Aké nákazy na nás číhajú na dovolenke? Časť prvá

Zdroj foto: Shutterstock.com

Infekcie v pohybe

Dnešná doba je, okrem iného, charakteristická pohybom a migráciou ľudí po celej našej modrej planéte. Vzdialenosť, ktorú sme v minulosti prekonávali niekoľko týždňov, mesiacov aj rokov, je dnes zvládnuteľná za niekoľko hodín, maximálne dní. Ale v pohybe nie sú len ľudia. Sú v ňom zahrnuté všetky biologické druhy (vírusy, baktérie, parazity, huby), ktoré sú charakteristické pre každú krajinu a oblasť. Len z Európy vycestuje ročne viac ako 30 miliónov ľudí, najmä do Ázie a Tichomoria, Severnej a Južnej Ameriky, Afriky. Tak je zrýchlený aj „dovoz“ infekcií zo vzdialených kútov sveta.

Tieto oblasti možno, podľa stupňa rizika, rozdeliť do troch pásiem:

• s minimálnym rizikom (Európa, USA, Kanada)

• so stredným rizikom (Karibik, Tichomorie, Japonsko, Čína, Turecko)

• s vysokým rizikom (stredná a južná Afrika, južná a juhovýchodná Ázia, Latinská Amerika)

Až 50 – 70% cestovateľov si ako darček donesie zdravotné problémy vírusového, bakteriálneho, parazitárneho alebo mykotického pôvodu.

Prečítajte si aj pokračovanie:

Aké nákazy na nás číhajú na dovolenke? Časť druhá

Vírusové nákazy

Ako v našom organizme pôsobia a čo sú vírusy?

Vírusy sú celosvetovo rozšírené tzv. nebunkové formy (len s jedným druhom nukleovej kyseliny – buď DNA alebo RNA). Sú neschopné rastu a delenia a ich množenie existuje len v bunke hostiteľa. Dá sa povedať, že sú to molekulárne vnútrobunkové parazity. Mimo bunky vírusy prežívajú v pokojovej forme (tzv. virión) v neživom prostredí. Akonáhle sa dostanú do živého organizmu (rôznymi vstupnými bránami – koža, sliznice, parazity), infikujú bunku a množia sa v nej. Ak je obranyschopnosť hostiteľa nedostatočná, oslabená – vzniká ochorenie. V organizme sa šíri lymfatickou, krvnou cestou a nervami. Každý vírus má špecifické prejavy príznakov ochorenia.

Bunky živého organizmu majú na povrchu svojej membrány charakteristické štruktúry pre určitý druh vírusu. Na tie sa virión prichytí, ak ich rozpozná ako vhodného hostiteľa. Do bunky prenikne jeho nukleová kyselina a obal viriónu je zničený. V ďalšej fáze je využitá hostiteľská bunka na syntézu jemu vlastných enzýmov, bielkovín a replikáciu (zdvojenie) vírusovej nukleovej kyseliny (NK). Tým sa začne prepis génov z NK vírusu. Zostavujú sa a dozrievajú nové virióny.

Proces je ukončený zánikom bunky a nové virióny sú uvoľnené do prostredia, kde sú pripravené infikovať ďalšie bunky.

Niektoré vírusy majú schopnosť nezabiť svoju hostiteľskú bunku, ale začlenia sa do jej NK (tzv. provírus). Pri množení hostiteľskej bunky sa kopíruje s jej genetickým materiálom aj provírus a odovzdáva sa dcérskym bunkám, bez zničenia hostiteľskej bunky. Pri tom dokáže vírus meniť aj svoju genetickú informáciu – čiže mutovať.

Baktérie, na rozdiel od vírusov, sú jednobunkové organizmy, oddelené od vonkajšieho prostredia bunkovou membránou. Sú väčšie ako vírusy a rozmnožujú sa tzv. priečnym delením alebo pučaním. Ak nemajú na rozmnožovanie vhodné podmienky, vytvárajú spóry (bunky schopné dlhodobo prežívať aj pri nepriaznivých podmienkach tzv. sporulujúce baktérie).

Sú najrozšírenejšou skupinou organizmov na svete. Vyskytujú sa všade (vzduch, pôda, voda, povrch a vnútro živých organizmov), okrem krvi zdravého človeka. Veľakrát sú v obojstranne prospešných zväzkoch s inými organizmami (napr. tráviaca sústava u ľudí). Okrem „dobrých“ baktérií existuje aj veľa patogénnych druhov, spôsobujúcich infekcie.

Všetky tieto „malé potvorky“ sa vyskytujú na celom svete, v každej oblasti, ale v rôznom zastúpení. Preto zvýšením cestovného ruchu sa premiestňujú, spolu s cestovateľmi, do nových oblastí a tam, kde sa nevyskytovali, sa zrazu objavia a spôsobia ochorenia, pre danú oblasť netypické.

Zdroj: Shutterstock.com

Vírusové infekcie:

• respiračné (týkajúce sa dýchania)

• herpetické

• gastroinestinálne (týkajúce sa tráviaceho traktu) – tieto väčšinou prekonajú dovolenkári a cestovatelia počas pobytu v danej oblasti

• hemoragické horúčky (žltá horúčka, dengue, krymsko-konžská, bolívijská, Lassa, Ebola)

• arbovirózy (papatači, západonílska horúčka, horúčka chikungunia, encefalitídy – japonská, austrálska, západná, konská, kliešťová, horúčka O nyong-nyong, horúčka Sindbis, atď.)

• HIV

• vírusové hepatitídy

• besnota

Klinické prejavy „dovezených“ nákaz:

• klinický obraz podobný chrípke (zvýšené teploty, únava, malátnosť, bolesti svalov)

• gastrointestinálne príznaky (nevoľnosť, zvracanie, hnačka)

• hepatosplenomegália (zväčšenie pečene a sleziny, ožltnutie)

• neurologické príznaky (poruchy vedomia, kŕče)

• obličkový syndróm (znížené vylučovanie moču, zástava tvorby a vylučovania moču, krvácanie do obličiek)

• pulmonálny syndróm (dýchavica, zrýchlený dych, vykašliavanie krvi)

• krvácanie do kože, slizníc a orgánov

• exantémové prejavy (vredy, krvácanie)

• horúčka

Našťastie, čo sa týka rizika týchto ochorení, patrí Slovenská republika medzi najmenej rizikové krajiny. To znamená, že aj keď sa na našom území vyskytujú infekčné ochorenia, nejde o ochorenia vysokej nebezpečnosti (až na výnimky, týkajúce sa ich šírenia).

Literatúra:

Višňovská,J. a spol.: Biológia pre 1.ročník Gymnázií, Bratislava: EXPOL PEDAGOGIKA, 2008.

Adamkovičová,E.: Importované nákazy - prezentácia, Stredisko pre cudzokrajné choroby a cestovnú medicínu, UNLP, Košice.

Šimeková,K.: Importované nákazy – prezentácia, Klinika infektológie a cestovnej medicíny Jesseniovej LFUK a UNM, Martin.

Prečítajte si pokračovanie článku:

Aké nákazy na nás číhajú na dovolenke? Časť druhá