Alergiám môžeme predísť pravidelným kosením trávnikov
Poznáte ten nepríjemný pocit neustáleho kýchania, pálenia a svrbenia očí pri prechádzaní popri čerstvo pokosených trávnatých plochách? Ak si myslíte, že nekosenie trávnikov by váš problém vyriešilo, ste na omyle! Prečítajte si prečo je dôležité tieto plochy kosiť, a tiež ako často.
Takmer 40 percent slovenskej populácie trpí nejakou formou alergie, no väčšina z nich sú polinotici, teda ľudia, trpiaci alergiou na niektoré, či viaceré druhy tráv (medzi nimi aj obilniny), rastlín aj ich kvetov. Jednou z najúčinnejších metód, ako alergiám predchádzať je trávne porasty pravidelne kosiť.
Podľa odborníkov, venujúcich sa tejto problematike však majitelia pozemkov v okolí ľudských obydlí- hlavne na sídliskách, ale aj v okolí ciest, práve kosenie porastov zanedbávajú. Tým dochádza k vypeleniu tráv a k zvyšovaniu rizika výskytu alergií. Podľa RNDr. Janky Lafférsovej z oddelenia lekárskej mikrobiológie RÚVZ v Banskej Bystrici, pod ktoré spadá aj koordinácia peľovej informačnej služby (PIS) v SR, vzhľadom na zvyšujúce sa počty polinotikov nadobúda monitorovanie koncentrácií peľu v ovzduší čím ďalej, tým väčší význam.
„ Polinotici môžu byť precitlivení len na určitú rastlinu, častá je kombinácia precitlivenosti na určité druhy či čeľade rastlín, prípadne aj na iné alergény. Tento rok je vzhľadom k vývoju počasia nebezpečný aj hromadným kvitnutím viacerých druhov drvín a tráv, čím dochádza k znásobeniu nepriaznivého účinku peľu na zdravie alergikov. Medzi najvýznamnejšie alergény patrí peľ drevín, najmä jelše, liesky, brezy, ale aj peľ tráv z čeľade lipnicovitých, rôzne buriny ako štiav, skorocel, mrlík, pŕhľava a neskôr palina, či invázne druhy ako sú zlatobyľ a ambrózia.
Kým v jarných mesiacoch sme schopní kvôli dvom trom týždňom pelenia konkrétneho stromu iniciovať jeho výrub, inokedy, keď je možnosť jednoduchými zásahmi znížiť výskyt alergénneho peľu v ovzduší, ostávame skoro slepí a hluchí. Áno jedná sa najmä o peľ tráv a burín, ktorých výskyt v ovzduší sa dá najjednoduchšie obmedziť –a to pravidelným kosením a likvidáciou neupravených, burinami zarastených, plôch v meste“, konštatovala RNDr. Lafférsová.
Dodáva, že tu môžu najviac pomôcť občianske iniciatívy pri svojej skrášľovacej činnosti a mesto zas skutočne pravidelným kosením trávnatých plôch na sídliskách, prípadne tlakom na vlastníkov neudržiavaných pozemkov, aby zjednali nápravu. Zdôrazňuje že najviac tým trpí Banská Bystrica a okolie. V porovnaní šiestich monitorovacích staníc peľovej informačnej služby (PIS) na Slovensku práve monitorovacia stanica pri Regionálnom úrade verejného zdravotníctva ( RÚVZ) v Banskej Bystrici zachytáva veľmi dlhodobo najvyššie koncentrácie peľu tráv v ovzduší.
Alergia sa prejavuje na dýchacích cestách, môže sa však objaviť na koži aj v tráviacom trakte, na srdcovo-cievnom aparáte a od toho sa odvíjajú aj klinické príznaky. Postihnutých alergiou môže trápiť dýchavičnosť, kašeľ, slzenie, upchatý nos, žihľavka, hnačka, ale aj anafylaktická reakcia. Pri zanedbaní liečby sa alergická nádcha môže rozvinúť do astmy.
„Jednou z najúčinnejších metód, ako alergiám predchádzať je teda trávne porasty pravidelne kosiť. Na alergie má vplyv aj botanický druh trávy, napríklad timotejka, mätonoh, reznačka laločnatá, kostrava, prstnatec či lipnica lúčna. Alergie však spôsobuje i bežná burina, najmä palina, mrlík, ambrózia, žihľava, pýr alebo skorocel. Postihnuté sú prevažne dýchacie cesty a oči. Pravidelné kosenie, v ideálnom prípade trikrát za týždeň, nielen trávnik zahusťuje odnožovaním, ale zároveň predchádzate zakvitnutiu, a teda aj prípadným alergiám“, uviedla RNDr. Lafférsová.
