Medzinárodný deň Dunaja
Medzinárodný deň Dunaja bol vyhlásený na základe iniciatívy Medzinárodnej komisie na ochranu rieky Dunaj (ICPDR) v roku 2004. Táto aktivita nadväzovala na Dohovor o spolupráci pri ochrane a využívaní Dunaja podpísaný v Sofii. Slávenie tohto dňa pripadá každoročne na 29. júna.
Rieka Dunaj je druhou najväčšou riekou Európy s dĺžkou 2 857 km. Jej vody pretekajú cez desať štátov a jej význam pre Strednú Európu vyjadruje skutočnosť, že cestou riečnych prítokov odvádza vody zo 17-tich štátov Európy. Už v roku 1977 bolo prijaté Rozhodnutie Rady Európy, ktoré zadefinovalo pravidlo o zodpovednosti za kvalitu vody v Dunaji. Toto Rozhodnutie ako aj samotná ochrana rieky bolo komplikované, nakoľko Európu rozdeľoval železný múr. Preto až v roku 1997 SR ratifikovala Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja, ktorý nadväzuje na spomínané rozhodnutie.
Chrániť koryto, brehy a čistotu vôd Dunaja je pre Slovensko aktuálnou úlohou. A aj povinnosťou nakoľko až 96% územia je odvodňovaného Dunajom cez rieky Morava, Váh, Hron, Ipeľ a Bodrog. Ich vody končia v Čiernom mori. Zvyšných 4% územia je odvodňované riekami Poprad a Dunajec, ktorých vody putujú do poľskej Visly a ďalej do Baltického mora.
Územie Slovenska odvodňované Dunajom predstavuje necelých 5,8 % z celkového povodia tejto rieky. Dunaj odvodňuje územie s rozlohou 817 000 km², z ktorého odvádza všetky vody – atmosférické, komunálne, čistené, i nečistené, splachy zo spevnených plôch aj komunikácií. Rieka ročne dopraví do „Dunajskej delty“ viac ako 120 mil. ton nánosov a rozpustných látok, čo je alarmujúce. Preto je Dunaj neustále monitorovaný, aby sa v prípade vzniku nebezpečenstva toxické znečistenie eliminovalo a v maximálnej miere odstránilo. Cez 20 mil. obyvateľov je zásobovaných pitnou vodou z podzemných vodárenských zdrojov, ktoré sú dotované infiltrovanou vodou z koryta Dunaja, preto nutné chrániť vody tejto rieky.
Dunaj má nenahraditeľný význam aj pre zásobovanie pitnou vodou Slovenska. Pod karpatským žulovým prahom Devínskej brány, vytvoril Dunaj najväčšiu európsku riečnu vnútrozemskú deltu - ohraničenú Dunajom, Malým Dunajom – Žitný ostrov, s plochou 1 885 km².
V jeho štrkopieskových náplavoch je uskladnených 10 miliárd m³ kvalitnej pitnej vody. Infiltráciou z Dunaja doplňované zásoby poskytujú trvalý odber 18 – 20 tis. l/sec. Je to množstvo dostatočné pre zásobenie 10 - 12 mil. obyvateľov. Ide o najväčšie prírodné nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Okrem Žitného ostrova vytvoril Dunaj v minulosti menšie riečne ostrovy aj pri obci Devín – Sedlláčkov Ostrov a nad Karlovou Vsou, Ostrov Sihoť, ktorý už 128 rokov zásobuje Bratislavu kvalitnou pitnou vodou. Okrem týchto dvoch je Bratislava zásobovaná z ďalších troch veľkozdrojov – z Pečnianského lesa, Šamorína a Rusoviec – Ostrovných lúčok - Mokraď.
Žitný ostrov tak zásobuje kvalitnou pitnou vodou mesto Bratislava a okresy Pezinok, Senec aj veľkú časť okresu Malacky. Ďalej sa na ostrove nachádza veľa lokálnych zdrojov zásobujúcich vodou obce ako Dunajská Streda, Dobrohošť, a tiež mnohé zdroje pre vodovody menších obcí. Za zmienku určite stojí aj veľkozdroj Jelka, ktorý zásobuje vodárenský dialkovod Galanta Nitra a tiež vodný zdroj Gabčíkovo pre Nové Zámky, Levice, Želiezovce a Štúrovo. Iba tieto vymenované vodné zdroje predstavujú kapacitu 6 600 l /sec. prirodzenej pitnej vody bez úpravy. Táto voda spĺňa náročné kritéria (83 položiek), ktoré stanovuje Nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z.z.
Dunajská voda, vďaka pôvodu – vo vápencovom pohorí Schwábskej Jury a jeho rozhodujúcich riečnych prítokov obsahuje aj pre zdravie dôležité prvky vápnik (cca 60 mg/l) a horčík (takmer 20 mg/l). Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) bolo zistené, že obsah týchto prvkov v pitných vodách prispieva k prevencii srdcovo-cievnym ochorení.
Dunaj, okrem už spomínaných skutočností, patrí medzi dôležité transportné cesty.
Na základe uvedeného je potrebné zdôrazniť, že ochrana Dunaja a jeho vôd by mala patriť medzi kľúčové úlohy.
