Seniori sú náchylnejší na dehydratáciu

Voda patrí k najrozšírenejším látkam na Zemi. Pohyb vody je pri jej kolobehu v prírode absolútny, teda, nedá sa zničiť ani umele vyvolať. Voda nemôže existovať bez pohybu. Je súčasťou životného prostredia, nevyhnutnou zložkou živočíšnych, rastlinných tiel a samozrejme, súčasťou organizmu človeka. V tele sa podieľa na transporte živín, zúčastňuje sa na príjme, premene i vylučovaní metabolitov. Fyzicky nie je spotrebovaná pri metabolických procesoch, ale mení sa jej farba, teplota a chemické zloženie.

Vodné prostredie, v ktorom vznikol život, môžeme sledovať i v zložení rastlín a organizmov. Človek po narodení obsahuje až 97 % vody, 65 – ročný má v tele asi 70 % tekutiny. Pre živočíšny organizmus má voda niekoľko priorít a to:

1. pôsobí ako rozpúšťadlo anorganických a organických látok v tráviacej sústave,

2. zúčastňuje sa látkovej premeny,

3. je dôležitou súčasťou telových tekutín (krv, miazga),

4. podieľa sa na termoregulácii organizmu.

Organizmus vodu stráca dýchaním, potením a vylučovaním, z tohto dôvodu ju musí každodenne opakovane prijímať. Človek pre životné funkcie potrebuje denne prijať 2,5 až 3 l vody, v horúčavách a v extrémnych podmienkach (ťažká fyzická práca pri vysokých teplotách a pod.) viac, aj 5-7 l vody.

Samozrejme, voda má svoju každodennú nezastupiteľnú funkciu i pri osobnej hygiene jednotlivca.

Pocit smädu

Smäd vzniká v dôsledku určitých fyziologických pochodov v ľudskom organizme. Zjednodušene ich môžeme zhrnúť do nasledovných bodov:

1. Objem buniek sa zníži pri zachovaní konštantného množstva solí vo vnútri buniek. Receptory pre tento „osmotický“ smäd sú osmoreceptory umiestnené v mozgu.

2. Pokles objemu mimobunkovej (extracelulárnej) tekutiny zaregistrujú senzory, tzv. objemové receptory, ktoré sa nachádzajú v stenách kardiovaskulárneho systému, v stenách veľkých žíl v blízkosti srdca.

3. Súčasné spolupôsobenie hore uvedených bodov vyvolá zvlášť silný smäd.

Sucho v ústach pri nedostatku vody je spôsobené zníženou sekréciou slín. Je to iba sprievodný príznak (symptóm). Smäd neutíši iba zvlhčenie úst, alebo miestne znecitlivenie (lokálna anestézia) či iné (napr. denervácia). Zvlhčenie úst pomôže iba pri suchu v ústach bez nedostatku vody (napr. pri rozprávaní či fajčení), kedy vzniká vzniká tzv. falošný smäd.

Na smäd sa organizmus nedokáže adaptovať. Utíšenie smädu je vo všetkých prípadoch možné iba prijatím potrebného množstva vody pitím, žalúdočnou sondou alebo infúziou.

Primárne pitie – je to pitie vody ako dôsledok smädu.

Sekundárne pitie – všetko ostatné pitie bez jasnej potreby prívodu vody. To znamená, keď prijímame tekutiny v čase, kedy nemáme smäd. Táto potreba je vysoko individuálna, stanovená veľmi presne na základe predchádzajúcich skúseností organizmu alebo iných neznámych mechanizmov.

Odpadové látky sa vylučujú z organizmu močom, obličkami. Pri nedostatočnom príjme tekutín sa začína „zahusťovať“ krv, narúša sa pomer medzi sodíkom a draslíkom. Túto situáciu registrujú osmoreceptory. Ten vyšle pocitovú túžbu prijať tekutinu a súčasne impulz do obličiek, aby znížili vylučovanie množstva tekutín. Regulačný mechanizmus v našom tele je potrebné rešpektovať. Na tento stav neexistuje žiadna, liečba, je potrebné vedome piť vodu.

Prah smädu

Voda tvorí 70 – 75 % hmotnosti človeka (tukové zásoby organizmu neberieme do úvahy). Dlhodobo kolíše množstvo vody iba ± 0,22 % telesnej hmotnosti, u 70 kg muža teda iba okolo ± 150 ml. Ak stratí organizmus vodu v množstve väčšom ako je 0,5 % jeho hmotnosti, teda okolo 350 ml (pri celkovej hmotnosti tela 70 kg), je dosiahnutý prah a vzniká prvý pocit smädu.

Znížený prah smädu majú najmä deti a starí ľudia, ale i pacienti pri niektorých chorobách centrálneho nervového systému (stav po náhlych mozgovo-cievnych príhodách, porážkach, pri Alzheimerovej chorobe či po stavoch porušeného vedomia a pri rôznych formách demencie). Znížený prah smädu do istej miery majú i ženy.

Zvláštnosti príjmu tekutín u starších ľudí

Ako sme spomenuli, seniori majú znížený prah smädu a tiež, menej sa potia. Ľahšie sa prehrejú. To znamená, že v skutočnosti potrebujú prijať väčšie množstvo vody, ako pociťuje ich telo. Je potrebné dopĺňať tekutiny skôr, ako pocítia smäd. Skutočnosť je ale taká, že čím je človek starší, tým menší smäd pociťuje. Obzvlášť naliehavá situácia je v lete, pri vysokých vonkajších teplotách. Pokiaľ starší človek nepočúva „hlas svojho tela“, nastáva problém. Môže dôjsť ku kritickému stavu, k dehydratácii.

K dehydratácii dochádza vplyvom zníženia pocitu smädu, niektorých liekov a zlých návykov v oblasti pitného režimu. Je potrebné si uvedomiť, že u seniora je častokrát postihnutý kardiovaskulárny systém, cievy sú v dôsledku kôrnatenia zúžené, krv nimi nepreteká ľahko. Pokiaľ starší človek pije málo vody, môže dôjsť k prehriatiu a preťaženiu krvného obehu. V takom prípade nie je ojedinelý infarkt, mozgová mŕtvica alebo smrť. V lepšom prípade obmedzený prietok krvi, a teda horšie zásobenie kyslíkom i živinami, môže u staršieho človeka spôsobiť dezorientáciu. Ľahko sa potom stane, že zmätený senior nevie, čo sa deje a niekedy ani to, kde je. Nedokáže sa ani napiť sám.

Nedostatok tekutín a nadbytok minerálov vedie k zvýšenému riziku tvorby kameňov v obličkách a močových cestách, následkom čoho dochádza až k zlyhaniu obličiek. Ovplyvňuje funkciu mozgu, závraty, zmätenosť, znižuje prekrvenie orgánov, spôsobuje zvýšené riziko vzniku trombov, taktiež zápchy.

Denný príjem má byť rozdelený do pravidelných denných dávok, pričom vo večerných hodinách ho treba obmedziť, aby nenarušoval nočný spánok. Pre seniorov by malo byť pitie vody určitým vžitým rituálom. Mali by piť často i napriek skutočnosti, že nepociťujú smäd. Denný príjem by mal byť 1,5 až 3 l tekutín, počas horúčav i väčšie množstvo. Najjednoduchším ukazovateľom dostatočného množstva tekutín v organizme človeka je sledovanie množstva, ale najmä farby vlastného moču. Pokiaľ je moč tmavý, pitný režim je nesprávny, tekutiny v tele chýbajú. Vylučovanie moču farby svetlej (ako voda) hovorí o správnom, dostatočnom množstve prijatých tekutín v tele.

Literatúra