Aké nákazy na nás číhajú na dovolenke? Časť druhá.

Zdroj foto: Shutterstock.com

Bakteriálne nákazy

Baktérie sú jednobunkové organizmy, viditeľné v svetelnom mikroskope. Vyskytujú sa všade okolo nás (aj na nás a v nás) – vo vzduchu, vode, pôde, na povrchu a vnútri organizmov.

Sú chránené bunkovou stenou, pod ktorou sa nachádza cytoplazmatická membrána. V cytoplazme je prítomné jadro, obsahujúce bakteriálny chromozóm, bez jadrovej membrány. Nositeľmi doplnkovej genetickej výbavy sú plazmidy (cyklické molekuly DNA, ktoré sa môžu ľahko včleniť do jadra). Zvyknú obsahovať gény zodpovedajúce za odolnosť (rezistenciu) baktérií voči antibiotikám.

Baktérie sa pohybujú pomocou bičíkov (jedného alebo viacerých). Ich tvar (podľa neho sú pomenované) je rôzny:

• guľovitý (koky)

• tyčinkovitý (bacily)

• vlnito tyčinkovitý (spirily)

• špirálovito stočený (spirochéty)

• rožtekovo ohnutý (vibriá)

Ak majú vhodné podmienky (teplota, pH), začínajú sa rozmnožovať. Ide o nepohlavné rozmnožovanie – priečnym delením (amitóza) alebo pučaním.

Pri priečnom delení sa bunka predĺži ma dvojnásobnú veľkosť a v jej strede sa vytvorí priehradka tzv. septum (zložené z membrány a základu bunkovej steny). Septum rozdelí bunku na dve rovnaké (sesterské) bunky. Dôjde aj k replikácii (zdvojeniu) DNA.

Pučanie – na povrchu zrelej bunky sa vytvorí nová (dcérska) bunka. Keď dorastie do potrebnej veľkosti, je do nej vpustená DNA a dcérska bunka sa oddelí. Po nadobudnutí potrebnej veľkosti sa môže ďalej množiť.

Nie vždy sú pre množenie vhodné podmienky. Napr. pri nepriaznivých teplotách, prítomnosti chemikálií a pod. vytvárajú baktérie tzv. spóry (počas tejto fázy je zastavená výmena bunkových látok). Spóry sú schopné prežiť veľmi dlhé obdobie (najstaršie spóry sú známe z nálezísk egyptských múmií) a pri zmene podmienok na výhodné sa opäť menia na živé baktérie.

Prečítajte si tiež prvú časť:

Aké nákazy na nás číhajú na dovolenke? Časť prvá.

Baktérie sú nám známe, hlavne, ako pôvodcovia rôznych ochorení. Ale majú aj pozitívne vlastnosti:

• spolu s hubami mineralizujú hmotu (pri rozklade potravinových reťazcov)

• čistia vodu (rozklad uhľovodíkov pri ropných haváriách)

• využívajú sa v potravinárskom priemysle (výroba syrov, mliečnych výrobkov, maslové, octové kvasenie, atď.)

Ich negatívne vlastnosti sa najviac prejavia u baktérií vyvolávajúcich u ľudí choroby. Väčšina baktérií vyvolá ochorenie svojim premnožením, ale existujú aj baktérie spôsobujúce intoxikáciu.

V našom (miernom) podnebí sú najčastejšími bakteriálnymi ochoreniami: záškrt, tetanus, čierny kašeľ a jeho miernejšia forma (pertussis a parapertussis), meningokokové infekcie, botulizmus, tularémia, brucelóza, listerióza, antrax, streptokokové infekcie, stafylokokové infekcie, lymská borelióza.

Pre nové infekcie sú najväčším rizikom cestujúci ľudia, ktorí napomáhajú ich šíreniu. Pri cestovaní sa stávajú príjemcami a zároveň roznášačmi mikróbov (tieto môžeme nadobudnúť v navštívenej krajine a odovzdať ich buď spolucestujúcim alebo doma svojej rodine a priateľom).

V oblasti trópov a subtrópov sú infekčné choroby najzávažnejšou príčinou ohrozenia zdravia a života. K riziku ich zavlečenia na územia, kde sa vôbec alebo len zriedka vyskytujú, prispieva hlavne nárast návštevnosti exotických oblastí.

Väčšina cestovateľov je v tomto smere nedostatočne informovaná, podceňuje zdravotné riziko a neovláda žiadne poučenie o tom, ako sa prípadnému ohrozeniu vyhnúť alebo brániť.

