Trvalo zničený vodný zdroj

29. júna si pripomíname Deň Dunaja. Táto rieka je dôležitá pre náš život, lebo je zdrojom kvalitnej pitnej vody. Zásobuje aj podzemné zdroje na Žitnom Ostrove. Napriek tomu, neohľaduplná ľudská činnosť natrvalo znečistila vodný zdroj. A bolo treba vybudovať investične a prevádzkovo nákladné zariadenie s názvom hydraulická ochrana podzemných vôd Žitného ostrova na zabránenie znečistenia ďalších častí oblasti.

Katastrofa v roku 1971

V roku 1966 bol slávnostne otvorený vodárenský zdroj č.2 – Podunajské Biskupice. Šesť studní tohto zdroja, vybudovaných v štrkopieskových náplavoch Dunaja – na Žitnom ostrove, predstavovalo kapacitu 1200l/s.

Niekoľko rokov pred jeho otvorením, bolo rozhodnuté postaviť rafinériu práve na najväčšej zásobárni pitnej vody v Európe. Ochrane životného prostredia a vody sa v tom čase nevenovala žiadna pozornosť.

Problémy začali v roku 1971. V pitnej vode sa objavili zvyšky ropných látok (fenoly). V takto znečistených vodách boli vytvorené vhodné podmienky pre rast vláknitých baktérií (sferotinus natans), ktoré z vodovodných batérií vytekali vo forme slizu. Na spomalenie ich rastu bola do vody pridávaná modrá skalica a vysoké dávky chlóru.Takáto voda nebola vhodná na ľudské užitie.

Počas nasledujúcich skoro 9-tich mesiacoch, bola polovica obyvateľov hlavného mesta bez pitnej vody. A samozrejme aj všetky výrobné závody, školy, škôlky, jasle a zdravotné zariadenia. Materiály z roku 1971 hovoria o 120 000 obyvateľoch, ktorí boli odkázaní na dovoz životodarnej tekutiny.

Obyvateľstvo bolo zásobované pitnou vodou iba z cisterien. Voda z vodovodu sa mohla používať vlastne len na splachovanie. Stať v rade s vedrami v presne vymedzenom čase sa stalo súčasťou každodenného života Bratislavčanov.

A potom sa o slovo prihlásila zima. Voda v cisternách začala zamŕzať. Na pomoc bolo privolané aj vojsko. Ľadové kaluže pod cisternami sa stali životu nebezpečnými, ale trápenie obyvateľov sa neskončilo. Vo vtedajšej tlači sa môžeme dozvedieť, že niektorí nedisciplinovaní jedinci odcudzovali z cisterien vodovodné armatúry (kohútiky), čim sa stala cisterna nefunkčná a ľudia si nemali ako nabrať vodu.

Vodári hľadali riešenia, ako zabezpečiť čo najskôr vyhovujúcu pitnú vodu vo vodovodoch. Jediným riešením bolo vybudovanie nového vodárenského zdroja a prívodného potrubia do Bratislavy. Hydrogeologickým prieskumom bol nájdený nový vodný zdroj Kalinkovo, kde bolo vybudovaných 10 studní s hĺbkou cca 120 metrov. Na prívod vody bolo vybudované potrubie priemeru 800 milimetrov, ktorým bol spojený nový vodný zdroj s jestvujúcim vodovodným systémom Bratislavy.

V areáli Slovnaftu sú trvalo prítomné ropné látky, ktoré je nutné odbúravať hydraulickou clonou. Avšak, aj keby výroba v Slovnafte skončila, spomínaná clona musí pracovať nepretržite, inak by problém s prienikom ropných látok na Žitný ostrov mohol zopakovať.

Niekoľko ďalších historických faktov o zničenom vodnom zdroji a o vtedajšej situácii:

• najväčšie známe znečistenie podzemných vôd,
• najväčšia havária v zásobovaní pitnou vodou obyvateľstva - 28 cisterien zásobovalo pitnou vodu obyvateľom Bratislavy od novembra 1971 – do júla 1972,
• denný rozvoz vody: 828 000 litrov,
• cisterny prichádzali v stanovenom harmonograme na jednotlivé miesta, čo limitovalo bežný život obyvateľov,
• napr. obyvatelia Nezábudkovej ulice mali cisternu o 6.00 hod, obyvatelia z Exnárovej o 14.00 hod a obyvatelia Jastrabej – Čierny les o 18.00 hod. Ak sa obyvatelia nedostavili v danú hodinu, boli bez vody až do nasledujúceho dňa.
• cisterny naberali vodu z hydrantu pri Habánskom mlyne. Pracovná doba vodičov: 06.00 – 22.30 hod., počas nej sa museli viackrát otočiť,
• bratislavské výrobné podniky si sami riešili zásobovanie vodou,
• postihnuté oblasti – Štrkovec, Trávniky, Ostredky, Pošeň a Prievoz, Februárka (sídlisko Februárka dnes Račianska ulica), Hostinského (Hostinského sídlisko, križovatka ulíc Kukučínova a Čsl. Parašutistov), Barónka, Krásňany a Exnárová , Trnávka,
• kritický február 1972 – veľké suchá a mrazy spôsobili nedostatok vody. Hladina Dunaja poklesla do kritických hodnôt, čo spôsobilo výrazné zníženie výdatnosti vodných zdrojov. Problémy s vodou mali aj občania z ulíc Vazovova, Konventná a z oblasti Suchého Mýta. Problémy majú s vodou aj vo Viedni a Budapešti. Zastavená výroba sódy a kofoly pre zlú vodu. Nedostatok aj minerálnych vôd – Santovka obmedzuje výrobu a Armatúrka z Myjavy nedodala nové prepravky na fľaše.
• máj 1972 – dva dni boli Bratislavčania úplne bez vody, prípravné práce na zapojenie vodného zdroja Kalinkovo,
• niekoľko týždňov trvala príprava vodárenskej štruktúry (čistenie vodojemov, preplach potrubia, dezinfekcia) a súvisiace práce na pripojenie nového vodného zdroja Kalinkovo,
• náklady iba na výstavbu potrubia (nie vodárenského zdroja) predstavovali cca 56 miliónov Kčs! (priemerná mzda v tom čase bola cca 2000 Kčs).