diabetik bude žiť dlhý a plnohodnotný život, rovnako ako zdraví ľudia. Cukrovka nie je choroba, aj keď sa radí do zoznamu civilizačných chorôb. Je to stav, ktorý sa dá liečiť a držať pod kontrolou. Ako diabetička môžem robiť, čo len chcem. Behať, korčuľovať sa, hrať basketbal, smiať sa, tancovať, učiť sa a všetko to, čo zdraví ľudia. Ak dodržujem diétu, mám dostatočný pohyb a vitamíny, nemám sa čoho báť. Výsledky liečby sa odzrkadlia až po rokoch, kedy zisťujeme, že nemám komplikácie a môžeme aj v staršom veku žiť šťastne a plnohodnotne. Som vďačná za to, že dokážem byť samostatná a nie som pripútaná na lôžko. Uvedomila som si. Že nesmiem s touto diagnózou bojovať ale prijať ju a vedieť s ňou vychádzať.

Medzi mnou a zdravým človekom nie je rozdiel

U diabetika je dôležitý pohyb, ktorý spaľuje cukor. Pri mierne zvýšenej hladine si sa najradšej bicyklujem alebo tancujem doma pri naladenej hudobnej stanici. Ak si vyjdem s priateľmi na prechádzku alebo večer do baru, či čajovne, veľmi rada si dám niečo nealkoholické. Ak si priatelia dajú pivo alebo víno, vždy si cukor zmeriam a podľa toho si môžem vybrať , či si niečo dám. Víno je zdravšie a preto si zvyknem objednať suché biele. Ak diabetik nepije alkohol, môže si objednať i nealko pivo**. Alkohol pre mňa nie je prirodzený v mojom jedálničku, pretože ako diabetička viem, že alkohol znižuje účinok inzulínu a zvyšuje cukor (tvrdý alkohol).** Naopak pivo a biele víno môže cukor znížiť, preto si hladinu cukru vždy odmerám.

Myslím na zajtrajšky

Mladým diabetikom i novozisteným pacientom odporúčam, aby svoju diagnózu brali vážne, nepodceňovali jej liečbu a dbali o dodržanie svojho každodenného režimu. Ako dieťa som sa osobne stretla s pánom i dámou, ktorí mali cukrovku od ich asi 10-tich a 15-tich a pri ich veku ktorý bol viac ako 50 rokov, nemali žiadne komplikácie. Počas svojho života totiž prísne dodržiavali diétu a režim dňa. Tieto stretnutia pre mňa boli motiváciou a dodávali mi silu.