Bakteriálne infekcie, ktoré si môžeme „doviezť“:

• mor

• tropická sprue (porucha vstrebávania v tenkom čreve)

• cholera

• nákazy vyvolané necholerovými vibriami

• lepra

• sexuálne prenosné ochorenia (venerický a endemický syfilis, frambézia, pinta)

• boreliózy (návratný týfus, epidemický návratný týfus, kliešťový návratný týfus)

• sodoku

• tropický vred

• tuberkulóza

• buruli ulcer

• melioidóza

• malleus (sopľavka)

Nákazy vyvolané Rickettsiami, Ehrlichiami, Chlamýdiami, Bartoneliami: volynská zákopová horúčka, Q horúčka, škvrnivka, horúčka skalnatých hôr, africká kliešťová horúčka, japonský kliešťový týfus, queenslandský kliešťový týfus, sibírsky kliešťový týfus, rickettsiové kiahne, trachóm, choroba z mačacieho škrabnutia, baronellóza.

Klinické prejavy dovezených bakteriálnych nákaz:

Celkové príznaky:

• zvýšené teploty

• horúčky

• malátnosť

• únava

• bolesti svalov a kĺbov

• potenie

Lokálne príznaky:

• kožné prejavy (začervenanie, vyrážky, krvácavé prejavy, vredy, abscesy, gangrény, nekrózy, a pod.)

• prejavy na slizniciach (začervenanie, afty, vredy, abscesy, krvácavé prejavy)

• prejavy na orgánoch a systémoch: tráviaci trakt (nevoľnosť, vracanie, hnačky, bolestivé nutkanie na močenie a stolicu), hepatosplenomegalia (zväčšenie pečene a sleziny), lymfadenopatia (ochorenie lymfatických žliaz)

• pľúcne prejavy (kašeľ, sťažené, zrýchlené dýchanie, vykašliavanie krvi)

• obličkové príznaky (ťažkosti s močením, krvácanie do obličiek)

• kardiovaskulárne príznaky (poruchy rytmu, srdcová nedostatočnosť, nedostatok kyslíka)

• neurologické príznaky (poruchy vedomia, kŕče, ložiskové poškodenia nervov).

V boji proti patogénnym baktériám má najväčší význam očkovanie.

Veľmi dôležitá je aj prevencia, hlavne:

• dodržiavať osobnú hygienu, hygienu potravín a vody (nejesť, nepiť z neznámych zdrojov)

• prevencia proti poštípaniu hmyzom (kliešte, vši, blchy, komáre)

• ochrana pred úrazmi a poraneniami, dôkladné dezinfikovanie a ošetrenie rán

• opatrnosť pri kontakte so zvieratami a pôdou

• dodržiavať zásady bezpečného sexu (najlepšia ochrana je odolať!):

Stúpajúci rozvoj cestovného ruchu spôsobil vznik nového odboru, s názvom cestovná medicína, ktorá sa zaoberá samotným cestovaním (kinetózy, vysokohorské choroby, poškodenie zdravia horúcou klímou, očkovanie pred odchodom do zahraničia, chemoprofylaxia malárie), ako aj problematikou epidemiológie infekčných a tropických chorôb (klinická a laboratórna diagnostika).

Pri vycestovaní sa cestovateľom odporúča:

• zistiť čo najviac informácií o zdravotných rizikách navštívenej krajiny

• absolvovať potrebné lekárske vyšetrenia

• o potrebe očkovania sa informovať najneskôr 1 – 2 mesiace pred odchodom

• získať informácie o potrebnej chemoprofylaxii proti malárii

• naučiť sa poskytovať prvú pomoc

• zobrať so sebou príručnú lekárničku

A prežiť dovolenku príjemne, v pohode a plnom zdraví. Šťastnú cestu!

Literatúra:

• Višňovská,J. a kol.: Bilológia pre 1.ročník gymnázií, Bratislava:EXPOL PEDAGOGIKA, 2008.

• Šišková,Ľ.: Infekčné ochorenia v krajinách dovolenkárov, prezentácia, Poliklinika cudzokrajných chorôb, Bratislava.

• Šimeková,K.: Importované nákazy, prezentácia, Klinika infektológie a cestovnej medicíny Jesseniovej LFUK a UNM, Martin.

Prečítajte si aj prvú časť článku:

Aké nákazy na nás číhajú na dovolenke? Časť prvá.